dojazd by pre juznu trasu sa hodil, akorat toto konkretne su viac ako 40 rocne vozne metra.
To je demonštrátor, nie finálny produkt.
Tu je jeden hybrid z Polska, ktory by (PO-)KE-ZV-BA zvladal bez problemov.
Leo Express na Slovensku: Lístky do Prahy za 4 €, expanzia do Frankfurtu a boj o priecestia
Český dopravca pod španielskymi krídlami (Renfe) potvrdzuje, že Slovensko je pre nich kľúčovým trhom s obrovským potenciálom rastu. Tu sú kľúčové body z rozhovoru:
1. Nové komerčné linky (Jar/Leto 2026)
- Bratislava – Praha (od apríla): Štartovacia cena lístka 4 € (99 Kč). Vlaky budú stáť aj v Petržalke, čo je strategický ťah pre obyvateľov pravého brehu Dunaja.
- Przemyśl – Praha – Frankfurt (od 25. júna): Slováci môžu v Prahe prestúpiť na priamy spoj do Frankfurtu na jeden lístok (napr. z Dunajskej Stredy až na letisko vo Frankfurte). Cena z Poľska do Nemecka začína na 10 €.
- Vozidlá Talgo: Na linku do Prahy nasadia jednotky Talgo (200 km/h) so samostatne zavesenými kolesami. Majú nižšie ťažisko, vyššiu stabilitu (bez kyvadlového efektu) a mimoriadne nízku nástupnú hranu.
2. Južná trať (Bratislava – Komárno)
- Rast: V roku 2025 prepravili 2,9 milióna cestujúcich (medziročný nárast o 27 %).
- Servis: 100 % garancia klimatizácie/kúrenia. Ak nefunguje, cestujúci má nárok na vrátenie peňazí.
- Nehodovosť: Celkovo 10 stretov, škody na vozidlách vyčíslené na 2,6 milióna €. Dopravca volá po zdvojkoľajnení úseku po Dunajskú Stredu a lepšom zabezpečení 50+ priecestí.
3. Liberalizácia a budúcnosť
- Nové súťaže: Leo Express má záujem o všetky notifikované linky (okolie Žiliny, BB, Zvolen, Humenné, Prešov).
- Bratislava – Košice: Köhler nevylučuje záujem o túto trasu, ak štát vypíše férovú súťaž na diaľkovú dopravu.
- Vysokorýchlostné trate (VRT): Podporujú ich ako súčasť európskych koridorov, ale zdôrazňujú, že dopyt sa dá zvýšiť aj “malými krokmi” – modernizáciou súčasných tratí na 160 – 200 km/h.
Porovnanie cien a spojení Leo Express (2026):
| Relácia | Cena od | Typ spoja | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Bratislava - Praha | 4 € | Komerčný | Zastávka aj v Petržalke |
| Bratislava - Komárno | Podľa tarify | Dotovaný | Nárast o 27 % v r. 2025 |
| Przemyśl - Frankfurt | 10 € | Komerčný | Vstupná brána pre Ukrajinu |
Celý článok nájdete tu: Šéf Leo Expressu pre HN: Vždy budeme najlacnejší na trhu, zaujímame sa aj o ďalšie linky po celom Slovensku
Železničný koridor IV: Na Záhorí finiš, na juhu štúdia pre 200 km/h
Slovenský úsek paneurópskeho koridoru (Berlín – Istanbul) čakajú zásadné zmeny. Štát sa po rokoch sústredí nielen na smer do Prahy, ale začína reálne projektovať aj zrýchlenie južného smeru na Budapešť.
1. Smer Záhorie (Bratislava – Kúty – CZ):
- Stav: Modernizácia na 200 km/h už prebieha (úseky Devínska Nová Ves – Malacky a Kúty – štátna hranica).
- Termín: Dokončenie rozostavaných častí v roku 2027.
- Háčik: Skutočná „dvojstovka“ začne platiť až po modernizácii stredového úseku Malacky – Kúty, čo bude zrejme až v ďalšom desaťročí. Dovtedy zostáva súčasných 140 km/h.
- Úspora: Celkovo cca 9,5 minúty na českej hranici.
2. Smer Juh (Bratislava – Štúrovo – HU):
Železnice vyhlásili tender za 500-tisíc € na štúdiu realizovateľnosti, ktorá preverí tieto scenáre:
- Bratislava – Nové Zámky: Alternatívy na 160 km/h (cesta EC za 45 min) alebo 200 km/h (cesta EC za 40 min).
- Tretia koľaj: Štúdia preskúma potrebu a efektivitu vybudovania tretej koľaje na vyťaženom úseku Bratislava – Senec.
- Nové Zámky – Štúrovo: Cieľová rýchlosť 160 km/h.
- Nové Zámky – Komárno: Zvýšenie rýchlosti zo súčasných 100 na 120 km/h.
Porovnanie časových úspor (Bratislava – Štúrovo):
| Maximálna rýchlosť | Časová úspora (min) | Status |
|---|---|---|
| 120 km/h (celoplošne) | 12 min | Základný variant |
| 160 km/h | 20 min | Ambiciózny variant |
| 200 km/h (po Štúrovo) | 30 min | Maximálny variant |
Celý článok nájdete tu: Vlaky na Záhorí budú jazdiť dvojstovkou, južný smer preskúma štúdia. V hre je úspora v desiatkach minút
Železničný paradox: Expresy v pluse, regionálky v útlme
Hoci celková verejná doprava na Slovensku v roku 2025 rástla (o 5 %), národný železničný dopravca naráža na svoj strop. Čísla ukazujú, že model „vlaky zadarmo“ už nie je zárukou nekonečného rastu a cestujúci sú čoraz citlivejší na kvalitu a dostupnosť služieb.
Kľúčové štatistiky za rok 2025:
- ZSSK celkovo: 71,1 milióna cestujúcich (stagnácia, stále o 6 miliónov menej ako v rekordnom roku 2019).
- Linka BA – KE: Masívny 25 % medziročný nárast (vďaka hodinovému taktu a zrušeniu IC vlakov v prospech dotovaných rýchlikov).
- Bratislavská MHD (DPB): Rekordných 296,7 milióna cestujúcich (výrazný rast vďaka predĺženiu električky v Petržalke).
- Kilometrový výkon: Slovák prejazdí vlakom ročne cca 700 km, čo je hlboko pod priemerom EÚ (cca 1 000 km) aj Rakúska (cca 1 500 km).
Prečo ľudia utekajú z regionálnych tratí?
Odborníci naznačujú tri hlavné faktory, ktoré „odháňajú“ cestujúcich z lokálok:
- Samoobslužný systém: Vlaky bez sprievodcov a námatkové kontroly revízormi môžu zvyšovať počet čiernych pasažierov alebo odrádzať ľudí, ktorí potrebujú asistenciu.
- „Pokladničná daň“: Príplatky za nákup lístka v okienku alebo priamo vo vlaku (ak je na stanici kasa) trestajú konzervatívnejších cestujúcich.
- Nekonečné výluky: Rozsiahle rekonštrukcie prinášajú náhradnú autobusovú dopravu (NAD), ktorá je pomalšia a pre mnohých odradzujúca.
Porovnanie dopravcov (2025):
| Dopravca / Ukazovateľ | Cestujúci (mil.) | Trend oproti 2019 |
|---|---|---|
| ZSSK (vlaky) | 71,1 |  Pokles (77 mil. v 2019) |
| DPB (Bratislava) | 296,7 |  Rekordný nárast (+44 mil.) |
| Leo Express (SR) | cca 3,0 | Stabilný nárast na juhu |
Celý článok nájdete tu: Napriek rastu v rýchlikoch Bratislava - Košice narazilo ZSSK na strop. V kroku voči sprievodcom problém nevidí
Bolo by dobre, keby rozpisali na akych usekoch BA - KE bol narast. Kedze je to teraz vlastne predlzena lokalka, tak tipujem, ze parom tyup Vrutky - Puchov sa dari, ale spojenie vychod-zapad sa prepadlo. No ale ked rataju, ze jeden cestujuci je jeden cestujuci, aj ked vyuzije ten vlak ako lokalku aby skocil do krcmy vo vedlajsej dedine, tak im mozu vyjst taketo cisla.
Na KE-BA uz maju urcite obrovsky prepad, a bude este vacsi, kedze Wizz zacina od 30.3. s 13 rotaciami tyzdenne.
Mame este nejaku stavbu, co nie je strategicka investicia? Pomaly rozky v lidli budu strategicka investicia
Je to len sposob ako “oklamat“ a aspon trocha urychlit proces,tak preco to nepouzivat ? a mozno naopak je nasa hlupost ze to nepouzivame castejsie.
Ide o zásah do práv dotknutých osôb (napr. možnosť vstupu na pozemok ešte pred jeho vykúpením/vyvlastnením), takže naopak by sa mal tento inštitút využívať iba v prípade ozajstnej potreby
lenze poskodenej strane sa defacto vzdy ponukne financna kompenzacia alebo adekvatna nahrada.. dotycna osoba/majitel dotknuteho uzemia ma teda vzdy na vyber, strategicka investicia je jeden z nastrojov ako urychlit vystavbu u nas ,takze ano suhasim ze je to len nasa hlupost a skor neschopnost ze to nevyuzivame efektivnejsie a castejsie, vid susedne Polsko samozrejme nemoze mat vsetko tento status len zato ze so vsetkym zaostavame a meskame potom sa z toho stava akurat tak fraska a je to kazdemu na smiech..
Urychlit vystavbu v nejakych specialnych pripadoch, ked sa neda inak. Ak vadi, ze vystavba trva dlho, tak doprdele, zrychlime standardny proces. Nastavme si ho tak, aby sme dokazali stavat tak rychlo ako poliaci. Nie je riesenie, ze vsetko oznacime ako prioritu, lebo potom je priorita standard a nic nie je priorita a vsetko, co chceme robit standardne sa nikdy nespravi.
Suhlasim, ze Slovensko potrebuje ovela viac udrzovat-zrychlovat svoje aktualne trate nez tuto VRT. Ale zas tych 100km co sa nas bude tykat veci nijak zasadne neovplyvni. Otazka je skor, ci - ked sa nebudu zlepsovat vnutrostatne trate, nedospejeme k situacii, ze KE-BA bude zas rychlejsie cez BP (to, ze najrychlejsie to uz na veky bude lietadlom, je vsetkym jasne).
KE-BA nebude rychlejsie cez BP lebo trat do miskolca nie je az taka priorita, od miskolca po hranicu uz vobec nie a okrem toho je uzol v BP ktory zatial prevadzkuju ako prestupovy.
okrem toho aktualne trate mimo BA-KE su v nepomerne horsich parametroch ako hlavne trate okolitych krajin vratane madarska. 120 km/h prakticky nikde okrem 110/130 neexistuje, zabezpecovacie systemy (polo)hradloviny, dvojake napajacie sustavy, dlhe jednokolajove useky do krajskych miest.
No, ak by sa chcelo, KE-BP by vlaky mohli robit za 3h15 aj teraz (Miskolc-BP je za 2h12). A pokial viem, tak useky Miskolc-BP na 160kmh zrychluju, takze kym bude VRT BA-BP, tak toto bude mozne pod 3h robit. No a BP-BA by po VRT za 1h malo byt, nie? A KE-W moze byt uplne jednoznacne cez BP, ked to bude po VRT, zatialco u nas len po naokolo blizsie.
160ka na miskolc je mozno v nejakych planoch ale ja viem len o strasne zdlhavom zavedeni 160ky na dbrecin.
Problem je viac menej prestup v BP. Vlaky zo zapadu koncia na Deli, z vychodu na Keleti. Par vlakov zo zapadu konci az na Keleti, ale tym trva cesta z Keleti do Tatabanye cca hodinu. Stale to nie je tak zle ako KE-Miskolc ale aj tak nic uzasne