Co sa tyka BP-Miskolc, tak tam cast trate uz asi na 160km aj je:
Budapest Rákos – Hatvan upgrade gets underway | News | Railway Gazette International
To, ze nieco konci na Deli a nieco na Keleti, je urcite nateraz problem. Pokial dobre pamatam, pred cca 10 rokmi skoro vsetko slo na Keleti. Potom to rozlozili. Myslim, ze aj tie vlaky z BA teraz koncia na niektorej inej. To ale vedia rychlo zmenit, ak by chceli.
PS: Aktualne ale hlavne zlepsuju trasu BP-Debrecen kvoli BMW.
nie je. vid
a v tych zakrutach sa to asi ani neda, je to aj v tvojom clanku vidiet to aj na mape. teraz je priorita skor potiahnut modernizaciu dalej od dbr dalej. a potom zase pride na rad segedin.
https://hungarytoday.hu/government-announces-unprecedented-railway-development/
k trati na miskolc som predsa nieco nasiel, Railway developments will focus on the Hatvan-Füzesabony (northern Hungary) line and surrounding regions, supported by HUF 79B (EUR 211M) in funding. to je 60+ km/211 mega cize asi 3 mil/km je skor rekonstrukcia v sucasnych parametroch. a nieco podobne sa robilo po miskolc asi pred 1,5 rokom.
Presne. Cize 3 h KE-BP o 20 rokov, ked bude hotova VRT, kedze to ide cca aj teraz.
Jedna laicka otazka: nemala byt vyhoda pendolin v tom, ze maju naklapacie skrine, a teda, ze mozu prejst rychlejsie aj zakrutami s ostrejsim polomerom? Ked si dobre pamatam, tak pred 15 rokmi sa to tu vyzdvihovalu ako ideal pre slovenske trate s ostrymi oblukmi. To uz neplati alebo ako?
Fyziku zastavil papier. Na slovensku nerozlisujeme nakladiak, osobak a naklapacku. Ked je raz v zakrute 80, idu 80 vsetci
Na tom 1200m polomere nevie ísť ani Pendolino rýchlejšie. Tunely sa plánovali aj stavajú na 200km/h. takze ta trať mala parametre 160-200km/h. Ale technologie sa davali na 160km/h a keby sa to upgraduje technologicky dalo by sa to v niektorých rovinatých úsekoch zvýšiť na 200/kmh. Poliaci zrýchlujú ako môžu a co im normy a fyzika dovoli.
Trať treba pre jazdu pendolin pripraviť. To znamená, že to musí mať určitú únosnosť, prechodnice oblúkov musia nejak vyzerať, atď. Následne sa ponovu spočítajú rýchlosti pre príslušné odstredivé sily (ako vyjadrenie sa používa veličina “nedostatok prevýšenia”, pre normálny vlak je to 110 alebo 130mm, pre pendolino 270mm) a podľa toho sa osadí druhá sada rýchlostníkov (sú vždy dva nad sebou, horný platí pre pendolino) a na základe toho sa dovolí jazda vlaku rýchlejšie. Samozrejme veci ako priecestia (ak sú) musia počítať s vyššou rýchlosťou.
Diky. A teda, je nejaky dovod preco sa to nerobi, ked tu pendolina uz X rokov jazdia? Resp preco stat nenakupi nejake supravy pendolin na KE-BA, aby sa to mohlo vyuzit viac nez na jeden vlak denne? Myslim, ze tie pripravy by boli za zlomok penazi v porovnani s pretrasovaniami, ktore sa robia. A ked ma pamat neklame, tak to bol este nejaky Dzurindov minister dopravy (?Prokopovic?), ktory hadam v 90tkach tvrdil, ze takto da KE-BA za 3.5 hod.
Google AI hovori:
Meno Pavla Prokopoviča
, bývalého ministra dopravy (2002 – 2006), sa v súvislosti s vlakmi Pendolino spomína predovšetkým kvôli zrušeniu plánovaného nákupu týchto súprav pre Slovensko.
Kľúčové fakty:
Plánovaný nákup: V roku 2002 Železničná spoločnosť (ZSSK) zvažovala nákup štyroch jednotiek Pendolino (mali niesť označenie rad 650) v úzkej spolupráci s Českými dráhami.
Rozhodnutie ministra: V máji 2003 minister Pavol Prokopovič vyhlásil, že nákup nateraz nepodporí.
Dôvody: Projekt bol v roku 2004 definitívne zastavený, oficiálne pre nedostatok finančných prostriedkov.
Následky: Slovensko vlastné súpravy Pendolino nikdy nekúpilo. Na slovenskom území (trasa Praha – Košice) tieto vlaky premávajú len v rámci spolupráce s Českými dráhami.
V tom čase bol tento krok vnímaný kontroverzne, keďže sa očakávalo moderné prepojenie s Českou republikou, no minister argumentoval vysokou cenou a prioritami v iných oblastiach dopravy.
Ja by som čakal, že to bude mať súvis s ETCS. A to tak, že ŽSR už neosádzajú tie druhé sady rýchlostníkov a prepočítané rýchlostné profily sa použijú toľko pre ETCS, ktoré následne pendolinu dovolí ísť rýchlejšie.
V ČR sa nákup Pendolín považuje za kontroverzný doteraz.
No to vela nehovori. Lebo v Cechach tie Pendolina uz hadam 20 rokov jazdia, a rovnako aj v Polsku. Na Slovensku neviem o jedinom rozhodnuti tykajucom sa zeleznic, ktore by nebolo “povazovane za kontroverzne doteraz”…
Poľské “Pendolina” ale napriek svojmu názvu nemajú naklápanie
No ale v Polsku to ani nepotrebuju. Maju po rovine trate, kde aj bez toho jazdia 200vkou
Na tých rovinách to ani nepotrebujú.
Na to, aké sú to roviny, ich tam vpravde majú dosť málo.
Tá kontroverzia nesúvisí s naklápacou technikou ako takou, ale s tým, že to bolo pôvodne zadané ČKD, to projekt nezvládalo, následne skrachovalo, a potom sa za pomerne vysoké peniaze nakúpili vozidlá priamo od Fiatu, následne sa dlho schvaľovali a ich doterajšie nasadenie príliš nerešpektovalo ich možnosti (až na okrajové nasadenie z Prahy smer Plzeň a na to úplne posledné, keď začali jazdiť aspoň na 1 páre do Českých Budějovic, kde sa jednak využije naklápacia technika v oblúkoch medzi Prahou a Táborom, jednak rýchlosť až 200km/h).
Áno, presne v tom je tá kontroverzia alebo teda nazvime to nenaplnený potencial.
Česi s tým chceli jazdiť Berlín - Praha - Viedeň.
Tam kde to naozaj jazdí je skôr z núdze cnosť.
pozeram ze dobry gulas, mimo temy sa tu vyrojil.. poslednych cca 12 prispevkov aspon za mna by som dal sem https://infrastruktura.sk/t/zeleznice-v-sr-a-vsetko-s-tym-suvisiace-vseobecne/ to je tu aj nejaky admin ktory to tu triedi do spravnych sekcii, ci sa nechava vsetko na jednej kope?
Slovenská železničná infraštruktúra mieri do „úsporného režimu“. Po dvoch rokoch, kedy sa darilo opravovať rozbité koľaje, prichádza konsolidácia. Štát výrazne kráti dotácie na údržbu aj investície, čo podľa odborníkov povedie k jedinému: návratu obmedzení rýchlosti a nárastu meškaní.
Rozpočtový pád (Porovnanie 2025 vs. 2026):| Položka financovania ŽSR | Rok 2025 | Rok 2026 | Rozdiel |
|---|---|---|---|
| Prevádzková dotácia (celkovo) | 493,3 mil. € | 454 mil. € | - 39,3 mil. € |
| Odložená údržba (opravy koľají) | 49,5 mil. € | 17,5 mil. € | - 32,0 mil. € |
| Veľké investície (zo štátneho) | 70,0 mil. € | 20,0 mil. € | - 50,0 mil. € |
Prečo budeme cestovať dlhšie?
Hlavné riziká:
Celý článok na HN: Štát kráti peniaze na železnice, menej dá na rozbité koľaje aj stavby
A bude horsie.
Podla Raza sa zeleznice stazuju, ze kvoli leteckej linke KE-BA im padaju pocty cestujucich. Nieto divu…