Na R1 + R2 sa tento rok stavalo spolu 5 usekov (resp. ), na D1 sotva 5 km 1/2 profilu a horko-tazko sa rozbiehaju dalsie 2 kratke useky. Cca 70 km vs. 5-25 km. Ked k tomu priratame juznu R4, vyjde to este lepsie v prospech juhu.
Na väcsine R2 urcite nie je IRR tak vysoka, ako na väcsine chybajucich usekov D1.
Druhú rúru Braniska by som prioritami dal az daleko za dokoncenim D1 KE-MI, D3 a Soroskou.
no ale pani hadam si nemyslite ze na D1 nesli ziadne uvery. Andrej a spol. precitajte si plan z 2001. tam je kratky popis financovania aj z obdobia meciarizmu.
Doterajšie financovanie výstavby diaľnic sa uskutočnilo na základe „Dlhodobého modelu financovania výstavby diaľnic“ prijatého uznesením vlády č. 573/1997, princípom ktorého je, že financovanie sa zabezpečuje výhradne z úverov, prípadne zo štátnych dlhopisov postupne na jednotlivé kalendárne roky výstavby. Nositeľom dlhovej služby je ŠFCH. Dlhová služba je financovaná zo štátneho rozpočtu resp. z podielu spotrebnej dane. Volumen úverov prijatých od roku 1996 do konca roku 2000 predstavuje 46,611 mld. Sk Splatený dlh (istina + úroky) do konca tohto roka predstavuje 10,926 mld. Sk. a sumár zostávajúceho dlhu je približne 60 mld. Sk.
rokovanie.sk/File.aspx/ViewD … fixFile=m_
len pre istotu pripominam ze z tychto uverov sa financovali stavby najma v TN kraji, a takmer cela suma isla pre TN, ZA a PO kraje. hadam netreba pripominat v tom case to boli neskutocne ciastky, a tiez ine urokove miery za ake si poziciavala dzurindova vlada.
neskor sa podpisal uver s japonskou bankou pre sitinu a na dotiahnutie kuska R1 pri novej bani. v ramci restrikcnych opatreni sa objem poziciek velmi obmedzil a po vstupe do EU sa beru uvery +/- len na spolufinancovanie konkretnych projektov. vynimku tvoril uver nds kt. sluzil zase len na dialnicu na severe, konkretne na dokoncenie ladce-sverepec, vztizer-hp a hp-strazov.
posledne menovany usek teraz preplati EK za cenu ze v KF bude o to menej prostriedkov. takze vazeni, kde budu chybat peniaze ?
keby malo ist na juh o 125 mil. € rocne menej tak to bude treba nie stavat ale rozoberat to co je postavene. setrit sa momentalne da len tak ze sa nezoberie dalsia pozicka cize nebude sa stavat visnove. dalsi sposob je uz len zamerne necerpanie eurofondov aby sme nemuseli nic spolufinancovat ale o takejto “alternative” sa snad nebudeme bavit.
k tomu IRR na juhu len tolko, na stranke vlady su len stare cisla z 2001 pre poloprofily ozdany/tornala 12-14%, a na mesikovej stranke 11% ZV-krivan (zrejme plny profil). to su lepsie cisla nez samotne visnove.
Vymenuj mi pls. useky v ZA a PO kraji, ktore boli financovane medzi r. 1996 - 2000 z uveru. V ZA kraji sa vtedy staval max. obchvat CA a Skalite, ktore sa zakonzerovalo po vyse roku vystavby. A 46 mld. Sk urcite neslo na vystavbu medzi r. 96-2000. Tym samozrejme nechcem obhajovat vtedajsiu vystavbu a vladu.
R1 TT-Bab (27 km) sa z coho financovala?
K IRR - na juhu oproti r. 2001 narastli intenzity len minimalne s vynimkou okolia ZV a KE. Ozdany/Tornala su uz postavene, proti ZV-Krivan tu nikto nebojuje, prave naopak.
EDIT: v ZA kraji som zabudol na usek Hybe-Vazec, ktory stal nieco cez 3 mld. Sk.
aj dialnica v TN kraji ma vplyv na dostupnost ZA kraja tak ako R-ka pri NR na dostupnost BB kraja.
tak asi islo ked to tam mas napisane, viem ze sa ti nepaci ze sa bavime o velkych uveroch na D1 ale taka je pravda. ten kus R1 bolo rozsirenie cesty I/51 na zaznavany parameter 22,5 k tomu rovina. akiste to bola mala ciastka z uveru tak ako 5 km okolo ZC v poloprofile. takze prihliadnuc na uver NDS skoro cela D od hornej stredy po ZA isla z uveru, k tomu za meciara rozostavane hybe-vazec, CA obchvat, branisko. cize mosty a mosty a tunely.
povodne som sa tymito vecami nechcel zaoberat, ale pokial tu budete dookola vytahovat tu splatku PPP2 tak je dobre si pospominat aj na nepekne veci z 90-ich rokov.
IRR na juhu teda nepozname. podla starych cisiel si dovolim tvrdit ze vdaka nizkym nakladom su aj poloprofily uplne v pohode. nizku navratnost ma urcite soroska, ale to malo aj branisko.
1996 1997 1998 1999 2000
Skutočné výdavky v mld. Sk
5,171 10,176 9,883 7,658 8,098
5 + 10 + 10 + 8 + 8 = necelych 41 mld. Sk za 5 rokov.
D1 H.Streda-Zilina ma intenzity 30-35 000. Myslis, ze si na seba nezaraba viac, ako R1, kde je to okolo 10-15 000? (Vopred vravim, ze nie som proti vystavbe R1 a obom cestam davam rovnaku prioritu).
Ako argument to beriem napriek tomu, ze ide o väcsiu sumu a podstatne menej km pri PPP2.
Tiez som pôvodne nechcel opät vytiahnut financovanie, ale tiez sa tu dookola omiela, ze na juh nic nejde, pricom posledne roky sa stavia len R1 a R4, kym na severe prakticky nic. Konkretne tento a minuly rok spolu cca 700 mil. € na vystavbu R1. Tento rok do D1 len male kvapky.
Bolo by fajn nezavádzať. D1 má najnižšiu intenzitu pri Bytči - 22 300 a R1 má pri Žarnovici - 15 600, Novú Baňu som v ščítaní nenašiel ale bude to o trochu menej.
tie faktury sa doplacali aj po 2000. co tu vlastne dokazujes, chces ratat miliardu po miliarde ? vsetci vieme ze sa kradlo.
to ja neviem ako si na seba “zaraba”, ked ludia platia smiesnu nalepku. Koro ma pravdu, nevieme IRR pre dialnicu pri TN ktora funguje vyse 10 rokov, vieme len IRR na PB-ZA kde mas ledva cez 20.000 aut. som zvedavy ake budu intenzity po 10 rokoch fungovania R-ky pri NR…
ja zase nechapem ze preco by sa na juhu malo vsetko zastavit kvoli PPP2. a severe sa kvoli uverom na dialnicu tiez nic nezastavovalo. a cela tato debata je hlupa lebo eurofondy predsa su. rozdiel je v tom ze na severe sa tendruje 45 km a pred spustenim je narocny obchvat RK. na juhu sa len robia DUR alebo sa zastavila priprava ako pri batke. pokial sa nezacne zv-krivan tak figel uplne zastavi R-ku na juhu hoci ma k dispozicii 400 mil. €. kde ich chce vlastne minut ? obchvat PO sotva stihne pripravit.
Nikto nechce na juhu nic zastavit. 20 km ZV-Krivan, 14 km KE-Milhost, vyse 5 km ZH obchvat, od r. 2014 10 km R2 okolo Mytnej a obchvat KE. A k tomu tento rok otvorenych 60 km R1.
R2 zastavil Fico, ktory na nej nepostavil ani 1 km, iba po volbach otvoril Ozdany a Tornalu.
ja uz by som po roku vladnutia pravice z toho fica vynechal. je pravda ze priprava isla slimacim tempom ale z 3 zasadnych casti na 2 mala pravica k dispozicii pravoplatne UR. teraz ma zaujima dovod stopnutia pripravy zacharovce-batka a ze preco sa spekuluje o nepostaveni ZV-krivan. obchvat ZH nehra rolu pri znizovani regionalnych rozdielov ani zlepseni priepustnosti BA-ZV-KE. ze co bude po 2014 ma bude zaujimat neskor vratane sorosky, za jej nepripravenst figel nemoze.
Spekuluje sa o nepostaveni ZV-Krivan? Odkial mas tuto informaciu? Na oboch usekoch bezi tender na DP a pripravuje sa majetkove vyrovnanie.
V ziadom pripade nie som za to, aby sa sucasne volne prostriedky ERDF presunuli na D1. Ine by to bolo v pripade presunu eurofondov z inych oblasti.
ako som pisal su 3 zasadne casti ZV-KE a k tomu MUK ZV, ktore maju signifikantny vyznam cize usetria cca 5 min. z nich sa nemohlo pocitat zo soroskou.
Batku vzhladom na velmi nizke intenzity nevidim ako velky problem, aj ked pravdou je, ze tych par desiatok mil. € by sa naslo. Osobne by som videl riesenie z usetrenych penazi na ZV-Krivan.
Nepostavenim ZV-Krivan by si pravica len podpilila pod sebou konar, kedze by nevyuzila ani len volne prostriedky v ERDF. To iste uz hrozi aj pri KF, kedze nie su schopni vyhlasit tender na Hubova-Ivachnova a hrozi, ze usek sa do konca r. 2015 nestihne postavit.
ja si naopak myslim, ze je ozaj minimalne skoda, ze zastavili pripravu, intenzity su tam nizke, ale tiez sa treba aj pytat, ze preco, a keby bol urobeny usek zacharovce batka a bola by R2 dotiahnuta po krivan .. tak by okrem sorosku a kusku za krivanom stal juzny tah velmi dobre prejazdny
asi tak. usetrit 5 min. na 15 useku je dost, to je ako na zv-kri. preto ide to dolezity usek. kedze sa nepripravuje nie je o com. keby sa zacal aspon figa-batka tak sa da prizmurit oko, koniec useku by bol tu a bodve zavady by boli uz velmi zminimalizovane.
Je otazne, kto zastavil pripravu, kedze PO na DSP a DP bolo vydane uz v 05/2009 s planovanym terminom vyhlasenia VO 09/2009.
e-vestnik.sk/#EVestnik/Detail/5412
Je vsak pravda, ze useky medzi Ozdanmi a Figou by sa mohli aspon pripravit na vystavbu a v pripade dostatku penazi v ERDF sa da ktorykolvek z nich zacat stavat.
Ja tuto stavbu z funcneho hladiska nespochybnujem, lebo kazde krajske mesto si zasluzi kapacitnu vnutromestsku cestu, ale cena je uplne neprijatelna. Treba sa lepsie pozriet, kolko to cele bude stat. Je to tazke, lebo MD pod vedenim Vazneho to uspesne zakamuflovalo, ale expertiza z roku 2007 udava 3726,6 mil Sk, teda 123,7 mil € za 5,7km usek (21,7 mil €/km). Medzitym doslo k blizsie neurcenemu rastu nakladov na 2.balik o +/- 20%, takze stavebne naklady sa pohybuju okolo 149 mil € (26 mil €/km). To su ceny, za ktore sa bude stavat usek pri Levoci s tunelom a vysokymi estakadami, s lepsimi parametrami a hlavne bez obrovskeho dalsieho predrazenia cez uroky. Po zohladneni predrazenia cez uroky sa SO BB uplne vyrovna estakade cez PB, co je zatial najnarocnejsi usek na Povazi.
Tento rok je urcite prvy, kedy pojde na juh viac penazi nez na sever. Po 20 rokoch, a po tom, co je cela severozapadna dialnica BA-ZA uz dostavana.
Ked sa bavime o tych cenach, patri sa pripomenut, ako to vyzeralo v r. 1995, ked si Meciar na vystavbu dialnic poziciaval na 30% urok, a statne podniky (okrem ineho vyraznym sposobom VSZ-ka, ktoru aj to takmer dohnalo k bankrotu) povinne vkladali peniaze na vystavbu dialnice do Trencina (na Schifferku, na Depardieu…).
A ked uz chcete ratat absolutne peniaze, tak znovu treba pripomenut, ake boli stale ceny ked sa D1 BA-ZA stavalo, a ake budu ked sa bude PPP2 tych 30 rokov splacat. O tom, kolko D1 pritiahla investorov na sever (cize kolko sa juh poskladal na rozvoj severu) ani nehovoriac.
takze nam pada dalsi mytus ze udajne na juh ide viac podpory pre polnohospodarstvo. tu sa vlastne uplatnuje princip ktory sa pri dialniciach popiera. vysledok v ziadnom pripade nie je jasny princip ale mix vzdy podla toho ako to severu vyhovuje. pre menej chapavych intenzity su v doprave to iste ako produkcia v polnohospodarstve.
ekonomika.sme.sk/c/6015503/simon … diely.html
Máme regióny, ktoré v poľnohospodárstve produkujú a sú stratové. Máme na druhej strane regióny, kde neprodukujú a sú vysoko ziskové.
Páni, napadla mi jedna vec a chcem sa opýtať, čo si o tom myslíte.
Niektorí tvrdia, že najprv treba postaviť diaľnicu, až potom to pritiahne investície a dopravu a iní tvrdia, že nech sa stavia diaľnica tam, kde sú na to intenzity.
Pokúsil by som sa diaľnicu prirovnať k rieke, keďže pred 100 - 1000 rokmi to bola hlavná a diaľková dopravná tepna. Je jasné, že rieky tu boli už dávno pred ľuďmi, ale vidíme, že práve tam sa obyvatelia sťahovali a tam žili, kde bola rieka ( v ponímaní tej doby diaľnica ). Príkladom sú Bratislava, Viedeň, Budapešť, atď, atď.
Samozrejmé, je iné používať niečo, čo príroda “postavila” a je iné to postaviť vlastnoručne a za ťažké peniaze, ale je to na zamyslenie…