Železnice v SR a všetko s tým súvisiace všeobecne

Ano, ale juzna trasa nie je sucastou koridoru a ta potrebuje modernizaciu (hlavne zrychlenie) viac. KE-Kysak je na tom ako v projektovej priprave ?

Severna trasa nech sa skôr zoptimalizuje, nech nas neobchadza najviac vynosna nakladna doprava.

hlavne trate koridorov su pokial viem v dobrom technickom stave.

ale co sa tyka koridorov je to trochu zlozitejsie, paneuropske koridory, TEN-T, AGTC a ACG nie su to iste. takze podla tohoto je mozne pouzit kohezny fond pre juznu trat. a mne sa zda ze projekt elektrifikacie som videl v zasobniku pred par rokmi
gallery/image_page.php?album_id=46&image_id=10491

juzna trasa je TEN-T. v OPD sa o.i. pise :

[i]Modernizácia infraštruktúry železničnej dopravy realizáciou aktivít zabezpečí:

§ dosiahnutie štandardov definovaných v dohodách AGC a AGTC,
§ interoperabilitu modernizovaných, pripravovaných a realizovaných nových traťových úsekov transeurópskej siete TEN-T[/i]

Tak tak. Ak by sa chcelo, na južnú trať sa peniaze z OPD môžu dať. To by ale musela ležať medzi BA a ZA :wink:

Ak je to naozaj tak, treba pripravit projekty a zalobovat pre dalsie programove obdobie. Inak hrozi, ze opät sa väcsina prostriedkov z KF na koridory vycerpa na BA-ZA, konkretne na PU-PB-ZA s relativne malym efektom.

neviem ci tu tu uz bolo - Správa o plnení modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry na roky 2007-2010

rokovania.sk/Rokovanie.aspx/ … rial=19596

najlepsie pripravene su useky PU-ZA, potom LM-KE, useky prepojenia v BA a krasno-CA

Bez akejkolvek medializacie ci predoslych informacii, ide sa rekonstruovat trat Pod.Biskupice - DS. Myslim, ze sme nieco podobne sme tu viaceri spominali - uprava oblukov, zabezp.zariadenia ci nove nastupista. Dlzka modernizacie necele 3 mesiace, cena 10 mil. €.
viewtopic.php?f=35&t=15799

Bolo by skvele, keby sa podobnym spôsobom podarili modernizovat viacere trate, ktore su vytazene.

zdvojkolajenie a kapacitu nikto neriesi lebo nie je treba (btw. palarikovo-ZV-KE je ciastocne zdvojkolajena). elektrifikacia ma vplyv na rychlost kvoli lepsiemu rozbehu. to pomaha najma Os vlakom. samozrejme ked sa rusia spoje tak ani tie nie je treba.

nakladna preprava a celkova hustota vlakov nie je az taka slaba ani na juhu. su aj podobne/horsie vyuzite trate. drevo, kamen su aj na juhu a aj podniky ktore to vyuziju. toto je stale len lacna elekrifikacia a nie modernizacia trate na 160 km/h ktora nema vyznam pre nakladnu dopravu a z osobnej ju vyuziju len IC. Quod licet Iovi, non licet bovi.

gallery/image_page.php?album_id=46&image_id=10529

Výhody elektrifikácie vo všeobecnosti možno zhrnúť do týchto bodov:

  • zvýšenie dopravného výkonu, pretože elektrické rušne majú vyšší výkon, vyššie zrýchlenie, čo sa prejavuje v skrátení cestovného času a vo zvýšení priepustnosti železničných staníc a tratí (v niektorých prípadoch bez potreby zdvojkoľajnenia celej trate),
  • vysoká energetická hospodárnosť, celková účinnosť je vyššia ako pri nezávislej trakcii,
  • vysoký akčný rádius a jednoduché prevádzkové ošetrenie bez potreby dopĺňania paliva a vody,
  • vysoká pohotovosť v prevádzke,
  • ekologickejšia prevádzka elektrických rušňov, pretože nie sú splodiny zo spaľovania a nižšia je i hladina hluku,
  • zvýšená hygiena práce v prevádzke a údržbe rušňov,
  • jednoduché využitie elektrickej energie pre vykurovanie osobných vlakov v zime a napájanie klimatizácie v osobných vozňoch v lete,
  • oproti nezávislej trakcii nie je potrebná nákladná a zložitá údržba naftových motorov,
  • stabilnejšie ceny elektrickej energie, ktorú je možné vyrábať v rôznych typoch elektrární, oproti cenám ropy, resp. nafty,
  • všetko ostatné, na čo som pozabudol.

Nakoniec tohto porovnania zhrniem niektoré nevýhody nezávislej trakcie, ktoré z predchádzajúceho textu vyplývajú:

  • potreba čerpacích (tankovacích) staníc v niektorých depách, z čoho vyplýva potreba (ekologických) zásobovacích nádrží, čerpadiel pohonných látok a obsluhy, ktorá zabezpečuje prísun paliva, jeho prečerpávanie do zásobovacích nádrží a výdaj do motorových rušňov,
  • potreba udržiavať zásoby vody, úpravu jej parametrov (demineralizáciu) pre použitie do chladiaceho okruhu motorových rušňov,
  • potreba olejového hospodárstva, t.j. príjem, skladovanie a výdaj oleja,
  • z uvedeného ďalej vyplývajú napr. zvýšenie požiadavky na priestor v depe oproti depám pre elektrické rušne, zvýšené protipožiarne opatrenia,
  • potreba tzv. vodného odporu pre nastavovanie prevádzkových parametrov motorových rušňov, meranie izolačného odporu a pod.

Záver

Uviedol som v tomto článku podrobnejší rozbor výhod a nevýhod prevádzky hnacích koľajových vozidiel závislej aj nezávislej trakcie. V podstate sa oplatí elektrifikovať všetky tie trate, kde je vyššia hustota prevádzky. To sú hlavné a významnejšie vedľajšie trate. Prvotné investičné náklady do elektrifikácie na týchto tratiach majú najvyššiu návratnosť. Ďalší význam elektrifikácie niektorých tratí na Slovensku spočíva aj v tom, že je viacero „styčných“ staníc tratí, kde sa (elektrické/motorové) rušne na nákladných aj osobných vlakoch prepriahajú, a elektrifikovaním tratí by sa dali aj tieto nedostatky odstrániť. Táto nezanedbateľná skutočnosť by v osobnej doprave znamenala ďalšie a výraznejšie skrátenie cestovného času, čo je pre cestujúcich podstatné a mohlo by to prispieť k vyššiemu počtu cestujúcich vlakmi.

zeleznicne.info/view.php?naz … 2010070019

Program modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry na roky 2011 - 2014

zeleznicne.info/view.php?cis … 2011090015

cize nic nove pod slnkom, material definuje 2300 km železničných tratí s “nespochybniteľným potenciálom v oblasti železničnej miestnej alebo diaľkovej osobnej prepravy” ale realne sa sustreduje na koridor V. - aspon kym sa nedokonci modernizacia po ZA co sa predpoklada do 2020 a koridor VI po CA. zmenilo sa len tolko ze vlada je bezradna co bude po 2020 kedze sa ukazuje ze len modeznizacia LM-KE by stala okolo 5 mld. € a navrhuje “urýchlene prehodnotiť koncepciu predmetnej stavby” a to o useku ZA-LM nie je ani zmienky.

zaroven sa dalej pripravuje IDS BA A KE s nejasnym financovanim najma v BA. sponima sa elektrifikacia po NR a HE, ale o ZV-KE ani zmienka. ako ani ziadne dalsie rekonstrukcie ako na BA-DS (zrejme je to naozaj len kvoli regiojet).

Andrej, rekonstrukcia je fajn vec a velmi sa mi taketo projekty pozdavaju ale nemyslim si ze za 11 mil. sa bude menit smerove vedenie 40-50 km trate lebo to uz je modernizacia.

Vzhladom nato ze ako jeden z dovodov rekonstrukcie BA - DS sa uvadza narast intenzity nakladnej prepravy do/z terminalu Metransu v Dunajskej Strede, pojde mozno o vymenu na bezstykovu kolaj a hlavne vymenu zabezpecovacieho zariadenia na zvysenie priepustnosti trate. Kedze Talenty Regiojetu budu aj tak zastavovat ‘pri kazdej vrbe’ modernizacia trate na vyssiu rychlost snad ani nie je potrebna, moderne vlaky po novych kolajach myslim zabezpecia dostatocny komfort cestovania…
Co sa tyka LM - KE, tak to vyzera este na dlho, pritom projekt je to pekny :frowning:

Presne tak, devil.

Johann, ja prave teraz tvrdnem v BA na stanici od 15:50 (od Hungarie) az do 17:30, pretoze som chcel ist o 16:00 Hronom do Zvolena a dalej do Kosic, ale v sobotu ZV-KE nejazdi. Samozrejme, severom je napchanych v tom istom case vlakov desiatky (okrem ICcka napr. aj povazan o 16:00). A o tom, ze by som z Hungarie mohol pokracovat do Kosic aj cez Budapest ani nehovorim: IC Budapest-Kosice odchadza o 18:30, a Hungaria do BP pride o 18:35. To to hejslovacki planovaci vymysleli… Alebo by som z tej Hungarie mohol pokracovat do KE cez Sturovo, ak by juhom Slovenska vybudovana trat. Ale naco? Sak to nie je na povazi. A blbeckovia tu este budu omielat, ze sa juhom nejazdi.

no toto asi vymysleli madarsky planovaci cestovnych poriadkov. ze nejazdi vecerny vlak je divne, okrem Ex Hron nadvazuje aj na Ex Detvan z Prahy.

ale DrX raz si pisal o IC resp. Ex juhom z KE…dalo by sa to vyskusat npr. ako nedelny vlak…teda s odchodom z KE okolo 14-15.00 so zastavkami RV a LC a od ZV/BB by tento vlak jazdil namiesto R Zitava (co je tiez nedelny vlak) mal by este 2-3 zastavky (LV, surany, GA).

ked uz sme pri vlakoch cez ZV tak vozne R do BB sa delia pol na pol. teda tie ktore nepokracuju cele do BB ako R Tekov a Sitno. najma v prvom pripade by boli priame vozne ZV-KE nutne. samotna “operacia” delenia voznov je velmi jednoducha, robi ju 1 mechanik a trva do 5 min. v com je zaratany aj cas kym novy rusen pocka na odchod prvej polovice supravy a nacuva.

no, po pravde, ktori planovaci cestovnych poriadkov to vymysleli, to neviem. ale ja by som ocakaval, ze ked uz na trase Kosice-Budapest zostali len dve IC-cka, tak ze by mali byt nacasovane na prichod-odchod jajvyznamnejsich vlakov z Budapesti na zapad. Najidalnejsie by to asi bolo, ak by tvorili 5-minutovy pripoj na RailJet do Viedne a Mnichova (tym by sa napr. Kosice-Mnichov dalo robit za cca 10hod), ale aj napojenie na taktove EC-cka, ktore z Budapesti idu cez BA do Prahy/Berlina/Hamburgu kazde dve hodiny by nebolo odveci.

k tomu IC/EX juhom, ked dobre rozumiem, tym “dalo by sa to vyskusat” chces povedat, teoreticky by sa to dalo vyskusat, tak? lebo predpokladam, ze priamy dosah na to nemas…

s tym preprahom suhlasim. ale, v kontexte tej tvoje spravy o “Programe modernizacie…” a prehodnocovani trate LM-Kysak, sa mi zda, ze je stale realnejsie, ze v skutocnosti budu Kosice/vychod SK napojene na skutocne europske koridory cez Budapest, tak ako pri dialniciach. a cez slovensko budu na vychod len rychlozeleznice, tj, nejaky ekvivalent R1+R2.

na fore sa len objavuju napady, aj ked niektori by na to mali dosah tak to sem nenapisu ale max. sem pridu manipulovat… moj napad je opatrny, lebo severom mas denne LEN 3 pary IC a ani tie nie su vzdy plne, a popri 2 hodinovom trakte R su Os npr. na LM-kysak alebo TT-PN podla dostupnej statistiky velmi slabo vytazene (to iste na LV-surany). myslim ze juhom kde su desiatky km trate so slabymi parametrami - IC/Ex okrem spickovych casov ako nedela poobede vela sanci nema. ale kazdopadne jeden nedelny Ex by mal zmysel uz len preto lebo na ranny Ex Hron z casovych dovodov nemozes urobit pripoj z KE. zakladom su R kt. sa prepajaju vo ZV ked to casovo vychadza a nielen niektore ako teraz, to vyriesi zakladnu obsluznost. cize tento system by sa nijak nemenil ani po prip. investiciach ako elektrifikacia, ta ma zmysel skor pre Os a nakladnu prepravu. mensi pocet obyvatelov na ZV-KE sa zohladnuje tak ze jazdia 4 voznove supravy.

neviem ako to je s modernizaciou zeleznice v hu, ale aj na stranke cp.sk sa daju pozriet cestovne poriadky IC okolitych statov. mne z toho vyplyva ze pre IC na vychod je prvorada trat cez szolnok. na druhej strane to chapem, ani v cechach nejde hlavna dialnica a hl. zeleznica pri sebe len u nas.

ja mam obavu ze u nas rychlozeleznica nebude, medzi ZA a KE prehlasia trat za vysokorychlostnu - urobia sa mimourovnove priecestia a korekcie tam kde to teren dovoli ale komplet 160 km/h nebude a uz vobec nie 200. najhorsie je na tom ze zeleznica nebude casovo porovnatelna alternativa cesty. modernizacia zeleznice juhom je tiez tazky oriesok lebo je neskoro a pokial by sa mala zasadne menit trasa aby isla cez NR (cize nova trat SA-NR-ZM-hb) resp. RS tak tie naklady by boli mozno take ako na severe lebo by sa museli priecne preklenovat udolia. pri zeleznici sa asi neda urobit pomaly pruh…

Madarska zeleznicna trat na vychod pojde cez Miskolc. Vid ec.europa.eu/ten/transport/maps/ … s/pp06.pdf
Cize, u nas sa jednoznacne od Ziliny na vychod ziadne prioritne spojenie tak skoro za EU peniaze tahat nebude. A jedine, o co mozeme zabojovat, je aby ta prioritna os 6 sla od Miskolca na Ukrajinu cez Kosice. Mozno je uz ale aj na to pozde…

Moc neviem ako to je s tými koridormi, no ak si pamätám Slovensko ich malo viac ako píšete.

  1. Mal byť úsek z BA cez ZA do Poľska. Tá trať mala myslím že ísť z Terstu. No myslím že to má dve vetvy. Češi už majú svoju vetvu asi hotovú.
  2. Z BA cez ZA a KE na hranice s Ukrajinou. Je to trať z Benátok do Lwowa.
  3. Cez Kúty, BA a Štúrovo
  4. Košice, Prešov,Poľsko. Myslím že to malo byť na spojenie severnej Európy s južnou.
    Ako píšem, moc neviem(skorej netuším) ako to je teraz ale myslím si že to bolo kedysi takto. Ak to mám zle tak ma prosím vás opravte. A zaujímalo by ma ako to je s tým štvrtým koridorom na SVK ktorý som uviedol.

sranda je ze koridory su viacere AGC, AGTC, TEN-T…

Ten stvrty koridor, ten si pestujeme. Jednoducho sme zrusili spojenie Kosice- Krakow a basta. Co sa vychodniari budu hrabat, nech cestuju do Ziliny alebo este istejsie na Moravu ked chcu ist do Polska. O par hodin dlhsie, s prestupovanim, komplikaciami ci uz miesteniek ci nedajboze lozko na spanie pre cestu na sever Polska. Je to otrasne a na polutovanie ako sa ignoruje velky sused so skoro 40 milionmi obyvatelov. Na skodu nas vsetkych. V Bratislave to nepochopili, oni maju Vieden, trochu Budapest a ostatni, na tych sa vykaslat. Pritom spojenie na Krakow bolo vzdy, teda okrem poslednych dvoch rokov. Vyhovorky boli najprv ze pre skody po povodniach, teraz uz vyhovorky netreba. A hoci sme pri zelezniciach, uspesnost budovania napojenia nasich ciest na Polsko je, ved to viete vsetci tu na stranke. Sme Poliakmi uspesne obchadzani kde len troska mozu.

Pár zmienok o výhľadovom zdvojkoľajňovaní trate Zvolen - Banská Bystrica :arrow_right: http://www.dialnice.info/viewtopic.php?f=35&t=15893

Plány ŽSR najbližších 10 rokov so zdvojkoľajňovaním tejto trate vôbec nepočítajú, pritom už dnes často dochádza kvôli čakaniu na príchod protiidúceho vlaku k meškaniam Os aj R vlakov :frowning:

No spomína sa tam aj spojenie BA-NR a PO-KE. Škoda že je to výhľadové. Ale zatiaľ železnice majú iné problémy. Len jediný úsek poznám z cestovania a to PO-KE. Jednokoľajový je konkrétne od stanice Kysak až po Prešov. Ale tam to až tak nebadať, keďže na stanici Drienovská Nová Ves sú minimálne dve koľaje.
Súhlasím so železnicami a pre nich bude prínos hlavne trať medzi mestami(aj ŽSR aj ZSSK). Teraz prejdem k ZSSK. Ľudia sa sťažovali(najmä Kysuce), že rušia spoje. No pre železnice je oveľa ľahšie spraviť ziskový úsek medzi dvomi veľkými mestami+diaľková doprava. Keď vedie trať a chodia po nej motoráky z jednej dediny na druhú, tak je to len vo verejnom záujme. Tam zisk veľmi ťažko spravím a je tu logické rozmýšľať o náhrade vlakov autobusmi.

:arrow_right: zsr.sk/buxus/docs//shm/O_320 … nzerat.doc.

Nemá niekto informácie z čoho pozostáva rekonštrukcia týchto staníc? Zaujíma ma najmä ŽST Ružomberok. Dôjde k výmenám perónov s výškou 500mm nad TK? Dosadenie informačných systémov, ZabZar? Reko interieru?

Každopádne som rád, že sa budú rekonštruovať stanice v ZV,BB,PD,RK…