Ak mašina “prereže” výhybku, zistí to ten rušňovodič vo vlaku bez ETCS, že ju on prerezal?
Ako ktorú. Zrovna tú čo bola v Pezinku (tj. výhybku na vyššiu rýchlosť do odbočky) pocítl jeho zadok naozaj dosť intenzívne.
2 lajkov
Reálne (pretože sa jedná o systém s garantovanou bezpečnosťou v úrovni SIL=4) je to zložité a drahé zariadenie. Ono totižto správnu dovolenú rýchlosť musí spočítať na základe informácii z tých balíz (a áno, naozaj je to len industriálna verzia NFC) a informácii získaných z vlaku alebo zadaných na začiatku rušňovodičom až tá mobilná časť. Retrofit je potom viazaný na hromadu razítok a skúšok (zasahuje sa do riadiaceho systému, do bŕzd, atď.) takže môže byť kľudne o 100% drahší ako zabudovanie do nového vozidla.
4 lajkov
Tak ešte raz. Level 1 je systém ktorý sa len pripája na existujúce návestidlá a prenáša informáciu do kabíny. Nijako nezasahuje do riadenia vlaku, nebrzdí. Vysielače v trati na danom úseku už máme, takže je to naozaj len o čítacej jednotke na spodku rušňa a zobrazení v kabíne.
Skúšal som aj nájsť cenu takejto retrofitnej inštalácie a google mi našiel od 100.000 do 900.000 na rušeň, takže až také lacné to nie je.
Takže ako už roky hovorím, železnice ponechať len životaschopné na komerčnej báze a investovať do diaľnic, ciest a autobusov.
Nie. ETCS L1 sa teoreticky dá pripojiť aj na existujúce návestidlá ale na Slovensku sa to (zatiaľ) používa vždy ako priama súčasť zabezpečovacieho zariadenia, kde riadiaca logika stavadla priamo rozhoduje o tom, čo budú jednotlivé balízy vysielať. Dáva to viac možností a výsledné rýchlostné profily sú presnejšie.
Do riadenia vlaku ale zasahuje a takisto samočinne brzdí v prípade dostania sa mimo dodaný rýchlostný profil. Vyžaduje to čítaciu jednotku, riadiacu jednotku, displej, modul pre väzbu na Mirel (aby si vedelo ETCS s Mirelom navzájom predávať riadenie podľa vybavenosti trate +ak má mašina Mirel, tak sa nezasahuje do riadenia bŕzd ale zasahuje sa do Mirelu a funguje to tak, že ETCS vydá povel Mirelu a Mirel brzdí) a záznamové zariadenie (čiernu skrinku).
Riadiaci systém musí byť upravený o.i. tak, že v prípade aktívneho ETCS sa musí vypnúť akékoľvek iné zobrazenie rýchlosti než je na displeji ETCS a ďalšie veci.
3 lajkov
Áno, takže sa opäť dostávame k obrovskej konkurenčnej výhode cestnej dopravy, a síce k faktu že umieranie za volantom je spoločensky vnímané ako normálne, kdežto umieranie vo vlaku nie.
Mimochodom všimol ste si, že diaľková autobusová doprava na Slovensku v posledných 10 rokoch prakticky prestala existovať? Prečo investovať zrovna do nej?
1 lajk
Asi tu nie je nejaky adekvatny dopravca… V cesku regiojet ci studentagency funguje stale…
Ale fakt by som nechcel ist par hodin niekam autobusom, kde nebude ani wc, ci servis a spolocnost ti robia akurat prepoteni autobusari…
1 lajk
Prestala existovať pretože nebol po nej taký dopyt ako pred 25-30 rokmi. Dnes už má pomaly každá domácnosť auto a na dlhé trasy sa jej viac oplatí ho využiť.
3 lajkov
Umieranie nie je ok nikde, rozdiel pri osobnej, železničnej a leteckej je, ze u osobnej sa to zbiera po jednotkách, železnicnej po desiatkach za dlhší čas a leteckej po stovkách za najdlhší čas.
Na Slovensku je pre diaľlkovú autobusovú dopravu nehostinné prostredie. Stále nám chýba priame a rýchle spojenie krížom cez republiku, ktoré malo byť spravené cez Nitru - BB - Telgárt - SNV - PO, kde vzdialenosť BA - PO by bola okolo 330km. Autobus by vedel spraviť túto trasu za 2h45m rýchlosťou 120km/h.
Na Slovensku je pre autobusy max. rýchlosť 100km/h, napríklad v Čechách nemajú obmedzenie, môžu technicky ísť až do 130km/h.
Garantujem, že ak by čas jazdy autobusom bol 2h45m do Prešova, 3h do Košíc, tak drvivá väčšina ľudí by zvolila autobus.
A tipujem, že najhlavnejší dôvod poklesu diaľkových autobusov je pokrivenie trhu lístkami zadarmo.
WC v diaľlkovom autobuse predsa sú.
1 lajk
Taku priemernu rychlost ale nikdy nedosiahnes… A uz vobec nie cez telgart.
Neviem, mal tento autobus WC?
A ako pisem chyba tu nejaky dopravca… Napr. z Budapestianskeho letiska - Trebisov Michalovce - Vranov - Stropkov - Svidnik a pokryje trasu, ktoru nikto nejazdi… V smere na Bratislavu je tolko moznosti, ze sa uz ani neoplati nieco rozbiehat…
Napr. Bardejov - Budapest je to autobusom 5:25 a je tam aj prestup 50min… Autom podla google maps je to 3:40, keby tam nebol ten prestup, tak to casovo vobec nie je zle… Ale samozrejme neda sa spoliehat na jednu linku za den…
Napr. ja ked idem na letisko do Viedne z Brna, tak idem autom, kedze tie spojenia su o dost horsie ako do Bratislavy, kde ide autobus kazdych 10minut… Ale samozrejme zalezi, ze ci idem sam, dvaja alebo viaceri..
nie. este za dzurindovej vlady sa rozhodlo ze dialkove autobusy sa musia uzivit same na rozdiel od primestskych. tak postupne zacal upadok. akoze mat priestor 50x50 cm niekolko hodin asi nie je to najkomfortnejsie. ale napriek tomu bola chyba to dat na cisto komercnu bazu lebo su regiony kde zeleznica nie je alebo max. nejaka lokalka. inac stale chodi bus HE-VT-PO-KE-RV-RS-LC-ZV-NR-BA az do brna. 9 hod do BA a skoro 11 do brna.
No po jednotkách sa to zbiera, ale reálne sa každého štvrť roka na cestách odpíše (mŕtvi+ťažko zranení) ekvivalent plného motoráku z tej nehody v Pezinku. Keď vezmeme všetky následky tej nehody z Pezinku, tak na cestách je to fakticky “horší víkend”.
Napriek tomu sme sa v cestnej doprave dostali k najväčšiemu pokroku, že niektoré asistenčné systémy nesmie ísť vypnúť trvale a po každom štarte sa nahodia.
1 lajk
2 lajkov
ziskali sme 140 mega…akurat ze z toho 100 mega na betonovanie.
Porovnávaj rovnakou mierou. Na Sk sa ročne spotrebuje 600.000 ton benzínu, vačšina na osobnú dopravu. Pri 0,75kg na l benzínu, spotrebe 7l na 100km, priemer odhadujem 2 človeka na auto/autobus a ešte raz toľko pre dieselové autá, z toho som vypočítal výkon 45,7 miliardy osobokilometrov, plus vodiči nákladných áut.
Z výročnej správy ZSSK v roku 2024 je pre vlaky údaj 3,55 miliardy osobokilometrov.
Objem cestnej dopravy je 12,9 násobný oproti objemu vlakovej dopravy:
Takže 1 účastník nehody, 1 zranený, 1 mŕtvy na železnici zodpovedá 12tim na ceste.
Len v tom terajšom vlaku bolo 1.000 účastníkov nehody, čo zodpovedá 12.000 účastníkom nehody na ceste.
Nehody a mŕtvych na priecestiach rátaj k vlakom.
1 lajk
Takže z toho veľmi pohodlne vynecháme takú “nedpostatnú” vec, že vo vlaku je výrazne vyššia šanca, že sa aj v prípade nehody človeku nič nestane. Preto nejdeme po mŕtvych, nejdeme po zranených ideme po účastníkoch. A ešte tým vlakom, pretože je tam sakra málo mŕtvych, pridáme niečo za čo v 99% môže vodič auta. Porovnanie rovnakou mierou - od buka do buka…
1 lajk
ked vlak zosrotuje auto ktore porusi predpis a vbehne do cesty vlaku tak to pripocitajme k vlakom. to fakt ?
A keď už počítam tak, na tých 3,55 miliardy osobokilometrov vo vlaku máme náklady 653 624 000E, čo vychádza 0,18E na osobokilometer, 18E na 100km.
V aute s výpalníckými spotrebnými daňami na palivo sa viem dostať na polovicu, keďze cestujem s manželkou, deťmi….
Vlaky sú luxus ktorý si platíme z daní aby si to pár fanúšikov vlakov mohlo dovoliť.
3 lajkov
Ak by tam ten vlak nebol a neexistovalo priecestie tá nehoda by sa nestala, ano pripočítame vlaku.
1 lajk
Super, takže potom sadnú do áut, v špičke, pričom mnohí z nich jazdia vlakom preto, že si netrúfajú za volant, samozrejme budú klesať už tak nízke nároky na získanie vodičského oprávnenia (obzvlášť zdravotné), pretože nechaj tých ľudí bez mobility, a nakoniec budete radi, ak nikto z nich nezoberie so sebou na onen svet Vás, manželku, deti,… Keby nebolo vlaku, tak taký človek skôr či neskôr nedá niekde prednosť alebo prejde cez červenú na križovatke.