Ale Filialka sa da bez problemov zaplatit z eurofondov, stanice mozu prebudovat aj sukromni investori. Aj ked napriklad projekt prestavania Predstanicneho namestia za vela nestoji a v podstate plno terajsich problemov vobec nevyriesi 
no, asi by bolo idealne, ak by sa elektricka v Petrzke napojila na tunel a behala az do Race (ako 59) ci inde
inak napojenie letiska je vcelku dobra myslienka, ale ci len kvoli tomu stavat tunel
na druhej strane, ten tunel by sa asi zo slovenskych penazi nestaval a ked sa postavi, tak tu uz bude a napojenie elektricky bude mozne aj v buducnosti
ale ak sa zacne este pre potrebu elektricky rekonstruovat aj Stary most, ta kombinacia uz zavana plytvanim penazi
aspon ze mame kusok koridoru 
Tiež mám ten pocit, že ak sa ten tunel naozaj bude realizovať, tak najrozumnejšie by bolo pred diaľnicou električku poslať pod zem a tunelom ju dostať na druhú stranu Dunaja. I to aby šla až do Rače by bolo načim zvážiť. Len v tom prípadne by asi bolo vhodné, aby sa do pôvodného električkového koridoru dostala už niekde na Jarošovej. I keď potom by to už potom asi nebola rýchlo električka. Uvidíme ako to radní páni rozhodnú.
ja by som apriori az taky velky problem nevidel v tom, ze by elektricka isla cez stary most. dokonca by som aj povedal, ze vsak preco nie ? vo viedni chodia cez dunaj mostom 2 linky metra a dalsia uz ma most vybudovany.
za podstatne vacsi problem by som povazol to, ze sa elektricka neda pod zem v CMO. t.j. sturova - kamenne - americke, od kapicinskej po kamenne, a aspon cast nabrezia po danube.
tak by sa dalo mimo ine zabezpecit “bezkonfliktnost” a priebeznost elektricky. v istych miestach by zostal aj plac na dalsie pruhy pre IAD …
na radialach by zase mohli byt elektricky na porvchu, lebo tam si idu tak ci tak viac menej po samostatnom telese.
inak toto som nasiel na imhd.sk od tr3mp-a a sa 100% stotoznujem s tymto navrhom ako temer idealnym linkovanim elektriciek v BA. hlavne by to velmi zjednodusilo pre vsetkych orientacie a ozaj by to mohol byt NDS. lebo terajsi choas v spojoch je hrozny …
Takto uvažovali ŽSR o Filiálke ako o novej hlavnej stanici ešte v roku 2003, teda nie tak dávno, článok je v archíve na webe ŽSR (aspoň tam niekedy bol, a možno tam ešte je):
Ako pristupovať k riešeniu osobnej železničnej dopravy v Bratislave
Hlavná železničná stanica v Bratislave, bola ako súčasť cisársko-kráľovskej juhovýchodnej štátnej železnice Viedeň - Bratislava - Vác - Budapešť koncipovaná a budovaná v r. 1847 až 1850, pričom sa v rámci stavby stanice postupne budoval aj komplex objektov, vrátane terajšej hlavnej prijímacej budovy. Postupnými prestavbami a prístavbami sa prispôsobovala prevádzkovým podmienkam ale najmä rastúcej frekvencii a urbanistickým požiadavkám, až do dnešnej podoby.
Prijímacia budova železničnej stanice Bratislava Hlavná stanica vznikla historickým vývojom a iba dielčími prestavbami a prístavbami sa vždy následne prispôsobovala prevádzkovým potrebám, takže nikdy nedosiahla úroveň súbežných kapacitných potrieb alebo logických dispozícií, ktoré by vyhovovali všetkým kritériám.
Posledná veľká prestavba, resp. prístavba sa zrealizovala v rokoch 1986 až 1992, kedy bola k starej historickej budove pristavaná nová prijímacia hala. Už pri oficiálnom odovzdávaní tohoto objektu do prevádzky bolo prízvukované, že konečným riešením pre Bratislavu vzhľadom na stúpajúcu frekvenciu cestujúcej verejnosti, bude vybudovanie novej modernej osobnej železničnej stanice na vhodnejšom mieste. Teda aj táto prístavba bola považovaná za dlhodobé provizórium ktoré problém zvyšujúcej sa frekvencie cestujúcich riešilo, ale nie definitívne.
Od odovzdania tejto prístavby do prevádzky prakticky až do dnešnej doby dochádzalo v dispozičnom usporiadaní a využívaní prijímacej budovy k rôznym zmenám, za účelom skvalitnenia služieb pre cestujúcu verejnosť napr.:
- zrušila sa prevádzka balíkovej pošty obsluha vozňov poštovej prepravy čím sa uvoľnilo veľa priestorov,
- zastrešil sa priestor medzi východom zo staničnej haly a príchodom ku koľajisku električiek,
- I keď s určitými problémami na strane dodávateľov prác, ale predsa sa začali práce na prestavbe náročného celku verejných stravovacích zariadení rôznych štandardov a ich zázemia,
- zrekonštruovaním a prestavbou vhodných priestorov sa zriadili reprezentačné priestory, ktoré hlavné mesto štátu má mať. Slúžia pre potreby prezidenta republiky a ďalších ústavných činiteľov pri ich oficiálnych cestách, a tiež sú využívane aj pri oficiálnych návštevách predstaviteľov cudzích štátov v Slovenskej republike.
Popri aktivitách ktoré boli, resp. sú prínosom v oblasti skvalitnenia služieb, sú tu aj niektoré negatívne skutočnosti, napr.:
- tlak komerčných záujmov a aktivít, ktoré sa snažia lokalizovať na najatraktívnejších miestach v prijímacej budove, ale tiež v predstaničnom priestore, ktorého rozloha je nedostatočná,
- sociálne priestory prevádzkových zamestnancov t.j. šatne, umyvárne, WC a denné priestory, sú nevyhovujúce kapacitne ani z hľadiska kultúrneho štandardu, hlavne u vlakových čiat, posunovačov a staničných robotníkov,
- je potrebné riešiť umiestnenie nocľahárne vlakových a rušňových čiat v blízkosti železničnej stanice.
Komplexné posúdenie stavu železničnej stanice Bratislava Hlavná stanica a jej možností poskytovať služby na úrovni doby s akcentom na skutočnosť že je to jedna zo vstupných brán do hlavného mesta Slovenska, podnietilo iniciatívu na vytvorenie koncepcie ďalšieho postupu pri riešení usporiadania plôch v samotnej prijímacej budove, ako aj v objektoch súvisiacich s dopravno-prepravnou činnosťou s náväznosťou na sociálne zázemie železničnej stanice a na ďalšie dopravné systémy v meste.
Pre vytvorenie tejto koncepcie ako podkladu pre analýzu a rozhodovanie Železnice Slovenskej republiky zadali objednávku na vypracovanie zjednodušenej objemovej štúdie, ktorá je v súčasnej dobe už hotová.
Jej účelom je:
- skompletizovať stavebnú dokumentáciu predmetných objektov do prehľadných dispozičných výkresov,
- zostaviť dislokáciu podľa súčasného obsadenia s odlíšením funkčnosti,
- sumarizovať plochy a priestory, ktorých účel už bol určený alebo dohodnutý,
- súpis návrhov účelového určenia podľa prevádzkových potrieb alebo zásad --dispozičného riešenia určených pre podrobnejšie rozpracovanie,
- preukázať širšie urbanistické náväznosti.
Štúdia rešpektuje delenie prijímacej budovy bratislavskej hlavnej stanice na štyri trakty pracovne pomenované:
A. Dopravný trakt - severovýchodné krídlo pristavené v r. 1943 až 1947.
B. Stredný trakt - východné krídlo historickej budovy z r. 1871 až 1873 niekoľkokrát účelovo prestavované.
C. Centrálny trakt - pôvodná historická budova postavená v r. 1871 až 1873 rozšírená o novú časť vestibulu postavenú v r. 1986 až 1992.
D. Poštový trakt - západné krídlo pôvodnej historickej budovy niekoľkokrát účelovo prestavovanej a pristavené západné krídlo, v ktorom boli doteraz umiestnené prevádzky balíkovej pošty.
Verejnú časť budovy tvoria:
- zo stredného traktu priestory verejných stravovacích zariadení,
- celý centrálny trakt s výnimkou služobných miestností,
- zo západného poštového traktu časť obchodnej haly,
- všetky komunikačné a čakacie plochy vrátane podchodov a nástupíšť.
Hlavné služby a vybavenie cestujúcich sa predpokladá v centrálnom trakte vrátane novej vstupnej haly. Budú tu osobné pokladnice, hlavné informačné systémy, stánky rýchleho občerstvenia. V pravom krídle tohoto traktu bude: dozorca prepravy, informácie ŽSR, čakáreň pre krátkodobé čakanie, čakáreň pre matky z deťmi, zmenáreň a obchodno-rezervačná kancelária ŽSR. V ľavom krídle bude informačná kancelária mesta (BIS). Bude tu tiež podaj a výdaj batožín s batožinovou pokladňou a schodište pre prístup k hygienickým zariadeniam umiestnených v suteréne.
Odchodová hala je vytvorená v terajšom dispozičnom riešení. Výhľad predpokladá uprednostnenie tých prevádzok, ktoré predstavujú služby a vybavenie cestujúcich zo strany ŽSR, resp. komerčných služieb informačných a zmenárenských.
Na prvom poschodí zasklenej prístavby s obvodovou terasou sa predpokladá umiestnenie čakárne pre dlhodobé čakanie a tiež kaviarenská časť (espresá) a iné komerčno-obchodné aktivity.
Je potrebné členiť prúdy odchádzajúcich a prichádzajúcich cestujúcich usmerneným používaním podchodov a vytvoriť aj priestor plniaci funkciu príchodovej haly. V nej sa predpokladá sústredenie služieb pri príchode cestujúcich t.j. úschova batožín, výdaj batožín, novinový stánok a p. Ľavé krídlo odchodovej haly je zároveň spojovacím koridorom oboch hál a navrhujú sa sem služby potrebné pri odchode aj príchode, napr. manipulácia so s príručnými batožinami a príchod k hygienickým zariadeniam. Stredný trakt je určený pre reštauračný komplex.
Štúdia nedoporučuje v žiadnom prípade dovoliť používanie priestoru pred stanicou na parkovanie a odstavovanie vozidiel.
Hlavným cieľom štúdie je vytvoriť účelné dispozičné usporiadanie priestorov prijímacej budovy v súlade s jej hlavným cieľom, ktorým je vypravenie cestujúceho a ako zákazníkovi železníc mu poskytnúť všetky náležité služby.
Usporiadanie priestorov v prijímacej budove by malo zodpovedať predovšetkým hierarchii hodnôt z hľadiska cestujúceho zákazníka ŽSR. Toto si bude vyžadovať nápravu viacerých nesprávnych aktivít, ktoré hraničili s nepochopením hlavného zámeru ŽSR a ich náprava bude komplikovaná rušením viacerých zmluvných vzťahov, dohôd a prísľubov.
Generálne riaditeľstvo ŽSR si je vedomé tej skutočnosti, že dynamický rozvoj Bratislavy ako hlavného mesta štátu a tiež mesta ktoré leží na priesečníku dvoch medzinárodných železničných koridorov si vyžaduje mať modernú dopravnú infraštruktúru, v ktorej má rozhodujúce úlohu železničná doprava.
Napriek tomu, že bola vybudovaná a daná do prevádzky moderná železničná stanica Bratislava Petržalka a v štádiu projektových príprav je prestavba železničnej stanice Bratislava hlavná stanica, je nevyhnutné vybudovať ďalšiu železničnú osobnú stanicu, ktorá by bola situovaná do centra mesta tak, aby funkčne naväzovala na mestskú dopravnú infraštruktúru s prihliadnutím na trasy prípadného metra. Podmienka že novú železničnú stanicu je potrebné situovať prakticky do centra mesta, predurčuje použiť variant tzv. hlavovej stanice, to znamená s koncovým zaústením koľají. Rešpektujúc tieto východiskové podmienky a po posúdení možných lokalít sa ako najvýhodnejšie javí postavenie tejto stanice v priestore bývalej železničnej stanice Bratislava Filiálka.
Okrem už uvedených dôvodov, sa ŽSR pre túto lokalitu rozhodli aj preto, že má zachované koľajisko, ktoré má funkčné napojenie do železničnej stanice Bratislava Predmestie a v súčasnosti sa využíva ako miesto na vykládku prípadne nakládku nákladných vozňov.
Na základe objednávky ŽSR, bola v novembri minulého roku vypracovaná štúdia s názvom: Urbanistická štúdia - Bratislava Filiálka, variant 4a.
Nová železničná stanica Bratislava Filiálka by mala byť vybudovaná v pôvodnej polohe ako nadzemná stanica slúžiaca pre osobnú dopravu s medzistaničným úsekom Predmestie - Filiálka v pôvodnej trase.
Predmetná urbanistická štúdia si kladie za cieľ prezentovať optimálne urbanisticko-architektonické a dopravné riešenie vymedzeného územia, ako i dopravné riešenie križovania železnice a komunikácií stredného dopravného okruhu.
Výhodou tohoto riešenia je aj skutočnosť, že priestor stanice je v kontakte s mestskými polyfunkčnými komerčnými a kultúrno-spoločenskými zariadeniami ako sú mestská tržnica, POLUS CITY CENTER, ISTROPOLIS, tiež s priemyselnými areálmi Mlyny a pekárne, FIGARO, transformujúcimi sa areálmi BEZ a FERONA, a tiež mestskými športovými areálmi Tehelné pole a Pasienky.
Vzhľadom na charakter navrhovanej stanice vo forme mestského polyfunkčného bloku sú priestory železničnej stanice priebežne napojené na priestory mesta pozdĺž celého objektu. Poloha stanice umožňuje peší nástup cestujúcich do centra mesta a ich dopravu do rozhodujúcich priestorov mesta bez prestupov a prestojov.
Vďaka týmto danostiam železničnej stanice Filiálka je možné integrovať železničnú dopravu prímestského charakteru s mestskou dopravou v železničnej stanici, resp. v koridore Filiálka - Rača zabezpečiť efektívnu, ekonomickú a ekologickú obsluhu príslušnej časti mesta a priľahlého regiónu.
Železničná trať zo smerov Trnava a Galanta je pripojená do stanice Bratislava - Filiálka jednokoľajnou traťou cez Žst. Bratislava - Predmestie. Riešenie predpokladá možnosť priameho koľajového prepojenia na trasu A metra v úseku medzi Riazanskou a Pionierskou ulicou, čo umožní prípadné vedenie kompatibilných prímestských vlakových súprav z predmestských tratí ŽSR do systému metra Bratislavy resp. naopak. V tejto súvislosti návrh predpokladá aj zriadenie novej traťovej zastávky Slovany, v priestore Riazanskej ulice.
Aktualizované: 06/02/2003 Autor: PhDr. Miloš Čikovský
Nejde iba o skratenie doby “tranzitu” vlakom ale aj o nove zastavky, ktore
maju obsluzit uzemie blizko centra mesta.
na www.imhd.sk je článok o železničnom prepojení Filiálka - Petržalka:
imhd.sk/ba/index.php?w=21362 … 1f&id=4455
autor článku zrejme vychádza zo zverejnených “štúdií”, v článku reaguje aj na spojenie železničnej trate s nosným systémom, citujem:
“Druhá vetva pokračuje spod Dunaja priamo a napája sa na trať rýchlodráhy MHD. … 6,5-kilometrový úsek by mal umožňovať súčasnú prevádzku železničných vozidiel a vozidiel nosného dopravného sýstému. Umiestnenie staníc ešte nie je definitívne, takže je možné, že dôjde k zmene štúdie a obslúžená bude aj Autobusová stanica Mlynské nivy, čím sa odstráni súbeh s električkou v centre mesta.”
jedine s čím sa dá 100% súhlasiť je záver:
“Termín realizácie celého projektu a jeho finančné krytie sú však ešte nejasné, nakoľko ešte nebola dokončená dokumentácia potrebná pre územné rozhodnutie, takže nie je isté, či projekt bude schválený v navrhovanej podobe.”
no uvidíme… 
B; to napísal čitateľ Bratislavských novín… 
Projekt Filiálka využije hlavne finančný potenciál EÚ 
a hospodársky potenciál Viedeň-BA, o ktorom sa už pár rokov hovorí ako o oblasti, kde bude jeden z najväčších stavebných a hospodárskych boom-ov v celej EÚ. Je chyba, ak sa to odkladá alebo neplánuje realizovať. 
BA bude vždy nad priemerom SR a našťastie je aspoň tá BA nad priemerom. Bude tu viac pracovných miest, zväačší sa a narastie význam pre celú SR.
Komentár jedného čitateľa BN k projektu 
dva prispevky z MT - tykaju sa rychloelektricky, ale aj tunela pod Dunajom
Na rýchlu električku mestu prispeje štát aj eurofondy
dialnice.info/viewtopic.php?t=6210
Pôrod neistý
BN sú Bánovce nad Bebravou, ako si prišiel na to, že je odtiaľ 
BN = Bratislavske noviny
Čitateľ je z Bratislavy a nie z Bánoviec. Proste mám na to čuch 
Ale však už mi to vysvetlil ELZ.
:: myslím si, že by bolo výhodnejšie v priestore súčasnej žst. Filiálka vybudovať novú hlavnú koncovú stanicu, pretože tá súčasná je absolútne nevyhovujúca, a v budúcnosti bude tiež problém niekam umiestniť novú hlavnú železničnú stanicu, ak ŽSR pustí pozemok tento pozemok (a o výstavbe novej hl.st. sa uvažuje), na úseku od BA Predmestie po Zváračák by trať mohla byť zapustená pod úroveň povrchu, aby nenarúšala cestnú dopravu, s prepojením na trať 110 a 132, 133 uvažuje aj tento projekt “Filiálka”, o ktorom tu diskutujeme…
:: myslím si, že by bolo efektívnejšie a účelnejšie vynaložiť finančné prostriedky na rekonštrukciu trate 132 BA hl.st. - BA NM - BA ÚNS - BA Petržalka, zvýšenie jej traťovej rýchlosti, prestavbu zabezpečovacích zariadení, odstránenie úrovňových križoví trate 132 a 133 (BA-KN) s ulicami Ivanská, Vrakunská, Na piesku atď. a tiež odhlučnenie v obývaných lokalitách, ktoré sú v blízkosti týchto tratí…
:: tých nejakých 7 kilometrov podzemnej železnice je priveľký luxus, prepojenie bratislavského letiska novou železničnou traťou cez Marchegg a Kitssee je možné aj bez tejto podzemnej dráhy popod Dunaj, nehovoriac o nevyjasnenom financovaní výstavby…
dialnice.info/viewtopic.php?p=38791#38791
no som zvedavý, čo z toho bude, zatiaľ to vyzerá na guláš… 
hm, ale dva rozchody sú málo, ešte by mali navrhnúť aj 1520 mm a potiahnuť tú trať z Paríža až do Moskvy, či až do Volodovostoku… 
tiez nejako nechapem tu zdruzenu investiciu na useku bosakova - janikov dvor. tam to konkretne nema vobec ziadny zmysel.
ako zdruzena investicia to ma prave zmysel na useku bosakova - CMO …
nejako sa mi to nezda. resp skor sa mi zda, ze durkovsky zase trepe …
:: ono to je asi tak, že niekto tam hore si uvedomuje, že využitie podzemnej dráhy (za tie peniaze 
) len pre železnicu je neefektívne, aká hustota vlakov tu asi tak bude??? tak prečo tú dráhu nevyužiť aj pre električky… a MHD v Bratislave…
:: zatiaľ nie sú podrobnejšie informácie a tých nejasností je mnoho, mne nie je napr. zrejmé ako bude riešené vyústenie električiek od Filiálky smerom na Raču alebo Vajnorskú…
:: možno sa ten projekt dopracuje do takej podoby, že s ním nakoniec budem aj súhlasiť… 
ec.europa.eu/ten/transport/coord … p17_sk.pdf
je tu report z minuleho roku - trat Pariz - BA