Železnice v SR a všetko s tým súvisiace všeobecne

Vlaky v okolí Bratislavy čakajú obmedzenia. Po Záhorí sa okliešti doprava aj smerom na Košice

Zhrnutie
  • Koľaje na dopravu pri Bratislave nestačia, vlaky by však štát chcel zahustiť.
  • Do obrazu tak prišlo riešenie s hustejšími návestidlami, ktoré by umožnili skrátiť vzdialenosti medzi jednotlivými strojmi na koľaji.
  • Zavedenie tohto riešenia však v najbližšom polroku prinesie na trate pri Bratislave veľké zmeny.
  • Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Cestujúcich na jednej z najvyťaženejších tratí čakajú od nedele výrazné zmeny. Medzi Bratislavou a Trnavou totiž železničiari chystajú zahustenie návestidiel, čo v budúcnosti umožní zvýšiť počty vlakov. Na nejaký čas to však bude znamenať dlhšie jazdné doby aj škrtanie spojov.

Minimálne do leta budú odrieknuté posilové osobné vlaky do Trnavy, spoje z Nitry budú jazdiť len po Trnavu a expresom a rýchlikom sa nafúkne jazdná doba o niekoľko minút.

V článku sa ešte dočítate:

  • aký nárast dopravy chcú dosiahnuť železničiari medzi Bratislavou a Trnavou,
  • prečo sa bude musieť na trati vypnúť systém ETCS,
  • ako sa zmeny dotknú aj juhu Slovenska.

Dostupné pre predplatiteľov

Zmeny nadobúdajú platnosť od prvého februárového dňa. Ide o prvú tohtoročnú opravu nového grafikonu, ktorý platí od decembra.

Najbližšie obdobie nebude náročné len pre cestujúcich, ale aj pre nákladných dopravcov. Tí majú už teraz problém dostať tovar na trati cez Záhorie, kde zase železničiari riešia zrýchlenie na 200 kilometrov za hodinu.

HN prinášajú informácie, čo sa presne rekonštruuje na vyťažených tratiach v okolí Bratislavy a čo to pre cestujúcich do budúcnosti prinesie.


image
Renesancia nočných vlakov v Európe: Nové spojenia ako alternatíva k lietaniu

O tretinu viac vlakov

Základnou myšlienkou projektu medzi Račou a Leopoldovom je zahustenie návestidiel medzi hlavným mestom a Trnavou, respektíve Leopoldovom. To by v budúcnosti malo urobiť priestor na to, aby mohli vlaky na tejto trase jazdiť ešte hustejšie ako dnes.

Z Bratislavy do Trnavy dnes denne jazdí zhruba 170 vlakov a ten istý počet opačným smerom. Ide tak o jednu z najvyťaženejších koľají na Slovensku.

V budúcnosti železničiari chcú na trati medzi Bratislavou a Trnavou vytvoriť priestor pre 27-percentný nárast. Denne by tu teda po úpravách mohlo jazdiť až 430 vlakov.

Štátny dopravca však zatiaľ tieto plány nekomunikuje. Hovorí len o tom, že po výluke, ktorá zatiaľ platí do konca leta, chce vrátiť cestovný poriadok do pôvodného stavu.

Až po zmene elektrického napájania v Žiline a okolí sa predĺži trasa rýchlikov Považan. Vytvorí sa tak celodenný hodinový takt Bratislava hlavná stanica – Žilina.

V tendri za odhadovaných 22 miliónov sa železniciam prihlásila len jedna firma Siemens, ktorá má na potrebné zariadenia na trhu prakticky monopol. Navyše dodávala tieto zariadenia na trase aj v minulosti.

Tender tak namiesto očakávanej úspory vygeneroval dvojnásobnú cenu. Ide o jeden z projektov v rámci Plánu obnovy. Od marca sa však pridá aj ďalšia rekonštrukcia z Plánu obnovy medzi Trnavou a Cíferom.

Tu sa ide vymieňať kompletne koľaj, ktorá bola v rámci modernizácie koridoru Bratislava – Žilina robená za vlády Mikuláša Dzurindu ako prvá ešte v roku 2001.


image
Vlaky s 320-kou skrátia cestu z Bratislavy do Prahy na dve hodiny. Minister Ráž predstavil detaily

Výluky „ad hoc“

Spomalenie vlakov podľa riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Aros Patrika Benku spôsobí, že sa bude musieť vypnúť Európsky zabezpečovací systém, takzvané ETCS. Ten možňuje, aby vlaky mohli jazdiť až 160-kilometrovou rýchlosťou.

Systém sa v poslednej dobe spomínal najmä v spojitosti s nehodou vlakov v Pezinku, kde mohol systém v prípade, že by bol nainštalovaný aj v obidvoch vlakoch, predísť tejto udalosti.

„Počas týchto zmien by mala byť traťová časť systému ETCS vypnutá, nie však na celej trati Bratislava – Žilina, ale len postupne v dielčích úsekoch tak, aby nutné zníženie rýchlosti zo 160 km/h na 120 km/h malo za následok čo najmenšie meškanie vlakov osobnej dopravy, rádovo len jednotky minút,“ povedala hovorkyňa železníc Petra Lániková.

Podľa nej ide o dočasný jav počas stavebných prác.

Nízkorozpočtové riešenie

Severná trať medzi Bratislavou a Košicami je podobne ako súbežná diaľnica D1 základným pilierom dopravy na Slovensku. Aj v tomto prípade platí pravidlo, že čím bližšie k hlavnému mestu, tým hustejšia premávka. Najviac cestujúcich sa v rámci tejto osi prevezie medzi Bratislavou a najbližším krajským mestom – Trnavou.

Kým diaľničná tepna sa má postupne rozšíriť o ďalšie pruhy, prípadne aj o paralelnú diaľnicu, pri železnici takéto luxusné riešenie pridaním ďalšej koľaje zatiaľ do úvahy neprichádza.

Štát preto naplánoval nízkorozpočtové riešenie. Základnou myšlienkou je zahustiť návestidlá, teda svetelné semafory, čo rozšíri aj možnosti nasadiť väčší počet vlakov.

„V súčasnosti sú v medzistaničnom úseku Cífer – Trnava zavádzané technologické prechodné obmedzenia traťových rýchlostí z dôvodu bezpečnosti zamestnancov pracujúcich na stavbe, ktorej účelom je zvýšenie priepustnosti trate Bratislava-Rača – Leopoldov,“ dodala.

Benka hovorí, že okrem dvoch projektov na hlavnej trati zaváži pri nákladných dopravcoch, ale aj osobnej doprave plánovaná výluka na Záhorí. Dnes tu funguje jednokoľajka z Devínskej Novej Vsi po Zohor a výluka by tu mala platiť ešte zhruba rok.

Od februára však hrozí, že sa jednokoľajný úsek môže predĺžiť až po Malacky. Železničiari by o výluke mali rozhodnúť v najbližších dňoch.

„Teraz hrozí, že tam bude na 90 dní fungovať jednokoľajný úsek s dĺžkou viac než 20 kilometrov, čo sa nedá zvládnuť. Má to začať druhého februára, stále je v hre, že sa to možno ani nezačne. Veci sa tu dejú ad hoc,“ povedal Benka.

Upozorňuje na hmotnostné obmedzenia na alternatívnej trase do Kútov cez Jablonicu. „Už sa pracuje s takou alternatívou, že niektorí dopravcovia sa budú musieť vzdať niektorých trás, ktoré sú nakreslené pre nákladnú dopravu,“ dodal.

Lietadlá ako konkurencia

V roku 2024 medzi Bratislavou a Košicami zaviedli železničiari hodinový takt, čo malo sprehľadniť a zahustiť dopravu. Nedávno došlo k zrušeniu komerčných vlakov IC. Zaviedli sa tu expresy, ktoré dotuje štát a majú viac zastávok, stále však najkratšiu jazdnú dobu.

Bývalý šéf Železničnej spoločnosti Peter Helexa komunikoval, že tento krok výrazne zvýšil počty cestujúcich vo vlakoch, a to až o 20 percent.


image
Železnice čaká sedem ťažkých rokov. No vo finále vlaky medzi Bratislavou a Košicami výrazne zrýchlia

HN sa pýtali dopravcu, či nepociťuje vplyv zavádzania novej vnútroštátnej leteckej linky medzi Bratislavou a Košicami, ktorá funguje od novembra a zatiaľ sú lietadlá naplnené. Dopravca Wizzair dokonca hlási navyšovanie spojov.

Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko Jána Bačeka však zostáva predaj lístkov na trase Bratislava – Košice stabilne vysoký.

„Vlak je pre veľkú časť cestujúcich prirodzenou voľbou. Mnohí si ho vyberajú preto, že ide o pohodlnú, cenovo výhodnú a spoľahlivú dopravu z centra do centra,“ doplnil.

Zmeny sa dotknú aj južnej trate

Z Bratislavy budú spoje Tatran a Kriváň odchádzať o 17 minút skôr a prichádzať do metropoly budú o 18 minút neskôr. Rýchliku z Trnavy do Tatier to zase bude trvať o tri až desať minút dlhšie.

O viac než polhodinu skôr budú jazdiť aj rýchliky Považan z Bratislavy do Žiliny. Ranný rýchlik z Trnavy do Bratislavy bude o 6:17 mimoriadne zastavovať v stanici Cífer o 6:17 a 6:26 v Šenkviciach.

Zmeny budú mať vplyv aj na odchod vlakov medzi stanicou v bratislavskom Novom Meste a Leopoldovom, na osobné vlaky medzi Žilinou a Trenčínom či na diaľkové spoje Urpín, ktoré jazdia po južnej trase do Banskej Bystrice. Detaily zmien uvádza Železničná spoločnosť Slovensko vo svojej správe.

4:36 bol jeden vecerny vlak, cize bezne cez den to nebolo realne ani vtedy.

neviem ci trosku neprecenujes tych 8 rokov “zrychlovania”. ked som nedavno pozeral rychlosti tak ani madarska trat z bp na hegyeshalom nie je cela vybavena na 160ku, chyba kusok pri komarome ale az taky vplyv to nema. v 2018 mozno chybal na povazi este nejaky usek ale gro uz bolo hotove. no a ZA-KE je priemerka ak odpocitam vsetky zastavky pod 90 km/h kym bp-dbrc je 100 km/h. nevychadza to..

  1. Tá oprava trate Trnava - Cífer ešte nie je uzavretá: JOSEPHINE - Obnova železničného zvršku ŽST Trnava - ŽST Cífer, k. č. 1, 2 a oprava TV
    Nemajú ani len vyhodnotenie ponúk. Takže termín marec je pomerne odvážny.
    Ale ak prišla jediná ponuka…
  2. Nie je mi úplne jasné, o akých prácach až po Malacky hovoria. Úsek okolo Plaveckého Štvrtka je stále problém, a to je celý UČS od Zohora až po Malacky. Pochybujem že vôbec majú územko, ktoré sa už neúspešne snažia získať niekoľko rokov.
    V Malackách by mohli v dohľadnej dobe začať práce.
1 lajk

To je daň za to, že Budapešť doteraz nemá centrálnu stanicu a teda medzi dvoma diaľkovými vlakmi sa musíš presúvať osobákom, prípadne metrom

Tu by to chcelo vidieť štatistiku, koľko cestujúcich je P2P a koľko využíva túto linku ako prípoj na ďalšie lety z Viedne. V tomto kontexte je potrebné následne aj interpretovať tieto P2P ceny. A keďže nie tak dávno lietal túto trasu Ryanair, ktorý predával letenky po 10 eur a následne to zabalil, myslím si, že zase až taký veľký záujem výrazne si priplatiť za rýchlosť nebude.

1 lajk

No, je jasne, ze pri tych cenach Austrianu bolo P2P cestujucich minimum - teda konkretne ti, ktorym to niekto preplacal. A z tych este KE-BA ludi bol zlomok.

Ryanair skusal konkurovat aj LOTu na letoch KE-Varsava a nechytil sa. Proste, ked tam maju konkurenciu, ktora lieta casto a vie si naplnit lietadla aj prestupujucimi, tak to nie je take jednoduche ani za 10 EUR.

1 lajk

Konsolidácia na železnici: ZSSK a Cargo ohlasujú prepúšťanie (apríl/máj 2026)

Štátne železničné spoločnosti reagujú na klesajúci záujem o klasický predaj lístkov a nepriaznivú situáciu v priemysle. Po minuloročných škrtoch v ŽSR (správca infraštruktúry) prichádza vlna prepúšťania aj u dopravcov.

ZSSK (Osobná doprava):

  • Termín: Od apríla 2026.
  • Rozsah: Nízke jednotky percent (odhadom do 200 zamestnancov z celkového počtu cca 5 300).
  • Dôvod: Masívny útek cestujúcich k digitálnym predajným kanálom. Kým v roku 2019 sa v okienkach predalo 62 % lístkov, dnes je to len 32,5 %.
  • Zasiahnuté pozície: Predajcovia v pokladniciach (zatváranie okienok), administratíva a podporné činnosti.

ZSSK Cargo (Nákladná doprava):

  • Termín: K 1. máju 2026.
  • Rozsah: Ruší sa 167 pracovných miest (nadväzuje na minuloročný odchod 200 ľudí v rámci sociálneho programu).
  • Dôvod: Rok 2025 bol historicky najslabší (preprava len 22,3 mil. ton). Na firmu vplýva kríza v oceliarstve (U.S. Steel), clá v automotive a plánované ukončenie ťažby v českých baniach OKD.

ŽSR (Infraštruktúra):

  • V roku 2025 už znížili stav o cca 500 zamestnancov v štyroch vlnách kvôli vysokým personálnym nákladom.

Čo to znamená pre cestujúcich: Trendom je postupné rušenie kamenných pokladníc a rozširovanie samoobslužného systému. Štátny dopravca tlačí na digitalizáciu aj cez prirážky (1 € v okienku, 3 € vo vlaku), čo v kombinácii s možnosťou nákupu lístkov na poštách definitívne mení štruktúru obsluhy staníc.


Celý článok (platený obsah) nájdete tu:

2 lajkov

:high_speed_train: Budúcnosť ŽSR: Vysokorýchlostné trate, stanica Stupava a koniec “vozenia vzduchu”

Nový generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj v rozhovore poodhalil strategické plány do roku 2046. Tu sú kľúčové technické a prevádzkové fakty:

1. Vysokorýchlostné trate (VRT) – projekt za 3,3 miliardy €

  • Termín realizácie: Cieľ je rok 2046 (celý projekt), prvá etapa v budúcom desaťročí.
  • Logika trasy: Prepojenie Viedne, Prahy, Budapešti a Varšavy. Spájanie miest pod 1 milión obyvateľov (ako BA – KE) vysokorýchlostnou traťou by podľa Garaja znamenalo “voziť vzduch” a bolo by nerentabilné.
  • Prínos pre Rakúsko: Hoci majú Rakúšania vlastnú trať cez Marchegg, slovenská VRT im skráti cestu do Prahy o 19 minút.

2. Uzol Bratislava: Poradie priorít

Aby bolo možné zmodernizovať Hlavnú stanicu, musí štát postupovať v tomto poradí:

  1. Bratislava-Západ (Stupava): Nová “servisná” stanica a depo. Uvoľní kapacitu Hlavnej stanice tým, že tam vlaky nebudú stáť 20 minút, ale len 5.
  2. Filiálka: Nutná ako záložná stanica pre regionálnu dopravu (smery Trnava, Senec, Leopoldov).
  3. Hlavná stanica: Modernizácia koľajiska a nástupíšť až po vybudovaní záloh.

3. Hlavná stanica – čo sa reálne deje?

  • Hygiena a fasáda: Aktuálne prebieha projektovanie zázemia, čakárne a fasády za 1,8 milióna €.
  • Veľká rekonštrukcia: Reálne v rokoch 2027 – 2028.
  • Podzemný variant: Zamietnutý. Stanica je na kopci, stúpanie do Lamača by bolo pre nákladné vlaky nezvládnuteľné.

4. Bezpečnosť a ETCS (Systém Varín – Paludza)

  • Tender: Musí byť vyhlásený do 30. apríla 2026.
  • Žilina: Spustenie ETCS v druhom polroku 2026.
  • Technický dlh: Nasadenie ETCS na starých tratiach je ako “chcieť WhatsApp videohovor cez analógový telefón”. Najprv treba zmodernizovať hardvér (návestidlá, káble).

5. Plán obnovy a personál

  • Termín: Všetky práce (Rača – Leopoldov, Trnava – Cífer, Telgárt) musia byť hotové do júna 2026.
  • Ľudia: ŽSR má aktuálne 12 400 zamestnancov. Najväčší problém: V najbližších 5 rokoch odíde do dôchodku 1 800 ľudí, ktorých musí nahradiť technika.

Prehľad stavu kľúčových projektov:

Projekt Stav / Termín Rozpočet
VRT (Slovensko) Proces EIA (2-3 roky) 3,3 mld. €
ETCS Varín – Paludza Vyhlásenie tendra do 30. 4. 2026 -
Fasáda Hlavnej stanice Realizácia 2027-2028 1,8 mil. €
Elektrifikácia Humenné Hotovo Plán obnovy

Celý článok nájdete tu: Šéf ŽSR pre HN:Uvítal by som vysokorýchlostnú trať z Košíc do Bratislavy. Rýchlovlaky však nemôžu voziť vzduch

2 lajkov

S tou Filiálkou si nedajú nikdy pokoj.

2 lajkov

viete ten clanok z HN niekto odomknut a dat ho sem?

Ak ma niekedy dojst k velkej prestavbe kolaji na Hlavnej tak Filialku v tom case budu velmi potrebovat.

1 lajk

filialka vdaka svojej skvelej polohe ma zmysel pre osobaky.

2 lajkov

Filiálka nemá žiadny dopravný zmysel. Je to len mokrý sen ŽSR, ktoré si tam chcú postaviť novú administratívnu budovu ako svoje sídlo. A aby to ekonomicky obhájili tak silou mocou to chcú obhájiť tak, že to má nevyhnutný dopravný zmysel aj napriek tomu, že tam nemá čo jazdiť a rozbije to celý grafikon a filozofiu PDO.

5 lajky

Ma zmysel hlavne v case vacsej rekonstrukcie na hlavnej, ale potom to bude jedna komplikacia za druhou

Berlín investoval miliardy aby z rôznych nádraží stiahol vlaky na jedno centrálne.
Viedeň investovala miliardy aby z rôznych nádraží stiahla vlaky na jedno centrálne.
Praha investovala miliardy aby z rôznych nádraží stiahla vlaky na jedno centrálne.

Bratislava má jedno centrálne nádražie a bude investovať miliardy aby si to rozbila?

3 lajkov

Pokým tam nepríde minister, ktorý im to otrieska o hlavu a pošle ich s tým do prdele, tak budú s tým donekonečna otravovať.

Aj v priebehu rekonštrukcie hlavnej stanice by bolo ideálnejšie urobiť také opatrenia, aby sa tam dalo prestupovať a nedeliť diaľkovú od regionálnej. A ak by to nešlo, tak jedine low cost riešenie a nie stanica v podzemí za stovky miliónov eur…
Toto čo ŽSR robí je salámová metóda. Najskôr budú argumentovať, že na hlavnej stanici nebude kapacita. Keď sa hlavná stanica niekedy možno dá dokopy, tak budú argumentovať, však sme dali do toho toľko peňazí, tak by bola škoda to teraz rušiť…
Pritom niekto by si zaslúžil kopanec už len za Svrčinovec Hauptbahnhof a tie zastávky medzi Michalovcami a Strážskym, kde nič nestojí a ani stáť nebude. A to sú škody len na úrovni miliónov eur. Hlavne že inde (aj na koridoroch) ľudia nastupujú z blata alebo z úzkych provizórnych nástupíšť, čo nikoho z kompetentných absolútne neserie…

3 lajkov

Akurat, ze v Bratislave je ta pozicia uplne nevhodna. Ja stale hovorim, ze by hlavna stanica mala byt na novom meste + zmenit uzemny plan okolia, aby tam nebol priemysel a bola by to pekna vstupna brana do mesta. nehovoriac o tom, ze ta stanica je lepsie umiestnena vramci prepojenia sever - juh. To znamena, ze mozno aj terajsie vlaky z Petrzalky by mohli byt vypravovane z noveho mesta, hlavne co sa tyka buduceho spojenia s letiskom vo schwechate.

A este ked sa vybuduje tunel pod karpaty, tak to do viedne cez Marchegg bude asi rovnako.

Ale samozrejme sa treba pozerat cez optiku 21. storocia a nie, ze pred 150rokmi tu natiahli kolaje a je to nemenne, aj ked to uz nesplna sucasne potreby. Namiesto toho, aby sme navrhli novy system a hladali nejake priestory optimalizacie, tak sa snazime natlacit novy sytem do stareho a akurat z toho vznikne len paskvil.

(na druhej strane, keby sme zrusili hlavnu stanicu uplne a prislusne kolaje, tak nam tam vznikne pekny priestor na severnu tangentu) :winking_face_with_tongue:

3 lajkov

No, keď vidím aký je občiansky odpor k presunutiu nádražia v Brne, kde sa jedná o presun doslova na druhú stranu jedného obchoďáku, tak si skoro až neviem predstaviť čo by robili v BA kvôli trom kilometrom…

trnavske myto je jeden z najvacsich uzlov v meste, ak nie najvacsi a ma porovnatelne vyhodnu polohu ako hlavna stanica ak nie lepsiu a daleko lepsiu polohu akozst nove mesto. v berline, prahe a viedni je pri zeleznicnej stanici metro a v bratislave je pomala, trkotajuca elektricka. preto jedina sanca je aby statne trate aspon ciastocne suplovali normalnu MHD. prestupy bus/elektricka/trolejbus su ciste pakarne a odradzaju ludi od pouzivania mhd.

2 lajkov

Akým spôsobom bude železnica supľovať MHD, keď sa postaví Filiálka?
Má zmysel do toho najväčšieho uzla presunúť značnú časť cestujúcich z hlavnej stanice? Čiže spravíme megauzol, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou kapacitne vôbec nebude postačovať? To znamená, že okrem miliárd na Filiálku supľujúcu MHD budeme musieť dať stámilióny na prerábku siete MHD?
Aký je problém s prestupmi? Veď ak chodí MHD často, čo vo veľkých mestách zvykne, tak nič hrozné sa nedeje. Železnica určite nebude chodiť tak často ako MHD. Jednak kapacita, dvojak kto by to zaplatil…

Za mňa by Filiálka dávala jedine zmysel, ak by tam vznikla nová hlavná stanica. Tým pádom by budúca VRT neviedla naokolo Bratislavy. Mimo gigantických nákladov na realizáciu (ak by to vôbec išlo realizovať…) by bol ale asi aj kapacitný problém, lebo pochopiteľne osobáky hrajúce sa na MHD by zastavovali a brzdili prevádzku VRT.
Len pre ukážku, čo taká stavba aj v skúsenejších krajinách kde netrpia nedostatkom peňazí znamená: Zpoždění 7 let, téměř třikrát vyšší náklady. Nové nádraží ve Stuttgartu má otevřít příští rok - Zdopravy.cz
Na toto ŽSR nemajú ani financie a ani odborné kapacity.
Namiesto snílkovania sa dá hlavná stanica spraviť rýchlejšie a lacnejšie. Filiálku môžeme riesiť kľudne aj o 50 rokov.
Možno medzitým sa ŽSR a ich projektanti naučia robiť stanice. Košice :face_vomiting:, Žilina o kus lepšie.

1 lajk