Načo? Aby aj juhom boli bezpečné a rýchle cesty.
Ale ved su…
A kde ?
Cela I/16 od Lucenca po Moldavu cca.
1 lajk
To skutočne? Preto na každom kroku I/16 znížená rýchlosť, dokonca aj na obchvatoch obcí a absencia odbočovacích pruhov doľava. Neriešená Soroška. To je bezpečná cesta od LC po Moldavu?
1 lajk
Potom nam R4 netreba tiez je to dobra cesta..
Ako keby na kazdej jednej jednotke na slovensku to bolo inak… Na slovenske pomery je to velmi dobra jednotka.
Tou 1/16 som išiel iba raz, od Moldavy po RS som stretol asi 4 autá (áno nebola to žiadna špička) ale o rovnakom čase som na Západnom Slovensku zvyknutý na vyššiu premávku o podobnom čase aj na cestách 3.triedy. PO-BJ som tiež išiel raz a tam už premávka bola a napr na “zbytočnej D3” sú o takom čase zápchy.
Oficiálne dáta o intenzitách toto tiež podporujú.
1 lajk
tak to by som chcel raz zazit 
SVK konci momentalne v LC
takze stredna aj juzna R3 maju po 70 km a dialnica na zempline este viac. dokopy 200+ ale my budeme stavat 13 km a povieme EU ze na tom pracujeme. to bude fakt uveritelne…
a co je meritkom dobrej cesty? I16 je mozno blizko toho ale este nie je. mozeme prizmurit oko kvoli nejakym obmedzeniam, najma ked su zbytocne. ale na 150 km LC-KE mas 15 az 20 km znizenu rychlost na 40 - 60 km za hodinu. nepocitam 70ky. 40-60 nazvat rychlou a bezpecnou cestou si vyzaduje velmi kreativne myslenie.
na zapade bezne 5-10 tisic na ceste tretej triedy mozno pri vjazdoch do miest. z hladiska planovania D je to irelevantne. bezne jednotky aj s tranzitom su uplne porovnatelne.
2 lajkov
Blavastan…
3 lajkov
pre Slovensko je veľmi dôležitý cestovný ruch…a zachovanie kultúrnych pamiatok…a hlavne ľudia žijúci v týchto regiónoch…
4 lajkov
Casy ked na Slovensku neexistovali regionalne rozdiely… A bolo by celkom vhodne zas SK rozdelit len na “Lavy breh Dunaja” a “Pravy breh Tisy”. Kedze hornaty stred Slovenska sa najviac vyludnuje, presne k tomu to zas smeruje.
Mas na mysli obdobie ked vsetci na slovensku boli rovnako chudobny?
3 lajkov
Hej, lepsie nez “obdobie, ked su vsetci naslovensku NErovnako chudobni, ale v porovnani s inymi statmi (napr Polskom) su aj ti “menej chudobni” vyrazne chudobnejsi” (zatial co vtedy sme boli bohatsi)
2 lajkov
S tou galicou je to trochu komplikovanejsie, kedze Rakusko ich bralo skor ako koloniu, z ktorej sa len berie a neinvestuje. Doslova im vyhovoval stav, ze gro populacie tam robila na poliach a poskytovalo polnohodpodarske produkty do celeho rakuska.
Cize vsetci makali na poliach, nevedeli poriadne ani citat, alebo nevedeli doslova ze vobec, vyhliadky na nejaku lepsiu buducnost boli ze ziadne a tak si mohol akurat popijat v krcme a spravit si 10 deti, aby ti pomahali na poli. Aj preto tam bola jedna z najvyssich hustot obyvatelstva v europe, a treba povedat, ze najvyssia hustota v zmysle, ze vsetci makali na poliach, nie v priemyselnych oblastiach, kde prace bolo dost. Cize pokial si nezomrel vyhladovanim ci na nejaku chorobu (pretoze nizka uroven osobnej hygieny), tak si mal aj tak dost mizerny zivot.
Uz len v kontexte slovenske je zaujimave to, ze slovaci utekali do ameriky aby zarobili, splatili dlhy a casto sa vratili (takto to bolo napr. aj v nasej rodine a to sa saris povazoval za najchudobnejsi), zatial co z Halice si doslova utekal aby si nezomrel v hladomore. Tiez je zaujimave, ze na uzemi slovenska boli hladomory, kvoli tomu, ze bola slaba uroda, v halici boli kvoli tomu, ze ich je tam tak vela a 70% obyvatelov zilo len z toho co vypestovalo a nedokazali si vypestovat dostatok obzivy pre seba.
Atd.
Pridavam mapku gramotnosti v roku 1880:
Cize by som povedal, ze je dolezite pozerat aj na tie exernality, ktore to sposobili. Ked sa porovname s ostatnymi castami rakuska (co zahrnuje aj cesko), tak sme boli doslova chudobny.
5 lajky
pekne napisane ale chybaju tam podstatne fakty. medzi R a U dlho existovala tzv. vnutorna colna hranica. U totiz nebolo az tak integrovane ako Cesko. konkretne
V roku 1754 zaviedla rakúska panovníčka Mária Terézia zásadnú ekonomickú reformu, ktorou vytvorila dvojakú colnú hranicu (resp. dvojaký colný systém) v rámci Habsburskej monarchie.
- Vonkajšia colná hranica: Obklopovala takmer celú monarchiu (rakúske krajiny, české krajiny a Uhorsko) a chránila ju pred okolitým svetom. Na dovoz hotových priemyselných výrobkov zvonku boli uvalené extrémne vysoké (protextionistické) clá, zatiaľ čo dovoz surovín bol podporovaný.
- Vnútorná colná hranica: Bola vytvorená medzi Uhorskom (kam patrilo aj územie dnešného Slovenska) a rakúsko-českými krajinami.
Tento systém umelo zafixoval ekonomické rozdelenie ríše:
- Uhorsko bolo určené ako agrárny prívesok monarchie. Surové poľnohospodárske produkty (obilie, dobytok, víno) sa z Uhorska do rakúskych krajín vyvážali s nízkym clom, aby zásobovali tamojšie obyvateľstvo a manufaktúry.
- Rakúske a české krajiny sa stali priemyselným centrom. Hotové priemyselné výrobky (textil, sklo, kovové tovary) prúdili do Uhorska rovnako s nízkym clom.
- Blokáda uhorského priemyslu: Ak by chcel niekto z Uhorska vyviezť vlastné priemyselné či manufaktúrne výrobky do rakúskych krajín alebo do zahraničia, uvalili sa na ne neúnosne vysoké clá. To takmer úplne zlikvidovalo snahy o rozvoj domáceho priemyslu na našom území a konzervovalo stredoveký charakter uhorského hospodárstva.
Táto vnútorná colná hranica medzi rakúskou a uhorskou časťou ríše pretrvala takmer sto rokov a zrušená bola až v roku 1850.
tu mas dovod preco bol R vyspelejsie. zaroven pokrok nastal po zruseni ciel. ale zaroven tu je dalsia mapa odhadu hdp 1750. vidiet zaostalu osmansku risu a oblasti U ktore boli znicene a 50 rokov po vyhnani turkov sa len zaludnovali. ale vidiet aj taky tmavsi flak vojvodina/banat co bola prakticky ludoprazdna oblast ale v tom case uz pod spravou rakuskych uradov s obrovskym prilevom nemeckych kolonistov a vyraznymi investiciami statu do infra (melioracne opatrenia, stavba sidiel a ciest). ano to je snad najurodnejsia oblast siroko daleko takze mala vyhodu oproti inym regionom ale je vidiet ze doslova z prazdnej krajiny urobili za kratky cas velmi slusny pokrok. aj dnes je tento region tahunom rumunska, myslim ze najvyspelejsi po bukuresti.
Hej, v hejslovackom blavastane by sa take nieco nestalo ani za 1000 rokov… Zvlast kedze by to malo znamenat, ze by sa museli nejake peniaze investovat do kosickeho kraja, ktory je najviac okradany co sa tyka dialnicnych investicii (najmenej km aj financii, aj ked sa tu stavia najlacnejsie).
3 lajkov
Dufam, ze ked ides z Kosic do Popradu, tak ides po starej ceste. 
1 lajk
A to uz preco? Ja som niekedy namietal proti tunelu Presov alebo Branisku? Nie, ale ta megalomania na krizovatke PO Z a zbytocne dva tunely na R4 PO SO urcite su sprostost a ukazka presovskej nenazranosti po zilinskom vzore. A ja pri ceste KE - PL urcite budem jazdit dalej cez PO nez po tom 3-tunelovom naokolo blizsie.
PS: To uz nehovorim o tom, ze si sem presunul moju reakciu, ktora bez predchadajuceho prispevku nema kontext.