Zakladne informacie o Pr1bine:
Dĺžka: 51, 6 km
Stavebné náklady 887 miliónov eur
(zdroj: pr1bina.sk/images/stories/we … takSVK.pdf)
Cize pre tych, ktori neoblubuju rumunske konstanty, cena Pr1biny je 17.18mil EUR/km. Na slovenske pomery rozumny standard, na juznu trasu trocha predrazene, ale zas stavalo sa viacmenej bez problemov, a cenu najviac pokrivil ten prilepeny usek v BB.
drzoo vyberies prastare hlasovanie…paneboze uboha vyhovorka milan_KM. mas to cierne na bielom vacsina hlasujucich to chce mat takto, nevadi ze je nezmyselne, nevadi ze je to predrazene. ibazeby tvoje meno je nikto… 
bol to jednozacne poriadne predrazeny projekt ale este aj tak polovicne naklady ako tunelove useky za 30-40 mega za km.
Ja naozaj žasnem. V diskusii o využití existujúcej cesty týpek tresne 14 rokov staré hlasovanie o KATEGÓRII cesty… a ešte suverénne uráža a ponižuje.
Ľudia je toto normálne? Rád by som počul iný názor.
Pretože keď urobíš jednu anketu v r. 2009 a druhú v r. 2019 na tú istú otázku, tak nemôžu byť výrazne iné odpovede.
Kritické myslenie jak lusk.
No tak mozete byt kludni, ani privadzac sa nezacne stavat tak skoro, zase sa to posunulo o pol roka, apropo, to ktora vyfetovana hlava vymyslela dalsi semafor na 1/11? To znamena, ze po postaveni privadzaca, a vlastne uz pocas stavby budu na useku 1km 2 semafory, ake slovenskeeeee
Si absolútny kráľ argumentácie a boh ekonómie a ja sa hlboko sklaniam k tvojim maďarským členkom a úctivo žiadam o odpustenie a pohodenie aspoň kúska tvojich vedomostí z Budapešti a bližšieho naokolia dolu k nám, obyčajnému plebsu.
Lebo stále neviem, prečo sme za niečo, čo stojí 887 miliónov zaplatili už k tomuto roku 1040 miliónov a ešte ďalších 22 rokov budeme za týchto 887 miliónov platiť 130 miliónov ročne. Prosím, prosím, ujo doktor, vysvetli to mne, ekonomickému analfabetovi, prosím. A začni tým, ako ti teraz niekto niečo dá a platiť za to budeš až o 23 rokov (2042)… lebo túto tvoju perlu ducha spred pár dní som už vôbec nepochopil. Ale však, ako by som mohol, keď som len tupý honelník. Napriek tomu ťa žiadam, ukáž mi svetlo vedomostí a ja ho s pokorou príjmem.
Ani sa mi uz nechce na tu cenu viac reagovat, mozu aj ini drat klavesnicu namiesto mna. Len strucne dodam k inej casti prispevku: Pri R1 ide o R22.5, pritom D26.5 ako devil vyratal pre D1 od Sverepca az po Bidovce, stavby odovzdane do uzivania 2005-2023 vysli/vyjdu 17,57 mil/km.
Teda 17.18 mil.E/km “JE ROZUMNY STANDARD”, ale 17.57 mil.E/km je nieco neprijatelne. A k tomu patri aj toto:
Nech si kazdy urobi svoj usudok, aj ked viem, takmer vsetci ho o DrX a devilovi uz davno mate.
Podaril sa ti ďalší skvelý kúsok, porovnať kus R1 s niekoľko 100km diaľnice.
Je jasné že pár ľudí je za uspornejsiu d3 ale že všetci je…dosť utopisticke. Koniec koncov obhajujú tu paralelnu cestu.
Podľa mňa brankárske úroky existujú aj v rumunsku..
Na chvilu sa pridam aj ja. O tvojom manipulatorstve svetci aj tento tvoj prispevok.
Co je na tom manipulativne? To, ze otazka hlasovania je “Myslíte, že je potrebné v súčasnom stave preprojektovať nepostavené úseky D3 na nižší parameter?” a ty reagujes na konstatovanie ohladom aktualneho navrhu v dialnicnych parametroch (aj ked vyrazne okresanych). Ja, napriklad nesuhlasim s tym ako je navrhnuta D3. Vedel by som si predstavit trochu viac kreativity a rozhodnosti pri setreni, ci uz pri Radoli, alebo preklasifikovanie cesty cez Blazkov na jednicku a usetrenie vystavby novej cesty nad Krasnom, zial nie som projektant, ani aktivista, ani starosta tychto obci takze mi neostava ako respektovat dohodnute riesenie. Ale nesuhlasim, ako je postavena otazka, s preklasifikovanim na nizsi parameter. Dovod je ten, ze si vidim dalej od nosa a tie kamiony, co tam denne jazdia, nepovazujem za lokalku ako ty. Navyse, kedze by to nebola dialnica, tak by tam casom vznikol tlak na urovnove krizovatky, semafory a podobne veci, co na kapacitnej ceste v 21. storoci nemaju co hladat. Prave tento efekt chceu dosiahnut radni v Nitre, aby R1A preklasifikovali na cestu 1. triedy a teda mohli jednoduchsie povolovat krizovatky a tym zlepsit obsluznost uzemia.
Hm, brankárske úroky… kde som to len počul. Ahá už viem. Nikde. Alebo to mali byť brankárske útoky? Zopár brankárov som už videl dať gól, ale čo to má spoločné s Rumunskom alebo diaľnicou?
Ale aby sme sa vrátili aspoň k tej cene, budem citovať prosmerácku Pravdu z článku písaného v roku 2014 (t.j. 3 roky po otvorení smerákmi predraženej pR1biny):
Takže 460 miliónov, interesantné. Takže taká suma bohate stačila na výstavbu celej pR1biny. Prirátajme k tejto sume tie brankárske útoky. Povedzme že 5% ročne, aj keď na takýto úrok si Slovensko požičiavalo naposledy začiatkom druhej Dzurindovej vlády a v čase výstavby PPP by si na čokoľvek mohol frco požičať pod 4%.
Takže brankárske útoky na 30 rokov = 690 miliónov.
A na záver toľko ospevovaná údržba. NDS dala v roku 2014 na údržbu 1km diaľnic a rýchlostných ciest 68 tisíc eur. Na údržbu 51,6 km tejto úžasnej R1 tak stačí 3,5 milióna ročne. To máme za 30 rokov 105 miliónov. Nejaká inflácia k tomu, tak nech aj 150 miliónov (za 30 rokov, nie za jeden rok).
Takže moja opakovaná otázka znie, prečo platíme 4 milardy za niečo, čo má a aj malo stáť maximálne 1,3 miliardy?
Aj keby sme počítali s úrokom 5% na 30 rokov zo sumy 887 miliónov, stále sme maximálne na 2.2 miliardách. Zvyšok akože platíme za údržbu? 1.8 miliardy? 60 miliónov ročne? Za 50 kilometrov rýchlostnej cesty v parametroch 4 prúdovej cesty I. triedy?
Do maďarčiny si to preložte sami, drahí ikso a devilko, aby ste porozumeli, čo je vyššie napísané. Translátor vám pomôže.
A keď nerozumiete základným a jednoduchým počtom, radšej sa nevyjadrujte k ničomu. Zbytočne robíte hanbu maďarskej menšine na Slovensku.
R2 paralelnou cestou určite nie je, že?
Zas tradicne JANIPULATORSTVO. Porovnavaj porovnatelne. A teda, porovnavaj vysutazene stavebne naklady na PPP2 s vysutazenymi nakladmi PPP1 a PPP3, alebo porovnavaj celkovu cenu PPP2 s celkovou cenou PPP1 a PPP3. A vyjde ti, ze PPP2 bola este dobry standard. Vsak kazdy vie, ze PPP1 a 3 sa nakoniec nerealizovali proste preto, lebo si niekto v Smere uvedomil, ze ak by to pustil, tak Slovensko ide priamo na grecku cestu - cize KRACH. A to je aj odpoved pre rumunskych bratov: R1 sa ako PPP2 realizovala len kvoli tomu, ze na Visnove a dalsie useky D1 nemohla vlada ziskat peniaze z eurofondov. Ale z tych troch bola jedine PPP2 realizovatelna este za znesitelne peniaze, takze ta jedina sa aj zrealizovala. Ale jej predrazenie je len cenou za Visnove, lebo na R1 boli peniaze v OPD, cize nikto nepotreboval 30-rocne PPP, tak ako ho potrebovalo Visnove.
DrX, toto ta musim opravit lebo to tak nebolo ako pises. v smere si nic take neuvedomili proste padla vlada smeru a kedze pocas krizy koncesionar nezohnal peniaze radicovej vlada nechala zmluvu padnut, nepredlzila im termin. PPP2 sa zrealizovala lebo bola ako pises “znesitelna” pre banky. aj tak sa ich poskladalo tusim cez 10 mensimi sumami. urcite to malo vplyv na urok.
ani ja ju nepovazujem aspon teda nie celu ND. parameter nechapem preco nestaci C22,5 pre kamiony…fakt mi unika akakolvek suvislost. a co sa tyka krizovatiek, tie dolezitejsie by boli MUK a tie menej dolezite by boli na zvazenie. vacsina aut je ale lokalka to si stale myslim a pre lokalku je lepsie mat viac krizovatiek. miestami by bola znizena rychlost to je pravda. ver ze sa stavaju 4pruhove cesty aj v 21. st. a su na nich urovnove krizovatky. u nas prakticky ziadne nestavali na rozdiel od ceska a polska v minulosti a od madarska v sucasnosti…nepoznam lepsie miesto na 4pruhovu cestu I. tr. ako brodno-oscadnica. prakticky vsade inde sa kvoli nizsim intenzitam staci namiesto RC postavit polopofil alebo prelozku s 2 pruhmi.
zaujimavbe je v NR ides riesit obsluznost uzemia kde na novu R1 presli mozno 2/3 aut (18k intenzita). myslis si ze 2/3 aut pri KM prejdu na D3 ??
myslim ze obchvat BB sa nedal postavit za 9 mil/km, napokon v uzneseni valdy 753/2007 mas nacenene useky pri NR ale bez obchvatu BB sumou 15,438 mld. korun. spolu s BB celkova suma je skor o 100 mil. vyssia. to samozrejme nijak vyrazne nemeni situaciu.
ide vyssiu sumu cize namiesto cca 550 mil to bolo skoro 900 mil. a na nu vyssi urok, udrzba a celkova hodnota penazi ktore stat splati. tie 4 mld. su cenach ked sa to postavilo. o 30 rokov ta splatka vyrazne strati na hodnote.
zakon o statnom rozpocte pre 2009:Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2009 sa rozpočtujú sumou 10 971 203 980 eur.
zakon o statnom rozpocte pre 2019:Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2019 sa rozpočtujú sumou 15 497 653 878 eur.
cize za 10 rokov vzrastli rozpoctove prijmy skoro o polovicu. za 30 rokov cize v 2039 to moze byt 2,5 nasobok. normalne by sme R1 preplatili na urovni …mozno 2,5 mld. a 1,5 mld./30 rokov je to o co sa to predrazilo.
a preco si stat nezobral uver ?? lebo to by sa pocitalo do statneho dlhu a tymto sposobom sa presadilo ze toto sa do dlhu nepocitalo…to prispelo k lepsiemu ratingu coho dosledok je ze Sk na ine veci si moze pozicat lacnejsie. a netreba mi pripominat ze sa to do dlhu pocitat malo, to nam je jasne. tie pravidla su mierne povedane velmi zvlastne. ked si koncesionar vzal na seba riziko vystavby a riziko dostupnosti a stat jedine riziko dopytu (to je to ze na R1 platia normalne znamky) tak sa to dlhu nezapocitalo.
a opakujem, ak by sa R1 postavila z meciara/dzurindu ziadne PPP by nebolo. kedze aj na severe sa brali pozicky tak prizmurne oko a tvarme sa kedze tie boli statne a s normalnym urokom aj ked teda vieme ze za meciara to tak nebolo. tie uroky na severe nechajme tak a nezohladnujme ich, ale potom to iste urobme na juhu a k stavebnym nakladom pripocitajme ten nas pribinacky “nadurok” teda 1,5 mld. a porovnajme si naklady na severe a na juhu podla zoznamu par stran dozadu
TN 1,093 mld. €, ZA 2,915 mld. €, 1,735 mld. € cize 5,743 mld. € postavene/rozostavane
pribina NR a SO BB 0,887 mld. € + + nadurok pribina 1,5 mld. € , BB 0,877 mld. €, KE 0,274 mld. € 3,538 mld € postavene/rozostavane
aj keby sme zapocitali cele 4 mld. islo/ide na sever viac nez na juh…kludne oponujte kto viete, ale fakt nie infantilnym sposobom na juhu s urokmi a udrzbou a na severe len stavebne naklady. najlepsie by bolo uznat ze na sever je cisty prijemca a juh je cisty platca. ak to chceme podla krajov tak najma ZA kraj je cisty prijemca a KE kraj je cisty platca…a to zevraj D1 je dialnica na vychod btw. rumunsky odbornik, staci ti takyto prepocet alebo budes nadalej dristat bez ladu a skladu…(?)
Ak to má byť nadsadenie v porovnaní napr. s parametrami D26,5, tak beriem. Ale držal by som sa faktov. Je síce zlodejsky predražená, ale má štandardné parametre RC, a čo sa týka smerového vedenia, tak o nič horšie ako úseky D v podobnom teréne. Výškové vedenie si na niektorých miestach Granvia upravila v záujme zníženia stavebných nákladov, čo im podľa môjho názoru štát pri tých aj tak vysokých stavebných nakladoch (deklarovaných) nemal dovoliť, ale ani to sa nevymyká z noriem.
P.S. Píšem samozrejme o úseku NR-západ - Tekovské Nemce. Narýchlo “prilepený” banskobystrický severný “obchvat” (akási mestská rýchlostná cesta) je kapotola sama o sebe..
devilko, až do toho posledného odseku sa to dalo čítať, ale tak primitívnym spôsobom zhodiť sám seba a všetkých 7 odstavcov, čo si predtým napísal, to sa len tak nevidí. To dokážeš iba ty.
…a to ževraj D1 je diaľnica na východ No lebo Prešov aj Košice sú na západe, ty ekspert.
Milos, áno, jedná sa o nadsázku. Za tie peniaze tam také výškové vedenie, aké tam je, nemá čo robiť. A za tých 17 miliónov/km tam mala stáť minimálne R24,5.
ma to svoje caro ked rumunsky ekspert hovori o primitivizme, v tom pripade aspon vies o com hovoris lebo inac ti podstata stale unika. bez rumunskych konstant to stale vychadza ze na sever islo aj ide viac. a omnoho, takze namiesto spochybnovania nespochybnitelneho sa treba zamysliet ako komplenzovat predovsetkym kosicky kraj.
Takze, rozlozime si to na ciastkove problemy, aby sme sa necyklili.
Preco kamionom nestaci C22,5. Kamionom to staci. Ale od orciteho pomeru tranzitnej a lokalnej dopravy je nevyhnutne, z hladiska bezpecnosti, oddelit lokalnu dopravu od tranzitnej. Pretoze suvisly prud aut vytvara vysoko nebezpecne situacie na takychto krizovatkach google.com/maps/@50.9424772 … 384!8i8192.
Stvorprudove cesty prvej triedy sa stavaju aj v21. storoci. Ale kde? Na privadzaci do Slagotarianu, o ktorom snivate, ze by sa raz mohol povysit na D. Alebo v CR, kde ale prdpokladaju buduce povysenie na D. Suhlasim, ze za poslednych 30 rokov sa nespravili prakticky ziadne nove cesty, obchvaty a teraz nas do brutalne dobieha. Viem si predstavit cestu v kategorii C22,5 napr. na obchvate Senca, alebo Trnavy, alebo ako I/61 z BA do Senca. Proste vsade, kde je vyrazna lokalna doprava. Na kysuciach je velmi dobra cesta prvej triedy, ktora bez problemov preberie lokalnu dopravu, ale je potrebne oddelit tranzitnu.
Poslednej vete nerozumiem. Nitru som uvadzal ako priklad, ze ked je cesta v kategorii D, pristupuje sa k nej inac ako ked je cesta v kategorii C. Ja neriesim obsluznost uzemia. S tymto napadom prisli poslanci mesta Nitra. Iny priklad z rovnakej kategorie. Bolo postavenych niekolko ciest v kategorii polprofil D. Napr.I/11 ZA-CA, I/9 Chocholna-Mnichova Lehota, I/65 MT-Turcianske Teplice, I/18 pri Spiskom Podhradi, ale aj I/16 KE-Roznava a urcite sa najde po SK este vela podobnych ciest. Povedla tychto ciest sa vybudovali rozne prevadzky, co nebol problem, pokial je cesta v kategorii C a intenzita dopravy je rozumna. Ak stupne intenzita dopravy nad urcitu medzu, nie je mozne tuto cestu jednoducho rozsirit, lebo pozemky vedla sa medzicasom zastavali domami alebo prevadzkami. Typicky priklad je I/9 Chocholna-Mnichova Lehota, kde z dovodu prevadzok povedla bol n akresleny uplne novy stvorpruh. Pokial by ale tato cesta bola vedena od zaciatko ako D(R) tieto prevadzky by tam nevznikli a s rozsirenim by nebol problem. Napr. tento priemyselny park by musel vzniknut s inym pripojenim google.com/maps/@48.8489858 … a=!3m1!1e3
Tieto h e y s 1 0 v 4 c k e zvasty fakt “birujem”. Celym Kosiciam s tisickami kamionov stacia na pristup 2- a 4-prudove jednotky (kedze teraz sa idu vsetky privadzace preklasifikovat spat na jednotku, a konstrukcne vsetky jednotkami aj vzdy boli), ale na Kysuciach C22,5 proste nestaci.
Ekvivalentny priklad je porovnanie zilinskeho 'MEGALETISKA" s kosickym. Aj ked zo Ziliny NIKTO NELIETA (OKREM SLOTU), Zilina ma meganapojenie letiska na D1, zatialco v Kosiciach treba 2x prejst cez Peres so semaformi, aby sa clovek na letisko dostal. To ale odbornikov z vUDu vobec netankuje.
A tretie si staci pripomenut, ze presne to iste sa deje aj na zeleznici, do ktorej sa na juhu neinvestuje proste nic dialnice.info/viewtopic.php?f=35&t=24565 . Pritom, ak by dnes bol aspon na akej takej slusnej urovni (elektrifikacia, par optimalizacii uplne zbytocnych zachadzok ako Lenartovce), tak juzna trasa by mohla byt aspon o 20km kratsia, a napr. moze byt ICckove spojenie PO-KE-BA, ktore priamo obsluzi 3 najvacsie mesta SK a sluzilo by presne na dialkove spojenie, pre co je zeleznica optimalna.
Jonathan, ale my ten podiel nepozname, aspon teda o neviem o tom. stale sem niekto napise ze na kysuciach je vela kamionov a nikto nepise kolko odkial a kam. suvisly prud aut vytvara nebezpecne situacie podla toho aky suvisly a na akej ceste. uprimne je mi jedno ci cesta na salgotarjan bude dialnica alebo nie. ma 4 pruhy a pri tych intenzitach predpokladam ze dialnicou dlho nebude ak vobec. intenzita 20.000 aut na ceste 1+1 je tak ci tak vela ale tych istych 20.000 na smerovo rozdelenej ceste 2+2 je vsetko mozne len nie suvisly prud. v KM treba MUK tak ci tak, nech aj 2 MUK a potom mozno v k. lieskovci. v krasne MUK uz je. MUK sa daju dobudovat aj postupne. inac je to len o komforte, je nebezpecne rozsirovat neprehladnu cestu a nechat na nej urovnove krizovatky, ale tie co si vymenoval su OK, podobne na salgotarjan bola sice uzka zato rovna a skoro cela mimo obci aj predtym. tak ju rozsirili. predstav si ze by tak neurobili a stale by cakali na dialnicu. to by bolo lepsie ?
k I/9… pri vlckovciach sa rozrirovala I/51 na R1 a su tam min. tak stiesnene pomery ako na I/9. chces mi tvrdit ze tu sa nezmesti 2. pas ??
google.com/maps/@48.8483575 … 312!8i6656
skor mi to pripada opat ako plan ze cim drahsie tym lepsie.
pozrel som si na mapke ten usek z polska, tam bola intenzita v 2015 asi 35.000 aut denne. na kysuciach medzi KM a oscadnicou to bolo asi 15.000 aut denne.