Tak predovšetkým, to predchádzanie v trojici nie je hlavnou príčinou väžnych nehôd na týchto cestách. Hlavnou príčinou je neprimeraná rýchlosť jazdy, a to nehovorím len o tom, že tam nejaký pako páli 140 (ten pôjde ako kretén kdekoľvek), ale najmä o tom, že aj pri zhoršených podmienkach, napr. za dažďa, akosi chýba vodičom tendencia ísť dole z plynu, pričom aj 90 km/h môže byť v tom čase priveľa. Pričom - a to je tá pointa - na užších cestách ten istý vodič spomalí.
Odpoveďou na túto “záhadu” je dopravná psychológia. Jedným faktorom je pocit falošného bezpečia: širokú cestu vodič vníma ako bezpečnú, aj keď tá C11,5 nie je v skutočnosti ani o mikrometer bezpečnejšia ako C9,5. Tá cesta síce vyzerá ako diaľnica, ale nie je to diaľnica. Druhý faktor, na širokej ceste vodič nesprávne vyhodnocuje vlastnú rýchlosť a jej primeranosť - vníma ju ako podstatne nižšiu než je v skutočnosti. Toto robia všetci, máme to zakódované v hlavách. Ďalším faktorom je, že keď už sa stavia takáto široká cesta, tak sa stavia rozšafne aj z hľadiska líniového vedenia - sú na nej príliš dlhé priamy alebo smerové oblúky s príliš veľkými polomermi. Oboje opäť vedie jednak k (často nevedomému) zvyšovaniu rýchlosti a k nesprávnemu vyhodnocovaniu vzdialeností a rýchlosti iných vozidiel.
Všetky tieto faktory dohromady spôsobujú, že vodiči - a to zďaleka nie len notorickí parchanti a piráti - jazdia rýchlosťami, ktoré proste nie sú primerané, aj keď sa tým vodičom primerané zdajú. Pričom sa súčasne omnoho menej sústredia na vedenie vozidla (pocit bezpečia!), z čoho vyplývajú oneskorené reakcie v krízových situáciách. Od toho je už len krôčik k tragédii.
Čiže, cesty smrti nerobia vodiči, ale všetko začína na parametroch cesty: tí istí vodiči sa predsa na iných cestách nezabíjajú, teda aspoň nie tak často. Príliš úzka cesta je zlá, ale príliš široká tiež. Podobne, príliš kľukatá cestá je zlá, ale príliš rovná azda ešte horšia.
Zaujímavým čítaním sú technické smernice pre dizajn ciest z motoristicky vyspelých krajín. Odporúčam najmä nemecké RAA, RAL a RASt, aj keď aj inde nájdete to isté, akurát je tam podstatne väčšia jazyková bariéra, veď koľkí z nás vedia po holandsky alebo švédsky, všakže (RAA 2008 je inak k dispozícii aj v angličtine). V týchto smerniciach nájdete jednak tvrdo obmedzené šírky vozoviek obojsmerných ciest, obvykle v úrovni medzi 8 a 9 metrami, jednak obmedzenia líniového vedenia, napríklad že priama nesmie byť dlhšia ako 1500 metrov apod. Preto tiež nenájdete v Rakúsku či Nemecku žiadne zbytočne široké cesty - aj keď ich kedysi pred 40-50 rokmi začali stavať, rýchlo zistili, že je to zlý nápad a tak radšej zobrali zbíjačky, odpálili z nich aspoň po metri z každej strany a zasadili tam trávu. Prípadne ich prerobili na 3-pruhy, ktoré vyššie spomenutými negatívami netrpia.
