A o tom tu neustale piseme…
Upadajú slovenské železnice plošne alebo sa v niektorých regiónoch rozvíjajú? Napríklad cesta z Bratislavy do Košíc sa za posledné roky skrátila o hodinu.
Toto je možno ten problém. Slovensko nešlo cestou Českej republiky, ktorá plošne a systematicky rozvíjala celú zmysluplnú sieť. My sme sa rozhodli ísť cestou superluxusného riešenia jednej hlavnej koridorovej trate Bratislava – Žilina – Košice. Staviame ju 25 rokov a za ten čas sme sa dostali do Žiliny a ďalších 25 rokov sa budeme hrabať do Košíc.
A navyše tú trať prerábame na rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu, zatiaľ čo všade inde ich prerábajú na 200.
Áno, aj keď tá rýchlosť je na debatu. Na ostatné trate sme rezignovali. Výsledkom je, že zvyšná sieť upadla natoľko, že nárast obmedzení rýchlosti pre strach z nehody bol ohromný. ŽSR sa podľa mňa stali len nástrojom v rukách lobistických firiem, ktoré im nariaďujú, čo majú robiť. Vznikol z toho bonmot, že Železnice Slovenskej republiky pravidelne nerobia, čo majú; pravidelne robia, čo nemajú; a to, čo robia, robia zle, pomaly a draho.
Porovnanie s Českom vychádza pre nás brutálne. Elektrifikované trate: Slovensko 44 %, Česko 60 %. Trate s rýchlosťou do 160 km/h: Slovensko 185 km, Česko 2 100 km. Modernizácia zabezpečovacieho systému: Slovensko 40 %, Česko 70 %. Systém ETCS: Slovensko 200 km, Česko 1 200 km. Vyzerá to, akoby tam bol 50-ročný rozdiel. Ako je to možné?
Keď sme sa v roku 1993 rozdelili, Slovensko na tom bolo dokonca technicky o niečo málinko lepšie. Prečo sme inde než Česi? Česi sú skôr železničiarsky národ, Slováci automobilistický. Slovenský politický establišment o železnicu nikdy nestál a ani jej veľmi nerozumel.