D3 bola podmienkou Hyundai-Kia, ktoru im vlada prislubila. Okrem ineho spaja povazie s ostravskom, najpriemyselnejsie casti SK a CZ, a tiez spaja SK s Katowicami, najvacsou aglomeraciou v PL.
1 lajk
nebola to ziadna podmienka sikmacov. nic take v investicnej zmluve nie je.
kriterium je dialnicou pokryt uzemie s vela obyvatelmi, zapojit region a tym pomoct aj ekonomike. posledny velky kus co toto splna je zemplin. s velkou pravdepodobnostou vela obyvatelov vygeneruje take intenzity aby mohol b&t plny profil. ak nahodou nie stale su ine moznosti. obsluznost to bude mat tak ci tak, ale to je druhorade…cena je samozrejme velmi dolezita tiez.
denny kolaps je pri KM, to je najvacsia bodova zavada asi v celej republike. a dalej ? KE-MI ides 50-60, cez ZV ides 50-60. a vsetky tie zavady ides 30-50. to nie su dedinky ako rojkov a hubova. keby tam mali I/11 ci I/18 by skakali od radosti.
tranzit hlavne kamionov cez centra miest na hlavnych tahoch (to su vsetky E a dalsie…) je ferove kriterium a potom zopar usekov s extremne nevyhovujucimu parametrami. vieme uz kde je kolko kamionov. takze konkretne holic, krupina, sahy, giraltovce s 1000-2000+ NA. secovce riesi D1. SE, KN maju problem aj s kolonami kvoli semaforom este aj NZ. aj sala ale ta sa uz riesi. nevyhovujuce parametre na hlavnych tahoch kremnicke bane, sarissky stiavnik a batka.
je vidiet ze problem su tahy sever-juh na tychto tahoch su nizsie intenzity ako z-v plny profil netreba nikde z tohto zoznamu.
1 lajk
ale ano vyvracia, chcel si vyvratit, že tie peniaze sa nedali vzužiť inak ako bolo písané PR na webe Penty, nuž dali a ich dopad by bol omnoho vyšší ak by sa rozhodili napr na zateplenia, jednak by pomohli so šetrením energií a je úplne jedno či štátu, jeho podriadeným organizáciám alebo bežným ľuďom. Druhak by pomohli malým firmám a živnostníkom, ktorí makajú na tých stavbách, čo by prinieslo ďalšie dane a odvody a ďalšie vplyvy na lokálne komunity. Takto to má vo vrecku 1 človek, ktorý vytvorí 200 pracovných miest, potom si poplače, že ich nevie obsadiť, doviezie 200 indom/uzbekov a nemá z toho nikto nič. Zaujímavé, že takúto snahu odtrhnúť sa od autoritárskych diktátorov nevidíme pri rope. alebo plyne, ktoré považujem za omnoho dôležitejšie suroviny pre bežný život.
1 lajk
Neviem, ale mnohí asi očakávajú od UA, že každý obyvateľ asi má všetko predať a nakúpiť za to zbrane. Veď predsa čo robí súkromník so svojimi peniazmi je na nom. Pokiaľ viem, tak mnohí UA boháči prispeli veľkými sumami na obranu (či to bol aj tento netuším), len sa skúšam zamýšľať ako by to bolo na SVK, ak by nás niekto napadol. Myslím si, že by tu to skončilo o dosť horšie ako na UA a čo by malo ruky nohy, tak by utekalo preč a nejaký falošný patriotizmus by sa asi do veľkej miery ukázal, padli by masky.
A čo sa týka info, čo z toho má EU, no proste nič menej ako to, že nemá ďalšiu priamu hranicu s Ruskom. To sa nedá vyvážiť peniazmi ani surovinami. Alebo chceme mať na hranici Rusa?
2 lajkov
nechcem aby to vyznelo ako ťahanie za slovíčka, ale len aby sme si rozumeli. Ty tvrdíš že problém je S-J ale D3 je zlá a V-Z problém nie je a pri tom KE - MI je práve V-Z. teda ak sa to berie direkt ako svetové strany 
v každom prípade ja som tiež za KE - MI. v tomto makroregióne je veľký potenciál dopravy a aj nutnosť investičnej pomoci. v tomto sa zhodneme. v čom sa nezhodneme je práve napr. Tu-Hu. áno, je tam menej ľudí čo do obyvateľov, ale práve tým ľuďom tam natrepeš celé SVK od NA po OA. lebo to bude najkratšie a najrýchlejšie. aj keď je pravda, aj najdrahšie. ale to už nevyriešime.
krasna snaha pomahat malym firmam, len si pozri graf platov a strukturu ekonomiky. kym sa dotovali automobilky tak to bolo v poriadku teraz uz nie. lenze toto vsetko suvisy. vo V4 mas tak 20 automobiliek ale neviem ci popri tejto existuje dalsia velka hlinikaren. takze to nie je bezna fabrika.
som zvedavy ci budes takto argumentovat ked zacnu vyberat ze ktora automobilka bude zatvorena.
ze ropu a plyn si nevyrobis je asi jasne, ci ? okrem toho ze zrejme USA povazujes za diktatorsky rezim lebo odtial kupujeme coraz viac plynu. a ropu neviem ci maju aj ine krajiny nez tie diktatorske.
Nebol by pre vychod lepsie rozdelit D1 na dve dialnice - KE-MI a Trebisov-VT-Strazske-Humenne?
ale ved som to napisal ze zemplin alebo 10 usekov. zemplim aj zvolen by mali mat plne profily. ano to to je zapad-vychod. zvysok je sever-juh bez vynimky kde problem robi tranzit ale nie je toho tolko a stacia obchvaty. popravde ked si mam vybrat ci pojdem tur-hub alebo stiavnik ci kr. bane tak celkom iste si vyberiem tu-hub. tam je mensia pravdepodobnost ze ma v hociktorej zakrute 6 meter “sirokej” ceste zroluje kamion. v mestach semafory a kopa ludi motacujich sa nevies kto ti skoci pod kolesa.
Keby ste prestali zasierat vlákno dristami a venovali sa IBA tomuto useku?
16 lajky
Priamy vlak predsa nič neznamená, obzvlášť keď ten priamy vlak ide 2x za deň, čo pozerám stránku OBB. Potom sú tam možnosti vyžadujúce x prestupov.
Slovenské mestá síce priamy vlak nemajú, avšak vlak z Viedne do Bratislavy ide každú hodinu a následne z Bratislavy idú vlaky pomerne pravidelne v závislosti od cieľa.
Čiže napríklad ak idem do mesta kde stojí Tatran alebo Považan, tak síce s prestupom, ale na výber v priebehu dňa mám x násobný počet spojov, čím sa dostupnosť a možnosti výrazne zlepšujú.
Samotný koncept priamych vlakov je prekonaný a sa od neho upúšťa.
V súčasnosti, a to dokonca aj v Poľsku, sa zavádza koncept liniek a uzlov. Ak jazdia spoje v rámci liniek pravidelne, ideálne aspoň v takte 1 hodina, tak ani ten prestup (samozrejme limitovaný počet prestupov…) pri diaľkovom cestovaní nie je hrozný, pretože aj v prípade komplikácií každú “chvíľku” ide nejaký spoj a klient je ochotný takúto komplikáciu strpieť. A aj tvorcom grafikonu sa ľahšie tvorí grafikon, pretože nemusia pristupovať k mnohým kompromisom, ktoré aj tak naserú kopu ľudí.
Preto som v inej sekcii diskusie písal, že aj Urpiny by som objednával každú hodinu. Pretože ako už písal iný prispievateľ, aj ponuka spojov do istej miery ovplyvňuje, či ľudia budú vlakmi chodiť a nebude to z donútenia…
Samozrejme dalo by sa prevádzkovať vlaky medzi rôznymi bodmi v nejakom rozumnom takte, ale máloktorý štát by si to z finančného hľadiska mohol dovoliť.
1 lajk
to som uz napisal ze urpiny mozes objednavat aj kazdu hodinu aj polhodinu ale je to blbost lebo to uz by jazdili s tromi voznami. prestupy nie su problem ale prestup + pomala jazda uz problem je. na toto fakt nalakas len toho kto ma cas na to aby cestoval pol dna.
prosim ta daj mi relevantny zdroj pre toto tvrdenie… nikde nie je.. jedine k comu sa vlada zaviazala bola infrastruktura niekde na urovni cca 25mil..
Ak sa budeš do práce z hladovej doliny Rožňavy, Dobšinej ťahať 1 a pol hodiny, lebo v Košiciach je nielen práca, ale aj lepšie zaplatená práca nie za minimálnu mzdu, a na Soroške sú nové sprísnené rýchlosti (na planine a pri motoreste), ktoré ani nevyužiješ ak pôjdeš v kolóne za kamiónom 20 až 30 km rýchlosťou, čo je v čase špičky bežné. Tak to naozaj je Soroška zbytočná, lebo nie je potrebná pre ostatných vodičov SR, zato tunel Karpaty určite áno, lebo ho bohato budem aj ja za celoslovenskú diaľničnú nálepku využívať, tak ako na východe bohatom na bezpečné spoplatnené cesty.
2 lajkov
Mas pravdu, v investicnej zmluve bola iba D1. A neskor zacala KIA tlacit na D3/R5:
- graf platov a struktura ekonomiky nebude asi nahoda ked niekde sa rozdavaju 100vky mega a niekto je lovna zver
- ak nahodou zatvoria nejaku automobilku, tak z velkej casti to bude preto ze sa im nehoraznym sposobom znizilo danovo odvodove zatazenie - dan z prijmu o 4%, transakcna dan, zdravotne odvody atd…
- ropu a plyn si nevyrobis ale vies znizit zavislost na nich napriklad dotaciami na energeticku efektivnost, tepelne cerpadla a obnovitelne zdroje energie, zhodou okolnosti z rovnakej kopky penazi ako 500 mega pre pentu.
1 lajk
Na jednej mape som raz videl ťahať južnú časť R3 namiesto okolo Krupinej tak, že pri Hronskom Beňadiku sa odpojila od R1 a cca popri Hrone sa ťahala až k Štúrovu a do MR. Je táto varianta ešte vôbec zvažovaná? Potom by mi dávalo zmysel ťahať aj Štúrovo-Nitra-Trnava-Holíč
Matusor
Na jednej mape som raz videl ťahať južnú časť R3 namiesto okolo Krupinej tak, že pri Hronskom Beňadiku sa odpojila od R1 a cca popri Hrone sa ťahala až k Štúrovu a do MR. Je táto varianta ešte vôbec zvažovaná? Potom by mi dávalo zmysel ťahať aj Štúrovo-Nitra-Trnava-Holíč
Súhlasím. Bola by to lepšia varianta po kvázi rovine, no to by vedel skôr objasniť “Jarino”, hoci pri skostnatelých referentoch, ktorí robia len to čo im prikážu a bez ich vlastných návrhov a k tomu sa často meniacich riaditeľov odborov a vedúcich oddelení na MD SR, asi je to pasé, ako Soroška a iné plánované bezpečné cesty. Následne pri takomto uvažovaní by muselo byť rozhodnuté, že stredná časť R3 pôjde od Martina cez Kremnicke bane a to by lobistom z BB v prospech Donoval vôbec nevyhovovalo vrátane nášho súčasného prezidenta. Po Žiline majú na plánovaní dopravy BB najsilnejšie dohadzovacie lobby, ak sa nepočíta BA.
2 lajkov
Uplne od veci k teme o ktorej sa tu bavime. Zavadzaju sa aj taktove spojenia, zavadzaju sa aj priame dialkove vlaky - aktualne napr Leo z Przemyslu az do Frankfurtu (samozrejme, Slovensko obchadza). Tak isto poliaci nedavno praveze zaviedli priame Rzeszow - Mnichov New sleeper train to connect Poland with four major European cities . A na SK by mat extra vrstvu IC W-BA-ZA-KE-UA (alebo tahat vsetky tatrany do W) davalo velky zmysel a boli by praveze vyuzite, kedze aj ak nic ine, tak by sa zaplnili tymi ludmi, ktori teraz jazdia W-BA, plus vsetci ti ostatni.
Pre UA to ma velky vyznam aj symbolicky, ze sa znova spaja s Europou. To, ze cez Slovensko to ide len somarsky, nikoho nemoze prekavapovat. S nasim “malostatnym” (tj malomestiackym na urovni statov) myslenim to mozeme dotiahnut nanajvys k prestupom v BA/ZA/KE…
Reagoval som priamo na Tvoj príspevok, takže nerozumiem, prečo by to malo byť od veci. Nechápem v čom je akože lepšie mať dva priame vlaky a potom ešte zopár s x prestupmi, než každú hodinu vlak s jedným prestupom do jednej hodiny… Veď to je na prvý pohľad jasné, čo je pre zákazníkov železnice prívetivejšie.
Okrem toho si nemyslím, že máš nejakú kompetenciu označovať príspevky od veci nebodaj určovať kto bude o čom písať.
Čo sa týka priamych diaľkových vlakov. Vybral si si Leo Express. Lenže to je komerčný experiment súkromného dopravcu s obmedzenou flotilou, nie systémový model verejnej objednávky. Ak sa linka neuchytí, dopravca ju môže pomerne rýchlo zrušiť alebo presunúť kapacitu inde. Navyše ide o spoj s veľmi obmedzenou kapacitou, nie o nosný prvok verejnej dopravy.
Ja sa primárne pozerám na vlaky objednávané vo verejnom záujme. Tam je logika iná: pravidelný takt, prestupné uzly, spoľahlivé nadväznosti a efektívne obraty súprav. Moderný systém verejnej dopravy nestojí na tom, že budeme mať priame vlaky odvšadiaľ všade, ale na tom, že sa cestujúci vie spoľahlivo a často dostať do cieľa aj s prestupom (samozrejme s prijateľným časom).
Inak ten vlak má dva-tri vozne, keby to devila zaujímalo…
Neviem prečo by tento vlak mal jazdiť cez Slovensko. Skús si otvoriť mapu, že to nedáva zmysel.
Nočné vlaky sú ešte špecifickejší prípad. Fungujú inak než denná taktová doprava. Sú drahé - vozne, údržba aj prevádzka, majú obmedzené využitie počas dňa a často je to taký pojazdný hotel: večer nastúpim, ráno vystúpim. Aj preto je tento segment v Európe pomerne úzky a vo veľkom ho rozvíja najmä ÖBB, no aj to obmedzene. Nedá sa z neho jednoducho odvodzovať model pre bežnú dennú diaľkovú dopravu.
K predstave IC vrstvy Viedeň – Bratislava – Žilina – Košice – Ukrajina: problém nie je v tom, že by časť trasy nemala cestujúcich. Úsek Viedeň – Bratislava alebo Bratislava – Žilina/Košice by sa naplniť vedel. Otázka však je, či by bol dostatočný dopyt aj na celej trase, najmä ďalej za Košicami, a či by takýto vlak ekonomicky a prevádzkovo obstál. Krátky silný úsek sám osebe ešte nezaručuje zmysluplnosť celej dlhej relácie.
Okrem toho by bolo potrebné riešiť obraty súprav, meškania, kapacitu tratí, cezhraničnú prevádzku, rušne, personál a nadväznosti. Dlhý medzinárodný vlak môže pri pravidelných meškaniach ľahko prenášať problémy cez veľkú časť siete.
Przemyśl sa podľa mňa neuchytil preto, že by išlo o symbolický vlak, ale preto, že je to veľmi silný a praktický hraničný bod medzi EÚ a Ukrajinou s vyššou frekvenciou cestujúcich. Ak by bola trasa cez Čiernu nad Tisou atraktívna, je pravdepodobné, že by ju už niektorý zo súkromných dopravcov vyskúšal.
Vlaková linka nemôže stáť len na symbolike. Musí mať reálny dopyt, udržateľnú ekonomiku a zvládnuteľnú prevádzku.
K uzlom: to nie je nejaká moja osobná predstava, ale bežný koncept fungovania modernej verejnej dopravy. Pri spoľahlivej infraštruktúre a dostatočnej objednávke štátu vie taktový systém s prestupnými uzlami priniesť viac cestujúcich a vyššie výkony než niekoľko izolovaných priamych vlakov.
Ak chceme zlepšiť čísla slovenskej železnice, kľúčové nie sú dva symbolické medzinárodné vlaky navyše. Kľúčové je jazdiť často, pravidelne, spoľahlivo a efektívne využívať vozne aj personál. Výkony nerobia ojedinelé diaľkové relácie, ale každodenná použiteľnosť systému.
3 lajkov
Áno, bol taký variant, pretože ťahať to na Krupinu a Zvolen bolo pomerne drahé.
Avšak vzhľadom na náklady, prínosy a predikované nízke využitie bola južná R3 odložená. Toto sa bude realizovať možno o 50 rokov, ak vôbec. Upierať sa na toto teda nedáva význam, pretože v blízkej ale ani strednej budúcnosti to s ničím nepomôže.
1 lajk