Všetky, ktoré by staval sám štát. PPP by bolo viazané na niektorých úsekoch k niečomu inému mimo R1 a D1 PP-PO. 
ktore useky ( ked su uz projekty ) sa budu stavat podla novych parametroch ?
[/quote]
dufam ze ziadne(/quote)
ESTE ZE TAK.
Prepac, musim ta opravit, znizenim sadzby DPH na dialnice stat neziska 9% ako to popisujes.
cena vystavby: 10mld, DPH 10% 1mld avsak vacsiu cas tych “usetrenych” 9% bude musiet stat vyplatit dodavatelovi pri uplatneni si naroku na odpocet DPH, kedze sadzba na vsetky prace subdodavatelov by ostala na 19%. Je to len hra s cislami, realny efekt by bol minimalny.
sorgo, tak dovoľ, aby som ti dal jasnú otázku:
Ak by stavba stála 10 mld. SKK a DPH by bola nie 19%, ale 10%, koľko by stála stavba s DPH 10% 
A okrem toho, asi sme sa nepochopili: komplet stavebné práce pri výstavbe diaľnice by mali zníženú sadzbu DPH. Tak ako v USA napr.
Neviem ako je to v USA, budem rad, ked mi to popises detailnejsie.
Ja uvazujem takto:
Cena stavby dodavatel(D)-stat: 10 mld
DPH 10%: 1 mld
(akoze) usetrenych 0,9 mld
nepoznam betonarsky background, pre jednoduchost vypoctov budem pocitat s marzou 10%
subdodavatelia (SD) vyfakturuju dodavatelovi 9 mld s 19% sadzbou dph - 1,71 mld
dodavatelovi vznikne narok na odpocet DPH vo vyske 1,71-1 = 0,71 mld
ak by bola ponechana 19% sadzba, tak by vznikla dodavatelovi povinnost na DPH vo vyske 1,9-1,71mld = 0,19 mld
bilancia stat vs. dodavatel v pripade 19% DPH
stat vyplati 10 mld + 1,9 mld (dph) - (povinnost DPH dodavatela) 0,19 mld = 11,71 mld
bilancia stat vs. dodavatel v pripade 10% DPH
stat vyplati 10 mld + 1 mld (dph) + (odpocet DPH dodavatela) 0,71 mld = 11,71 mld
Nasiel si rozdiel? 
Jediny rozdiel je, ze uctovna cena stavby je v pripade 19% DPH 11,9 mld s DPH a v pripade 10% 11 mld s dph akurat ten rozdiel musi vyplatit danovy urad, ktory zrejme spada pod inu kapitolu rozpoctu. ale je to len taky rozdiel, ze ci da stat z laveho alebo praveho vrecka.
Ak budes argumentovat tym, ze treba 10% na subdodavky, tak je matematika taka ista, len ma viac urovni… aj v pripade ze by bola 10% aj na stavebny material…
Tak ja s tebou nesúhlasím sorgo, pretože sú krajiny aj v EÚ, ktoré majú na diaľnice alebo celé cestné staviteľstvo alebo dokonca na celé stavebníctvo zníženú DPH a šetria obrovské financie, tak asi majú iný systém, že 
V USA sú preferované 2 oblasti, na ktoré lacnejšie kupuješ materiál: bývanie a diaľnice. Nie som ekonóm, nebudem sa tu teraz chytať za slovíčka. 
Ked dam Marienke 12 jablcok a oni mi musi 2 vratit, tak co usetrim tym, ze jej dam iba 10 jablcok a zbavim ju povinnosti vratit mi dve jablcka? Nic…
Budem rad, ak mi ten system objasnis. Ak by sa znizila hocijaka dan, stale je dan to, co vyberie stat, takze realna uspora nebude ziadna. Takze ten sposob uspory vydavkov statu pri znizeni lubovolnej dane ma velmi zaujima.
sorgo, s týmto na mňa prosím ťa nechoď.
Ja nepoznám, nesledujem detaily daňových systémov jednotlivých štátov.
Nie som ekonóm.
Ale odrážam sa od iných krajín, kde spravili zmeny pri výstavbe diaľnic.
Robili to asi len tak, že si nemali čo začať, všakže ?
A sme OT.
Sme OT, tymto zaroven prosim moderatora o presunutie do extra temy.
Ja tiez nie som ekonom, ale tak DPH funguje predpokladam vsade rovnako. Nehovoriac o tom, ze “ziadna uspora” plati pre lubovolnu sadzbu dane a lubovolny sektor, kde je investorom stat.
Znizenie DPH ma zmysel v takej oblasti, kde je investorom iny subjekt ako stat, ale v konecnom dosledku ten rozdiel - tu “usporu” znasa stat.
Ak dam sadzbu DPH na auta* na 10%, tak usetri ten, co ich kupuje a stat bude mat mensie prijmy na DPH. Takze kupujuci je v pluse, stat v minuse.
Ak ale tie auta kupuje stat, tak je zaroven v pluse aj minuse = teda rovnako ako predtym.
- mozno nahradit lubovolny produktom/sluzbou
Aha, tak ale potom ja mám iný príklad:
Most Apollo. Investorom bol štát, banka, mesto.
Most mal stáť 3,6 mld. SKK, nakoniec stál 4,2 mld. SKK.
Ivan Mikloš, čo by minister financií SR, vtedy uznal, že v dôsledku zvýšenia sadzby DPH myslím, že zrovna z 10 na 19%, štát navýšil svoje platby o 200 mil. SKK. (ostatné bolo predraženie z iných vplyvov)
Banka bola investor? Naco je banke most? 
Predpokladam, ze banka len poskytla uver mestu.
Ak sa zvysila DPH stavby o 200 mil, tak stat vybral na daniach viac a zaroven museli na daniach viac zaplatit stat + mesto. V tomto pripade predpokladam, ze mesto malo zvysene vydavky a stat bol na tom v pluse.
Nic to nemeni na fakt, ze ked je investorom stat tak je to hra s cislami s konecnym suctom
sorgo, teba fakt baví chytať ma za slovíčka, že
Banka dala samozrejme len úver. EIB.
Nie je to hra s číslami, sú tam zásadné zmeny v nákladoch na konkrétnu stavbu. Na tom ja proste trvám.
no nezmenim sa zo dna na den
Suhlasim s Tebou, ze to ma vplyv na naklady na konkretnu stavbu.
Akurat ja trvam na tom, ze jednoducho pokial je jediny investor stat, tak je to hra s cislami, lebo ministerstvo dopravy by malo v pripade zmeny sadzby dane nizsie vydavky a zaroven ministerstvo financii (danovy urad) by malo vyssie vydavky, kde konecny sucet by bol 0,- Sk.
Podla mna, ked je nizsia DPH, tak statu klesnu naklady na vystavbu, ale zaroven mu aj klesnu prijmy z DPH… o rovnaku sumu. Cize pre stat ako platitela za hocijaku sluzbu je vyska DPH nezaujimava
Ale ak sa do toho niekto rozumie blizsie, budem rad, ak to vysvetli, zaujima ma to
Ešte čosi. 
V princípe má pravdu aj MH alebo Ludo. Zníženie parametrov, ktoré povyšujú diaľnicu nad niečo iné je degradácia toho slova, pojmu diaľnica.
Ale pravdu má aj devil. My staviame ročne 10-20 km diaľnic. 
Ja osobne považujem za degradáciu, aby keď už máme 8 krajov, tak že spojenie Trnava-Nitra-Banská Bystrica sa stavia ako RC. Z akých dôvodov to nemohla byť parametrami diaľnica Na krátkom úseku až 3 krajské mestá s potenciálom 0,5 mil. ľudí (TT+NR+BB+všetko na trase+5km).
Taktiež som za to, aby na spojnici BA-TT-TN-ZA existovala diaľnica. Lebo na krátkej trase sú až 4 krajské mestá s potenciálom násobným.
Mne nebude vadiť, že bude niekde diaľnica s parametrom RC. Hlavne, že bude niečo, čo je cesta diaľničného typu, než to, čo tam je dnes.
A budem kritický aj k tomu, že Ludo hovorí: “ak nemáme na diaľnice, tak ich nestavajme” … veď my ich de facto ani nestaviame, my sa 10 rokov tmolíme na krátkych 10 km úsekoch alebo sa 15 rokov nevieme ani rozhodnúť čo stavať, kadiaľ stavať a kto to zaplatí. A potom je z toho celý národ otrávený.
Zajímavé je to, že v Čechách se šířka D/RC spíš rozšiřuje, na Slovensku je tendence k zúžení. Mám za to, že důvodem k tomu je chrakter terénu -v ČR hlavně pahorkatina, na Slovensku hory. Široká dálnice má svoje.
Dialniciar: a tam v tom poslednom odstavci si zhrnul aj hlavny dovod predrazovania nasich dialnic
ČR dáva na výstavbu D/RC ročne 45 mld. CZK. Slovensko 18 mld. SKK. Tak sa zbytočne nečuduj …
Ja viem, ale keď to Slovensko nevie vyše 10 rokov riešiť, zrejme na to treba ísť od základov.
Bude to znít blbě, ale přelož mi prosím tu poslední větu