k cesku, narychlo, chybalo 50 km hradec/pardubice, 100 km ostrava, 100 km usti/nemecko, 100+ plzen/nemecko. budejovice 100+. len to najpodstatnejsie. napojenia na nemecko boli klucove kvoli ekonomike. u nas juhom chybalo tak 300 km a od hornej stredy po ZA tak 100 km.
k tym cislam neskor…
Chýbalo ako chýbalo.
Graf zobrazujúci výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na území Slovenska od roku 1969 do súčasnosti
zdroj: Dejiny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku – Wikipédia
Tu je nádherne vidieť čo spôsobilo zastavenie výstavby diaľnic v roku 1998. Prepad a stagnáciu na celých 6 rokov až do roku 2004. Kedy sa prakticky zastavila aj celá projektová príprava.
ehm fajn dišputa 
… ale sorry som laik .. “NA”
znamená novoasvaltová úprava (vyhodila mi AI)
V cesku uz v roku 2010 (alebo skor) si sa vedel dostat po dialnici z Nurimbergu do Katowic…
(vpravo dole sa daju menit roky)
U nas to bolo o dost horsie.
Ako najvacsi problem by som spomenul, ze sme zacali stavat paralelnu R1, taky luxus nemali ani vtedy v cesku… A namiesto toho sme neriesili ine dolezitejsie smery.
ano, to bola ta ista dialnica praha-BA. oni museli postavit na nemecku hranicu my sme dialnicu po nasu zapadnu hranicu davno mali.
akoze nemali taky luxus ? najskor pises ze im chybali len kusky…po zilinu a po bystricu to nebolo na diskusiu. my sme si vybrali ZA-KE, neporovnatelne nakladnejsiu, komplikovanejsiu ako ktorakolvek hlavna ceska dialnica ale aspon nepriniesla do ekonomiky prakticky nic.
NA znamena nákladný automobil.
No dobre, konkretne priklad s rokom 2010 asi nebol dobry.
Ale napr. taky rok 1995, ked uz mali dialnicu po Plzen. V roku 2000 uz aj po nemecku hranicu. S vynimkou obchvatu Plzne, ci trochu D0 na obchvate Prahy, si sa vedel dostat z Nurimbergu az za Olomouc… Nehovoriac o tom, ze v Prahe uz stala juzna spojka, cize taka “polodialnica”…
My sme vtedy este len dokoncovali plny profil okolo Trencina…
Atd. Ale ved je to uplne jedno.
Nemali taky luxus, ze mali nejaku cestu paralelnu k D1… My taky luxus mame s nazvom R1.
Ako som uz pisal skor, tak keby D1 malo ine trasovanie, tak uz sme mohli mat dokoncenu celu dialnicnu siet…
(moj navrh je cervenou)
tak ano, ich hdp bolo vyssie a zbavili sa nasich poziadaviek. ten tvoj nacrt je …chces mat vsetko pokryte…
Správne tomu chápem že obhajuješ mečiarovskú nekrytú výstavbu, keď Slovensko malo úrokové sadzby až 45%/rok?
Ak sa pozrieme na obrázok z roku 2010 a hotové časti D1 TT - ZA a LM - PP by sme preniesli na povodie Hrona: BB - Podbrezová - Brezno - Telgárt - Hrabušice - PO tak by sme mali v 2010 kompletné a funkčné prepojenie celej republiky, s maximálnym pokrytím územia a najmenej kilometrami.
akurat TT-ZA podobne ako TT-BB su potrebne aj samo osebe, nielen ako cast tahu na vychod. otazka stála ci ZA-PO, ci BB-PO alebo ZV-KE.
Áno sú, ale s nižšou prioritou ako prepojenie republiky. Dnes by uz TT - ZA bolo aj tak spravené. Následné priority by boli S-J prepojenia BA - ZA, jeden ťah cez Donovaly, alebo Martin a R4
pozrime sa aj na ten cesky obrazok. priorit bolo viacero. kludne 5-6 suvislych tahov naraz. my sme 2x mensia krajina tak 2-3 naraz.
[quote=“yoggy, post:639, topic:221”]
A napr. v takom Strocine mas 8000, je to velmi lahky usek a lacny… Podiel NA tam bol 2800…A inak nesuhlasim, ze nie je rozdiel 1000 vs 2000, ide o to, ze aj NA sa deli na lahku ci tazku. Problem je, ze na I/21 prevlada tazka NA… Napr. na tom useku cez Strocin je az 2000 tazkej NA. Na takej Soroske je to len 600… Cez Krupinu 1200… Komarno - NZ je priemer niekde 700 tazkej NA… NZ - Nitra 400… NZ-Sala 600. Kosice - Michalovce 700-800 NA. Jedine, kde je to vysoke a porovnatelne s I/21, tak Drietoma, Martin - Turcianske Teplice, Kralovany, ale aj to je menej ako napr. v Strocine… (pokial si odmyslim useky vo vystavbe ako D3 a R2 Mytnu)[/quote]
10.000 aut je v giraltovciach, tolko mas v hociktorom meste, bezne aj 20.000. od strocina co nie je zla cesta a pripoj od SP. obchvat SK je 4.000 aut a to iste je medzi gir a strocinom. to mas aj na zvolen-sahy. na toto plny profil? podstatne je co obchvat vyriesi.
2.000 NA je vela. ale aj 1000+ je dost. I/66 Zv-sahy a I/51 trnava-holic je 1.000-1.500 NA, 2+2 mesta s vyse 1.000 tranzitujicimi NA cez centrum.
v SE mas 2 semafory a rano v spicke 2,5 km ides 10 minut. KE-MI je 700-800 aut ale po hriadky 1.000 NA vratane secoviec. dnes rano:
komarno sa upchava odkedy je novy most aj pre tazke NA. zlieva sa smer od DS a cast aut prave obchadza centrum KN a NZ cez druhotriedku kolarovo (dokonca aj google
odporuca, Cesta smrti pri Kolárove: Most v Komárne otvoril kamiónom cestu na sever, vyhasínajú ľudské životy — Denník N). ked spocitas vsetky smery tak KN ma tranzit okolo 1.000 NA a NZ okolo 700 (ano smerom na SA sa da obist), za NZ sa to deli 50/50 na NR a SA. KN ma 4 semafory a
3 kruhaky, NZ 5 semaforov a 2 kruhaky. to mavaju krajske mesta. dnes rano:
takze to mas minimalne 7 miest a dalsie 2 zle useky porovnatelne so stiavnikom a giraltovcami. a teda je iste horsie ist cez taketo mesto ako cez dedinu s 400 obyvatelmi co
prejdes za 30 sekund a nemas chodcov a kopu inej dopravy.
pre porovnanie. pokial I/68 nebude tranzit lebo cez mnisek sa neda, ostane tam asi 450 NA okolo SB. stavia sa obchvat. PD a KK maju problemy ale tiez je tam tak 500 NA. SP tak 300 NA co je uz zbytocny cely obchvat.
Nechápeš to správne. Kde vidíš obhajobu Mečiara? Poukázal som len na fakty, ktoré reálne zbrzdili prípravu a výstavbu diaľnic.
To už z akých príčin a dôvodov to nastalo resp. muselo nastať je vec druhá a môžeme o tom polemizovať. Za mňa za to môže rovnakým dielom aj Mečiar aj Dzurinda.
Mečiar začal s tempom výstavby, na ktoré naša ekonomika v tom čase po rozdelení ČSFR nemala. Česká ekonomika na to mala. Mečiar založil ŠFDI, áno ten fond po ktorom viacerí teraz volajú, že to je jediná spása cestného hospodárstva, ktorý skončil s obrovskými dlhmi a nesplácanými úvermi.
Dzurinda zrušil fond a v 1999 prišiel s novým projektom výstavby diaľnic, kedy sa sieť rozšírila o R1-R6 a paradoxne došlo k útlmu na viacerých stavbách, ale nie všetkých. Považie išlo ďalej a na úkor Braniska (cca 100 dodatkov, krach Hydrostavu) boli pozastavené ostatné stavby najmä D3 a D1 na Liptove a Spiši. Čiže nie kvôli zlej kondícii štátu, ale kvôli financovaniu Braniska.
Cesty II. a III. triedy sa delimitovali na samosprávne kraje, bez peňazí.
Štát sa zbavil jedného bremena a zároveň založil NDS, a.s. ktorá si zobrala v roku 2005 na začiatok úver bez štátneho ručenia vo výške 10 mld. Sk (332 mil. €), ktorý sa nezapočítaval do dlhu štátu, avšak tým že štát neručil, bol vyšší úrok. Úrok poskytlo 8 najväčších slovenských bánk s odloženými splátkami o 2 roky s úrokom vrátane poplatkov 0,66 % nad 6-mesačný EURIBOR, ktorý bol vtedy cca 2,2 %.
BTW: V roku 2009 sme vstúpili do eurozóny a NDS bola ECB preradená do verejného sektora - čiže sa na ňu vzťahujú rovnaké pravidlá ako na štátnu a verejnú správu. Čiže výhody, ktoré mali plynúť z a.s. mimo verejného sektora pominuli o 4 roky. Od vtedy neexistuje jeden jediný rozumný dôvod mať právnu formu NDS ako a.s., kľudne by to mohla byť rozpočtová alebo príspevková organizácia. Aj tak jediné príjmy NDS sú transfery štátu a výnosy z mýta - to je akože podnikateľská činnosť NDS - vyberať poplatky za využitie štátom dotovanej infraštruktúry, ktoré nepokryjú ani len výdavky na prevádzku aktuálnej siete.
Za obdobie rokov 1993-2006 sa sprejazdnilo len 105 km, čo je cca len 8 km ročne.
Skúsme si zhrnúť sľuby politikov k dokončeniu BA-KE:
Každému vyhláseniu predchádzala nejaká udalosť a problémy.
Stručne takto.
Príčiny:
ako dobre ze niekto si este pamata tieto veci. btw. ten statny fond je len taky uctovny trik ak nikto iny do neho nebude prispievat ako samotny stat.
este si vynechal PPP ktore sa vraj nezapocita do dlhu napriek tym splatkam lebo boli 3 rizika …* PPP nie je zahrnutý do verejného dlhu vtedy, ak súkromný partner nesie riziko výstavby a aspoň jedno z dvoch zostávajúcich rizík a to riziko dostupnosti alebo riziko trhové - dopytu, či bude o projekt alebo službu záujem konečných používateľov*
akurat ze riziko dostupnosti je sotva porovnatelne s rizikom dopytu co stat vyriesil ze na PPP dialnici plati ta ista dialnicna znamka ako na ostatnych D. cize odo dna ked si koncesionar vybavil prachy na vystavbu (co si nedokazal vybavit na 2 z 3 balikoch) mal isty kseft.
Vynechal som ho zámerne, lebo téma bola Mečiar/Dzurinda.
PPP je iná téma. Síce sa nezarátava do dlhu, ale splátky sú súčasťou výdavkov verejnej správy. To je momentálne 190 mil. € / rok
Čo je 15-20 km novej diaľnice ročne po dobu 30 rokov. My sme za to postavili a udržiavame 94 km. R1 34 km a D4/R7 60 km.
Je to vlastne ako komerčný úver s vyšším úrokom…
No dobre, ale k čomu sme vlastne dospeli?
Všetky tie cesty, čo spomínaš, majú oveľa lepšie parametre. Väčšinou sú to problémy s lokálnou dopravou. Problem na I/21 je práve s tranzitom - keď už na hranici máš cez 2 000 ťažkej NA.
Nikto nehovorí, že sa nemajú stavať obchvaty Senice atď. Problem v Komárne je aj kvôli tomu, že tam chýba R3 na Štúrovo…
Tých 10 000 nie je len v Giraltovciach, ale aj pred a za Giraltovciami. A na Chemlove je cez 7 000, čo je skoro čistý tranzit. 10 000 bolo aj pred Lučencom a dostali drahú plnoprofilovú R2.
A ako som už písal veľakrát - vystavbou R4 sa napojenie Stropkova presunie z terajšej cesty cez Fijas na R4 po Stročín…
Ale príde mi to taká odveci debata, keď primárna funkcia R4 je zlepšiť dostupnosť regiónov. A myslím, že sa k ničomu nedopracujeme…
ake parametre myslis ? problem je ked sa miesa tranzit a lokalna doprava na nejakej prekazke (mesto - semafor- kruhak). taky problem na I/21 za presovom prakticky neexistuje lebo lokalka je slaba. preto som pisal ze podobne ako ZV-sahy. akoze 1000 NA je malo na dialnicu zato 2000 NA je uz postacujuce ? to nemozes mysliet vazne.
aj vyriesenim najhorsich usekov zlepsis dostupnost regionov. otazka co je primerana investicia pre kolko obyvatelov ktoreho regionu (?)
intenzita je porovnatelna skor za LC smerom na vychod asi 7400 aut. tam R2 nie je zato tam mas ciastocne obchvaty. tak preco nestacia na I/21 ?
R3 na sturovo je nezmysel, aj na ciastocny odklon z KN by bol treba most cez dunaj. obchvaty NZ, KN by spolu so SA vyrazne zlepsili tento smer. tak ako ostatne obchvaty I/51 a I/66.
