Tato cesta nie je v dobrom stave, ale podla mojich info sa teraz na nej robila/robi studia a je mozne, ze sa na nej investuju peniaze zo vsetkych stran - je to vsak otazne, musi to posudit hlavne MO SR. Pretoze tato cesta je jedna z tych, na ktoru ma tato institucia priamy dosah. 
Táto cesta má stále armádny význam. Preto nejaké rozsiahle opravy sa robiť nebudú, postupne sa riešia opravy mostov, ktoré sú (blízko) v havarijnom stave.
Priority našej vlády sú úplne inde a nie na nejakej “bezvýznamnej R3” takže zatiaľ nečakajte nejaké ďalšie cesty.
Svojím spôsobom je R3 bezvýznamná, je to severo-južné prepojenie krajiny s min. potenciálom rozvoju podobne ako aj R4.
Vláda má oveľa vyššie priority a to prepojenie západu a východu, hlavného mesta a druhého najväčšieho mesta cez ďalšie veľké mestá a to je diaľnica D1. Keby vláda dávala na výstavbu diaľničnej siete ročne nad 40 mld. SKK, tak by bolo reálne začať na 1/2 profil riešiť postupne bodové závady na celej R3. To sa nedeje a preto sú priority iné.
Aj Maďarsko realizuje v 1. etape hlavne západ-východ, podobne Poľsko, podobne ČR, ktorá dokonca stavia už 2. ťah. Prakticky každá krajina v Európe prikladá dôraz buď na hviezdicu (umiestnenie hl. mesta) alebo na západ-východ.
Problem tejto cesty nie je kapacita ale technický stav ten je šialenený - vznik a vypadávanie fragmentov CB krytu o rozmeroch viac ako 20x20 cm, lámanie sa CB krytu na hranách mostov - minulý mesiac jeden PL kamion pri intenzívnom brzdení vylomil v mieste dilatačnej špáry fragment 50x20 cm CB krytu - 
Veľmi dobrý známy robí u cestárov - už sa tešia keď budú odhŕňať sneh na tom úseku pluhmi - že to budú zachytávať
V r. 2007 prebehnú základné opravy v podobe sfrézovania niektorých úsekov a ich oprava AB krytom. Môj názor: dočasné a max. nevhodné, ale lepšie ako nič.
Keby to náhodou nevyšlo, tak sa nič nedeje, lebo tu je to plánom realizovať už od r. 2005 podobne ako na SC-Sereď už od r. 2004 má prebehnúť komplexná rekonštrukcia a stále sa nič nedeje.
tu je mapka sirsich vztahov a aj variantne riesenia tohto useku ..
A preco sa teda na väčšine úseku nevyuzije pôvodná trasa cesty, keď bola stavaná ako polprofil D? Súbežných ciest je tu dosť
A vďaka za mapku 
to reprezentuje modry variant .. ostatne su alternativy .. vychodny obchvat martina je aj tak skor hudbou nie zrovna najblizsej buducnosti .. viem si predstavit ze vychodny obchvat RK bude skorej 
Aha, pardon, zle som si to pozrel
Jasne ze to nebude to nebude v najblizsich rokoch, ale na TS vychodneho obchvatu Martina je uz vyhlaseny tender martin.sk/?clanok=1228393378
A kukám že NDS ťahá medové motúzy
.
dialnice.info/viewtopic.php?t=11524
Termín začiatku výstavby sa priblížil. Podľa GR NDS a splnomocnenca vlády pre výstavbu diaľnic, Igora Chomu sa výstavba 30 km R3 na Turci začne už o 2 roky. 
veselo pokracujeme v stanovovani nerealnych cielov…
[i]Výzva k podprahovej zákazke
Názov zákazky: Vypracovanie zámeru EIA pre stavbu rýchlostnej cesty R3 Martin – Horná Štubňa.
Opis zákazky: Vypracovanie zámeru v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov na úsek rýchlostnej cesty R3 Martin – Horná Štubňa v dĺžke cca 33,411 km. [/i]
zdroj: ndsas.sk/investicny-usek/12331s
cize v takomto stave je priprava..
No podľa kilometráže to vyzerá na žltý variant
[size=117]Zámer EIA R3 Martin – Horná Štubňa[/size]
- Šírkové usporiadanie: 4 – pruhová komunikácia
- Kategória cesty: R 24,5/120
- Návrhová rýchlosť: 120 km/hod.
- Max. pozdĺžny sklon: 4,5 %
Predpokladaná doba začatia výstavby… rok 2014
Predpokladaná doba ukončenia výstavby… rok 2017
Začiatok úseku navrhovanej činnosti a tým aj začiatok trasovania navrhnutých variantov je umiestnený v polohe navrhovanej mimoúrovňovej križovatky „Martin 2“ s existujúcou cestou I/18, ktorá je súčasťou diaľničného privádzača pripravovanej stavby: „D1 Dubná skala – Turany“. Koniec úseku hodnotenej činnosti sa nachádza na konci staničenia v súčasnosti realizovaného obchvatu obce Horná Štubňa.
V úvode prác bolo na úseku Martin – Horná Štubňa študovaných 5 trás základných variantov s označením A1 až D1 a E a ich 4 podvarianty s označením A2 až D2. Variantné návrhy vedenia jednotlivých trás boli prezentované na vstupnom pracovnom rokovaní dotknutým orgánom, organizáciám a dotknutým mestám a obciam. Zo záverov rokovaní vyplynulo, že kombináciou vybraných úsekov prezentovaných (študovaných) variantov budú ďalej podrobne rozpracované ich modifikácie s pracovným označením: variant – A (modrý), variant – B (žltý) a variant – C (červený).
Variant A – (modrý):
Celková dĺžka trasy modrého variantu predstavuje 32,732 km.
Od začiatku úseku diaľničného privádzača D1 Dubná skala – Turany v križovatke „Martin 2“ v severnej časti mesta Martin križuje koľaje železničnej vlečky. Ďalej východným smerom v úseku cca 1,0 až 4,0 km obchádza mestskú časť Borová, Tomčany a miestne letisko neďaleko obce Dražkovce. V tomto úseku prekonáva miestne potoky (Sklabinský, Bôrovský potok, potok Silava) estakádami, čím vytvára podmienky pre zachovanie migrácie zveri v území. Od cca 8,0 km je trasa modrého variantu vedená členitým terénom severných výbežkov Mošovskej pahorkatiny. Východne od obce Žabokreky cca v 9,0 km križuje cestu III/065049, pokračuje medzi obcou a areálom bývalej výkrmne ošípaných, prekonáva Blatnický potok mostným objektom. V 14,0 km zabezpečuje napojenie cesty I/65 na R3 mimoúrovňovou križovatkou. Od km cca 14,6 je trasa variantu – A vedená v súbehu s cestou I/65 vo východnom smere, kde v úseku cca 15,0 až 20,0 km rýchlostná cesta križuje poľné cesty, cesty III. triedy. V cca 20,0 km čiastočne zasahuje do ochranného pásma NP Veľká Fatra v susedstve existujúcej cesty I/65. V cca 26,0 km trasa modrého variantu vchádza do mesta Turčianske Teplice mimoúrovňovou križovatkou „Turčiansky Michal“. Následne pokračuje po súčasnej I/65 v súlade s platným územným plánom mesta, pričom v tejto polohe umiestnenia R3 bude potrebné vybudovať preložku súčasnej I/65 v dĺžke cca 2250 m. V koncovom úseku sa v miernom stúpaní trasa variantu – A napája pri obci Horná Štubňa na v súčasnosti realizovaný obchvat obce budovaný v polovičnom profile R11,5/80.
Variant B – (žltý):
Celková dĺžka trasy žltého variantu predstavuje 33, 411 km.
Od začiatku úseku trasa žltého variantu kopíruje polohu a križovania variantu - A, po cca 6,2 km kde prechádza prevažne poľnohospodársky využívanými plochami. Východne od obce Žabokreky cca v 9,0 km križuje cestu III. triedy, pokračuje východným smerom medzi obcou a areálom bývalej výkrmne ošípaných, kde miernym oblúkom v smere na západ obchádza výbežky Mošovskej pahorkatiny (lokality Ploská, Kopanice, Záhajčie). V 12,0 km sa približuje k trase súčasnej I/65 a do cca 15,0 km je vedená v jej súbehu. Východne od obce Príbovce je mimoúrovňovou križovatkou prepojená s cestou I/65 a s cestou II/519 na Prievidzu. V mieste stretu s cestou I/65 v 16,5 km dochádza k jej križovaniu, v tejto polohe bude realizovaná preložka I/65 do južnejšej polohy oproti súčasnému stavu. Ďalej je trasa žltého variantu vedená poľnohospodársky využívanými plochami západne od obce Karlová, kde miestne potoky prekonáva estakádovo. Od cca 19,0 km po 25,0 km je trasa variantu - B vedená v súbehu s cestou I/65 v západnom smere, pričom nezasahuje v tomto priestore ochranné pásmo NP Veľká Fatra. Miestne toky (potok Čierna voda, bezmenný potok), cesty III. triedy prekonáva pomocou mostných objektov. V 25,0 km pretína cestu I/65 mimoúrovňovou križovatkou „Mošovce“ a následne vedie maloplošnými oráčinami východne od obce Turčiansky Michal a Turčianske Teplice, kde sa vyhýba priamemu dotyku so sídelnými útvarmi a zároveň obsluhu územia zabezpečuje vybudovaním nadjazdov na ceste III/065046 a III/065036. V koncovom úseku, od cca 31,0 km, je trasa žltého variantu vedená v súbehu s I/65 kde pri obci Horná Štubňa sa napája na v súčasnosti realizovaný obchvat obce.
Variant C – (červený):
Celková dĺžka trasy červeného variantu je 32,619 km.
Od začiatku úseku je trasa červeného variantu vedená v polohe variantov A a B po cca 6,0 km. V ďalšom úseku 6,0 až 14,5 km za obcou Dražkovce má smerové vedenie trasy esovitý priebeh z dôvodu vhodnejšieho začlenenia do pahorkatinového terénu (lokalita Salašisko, Kostolné háje). Beliansky, Čierny a Blatnický potok a miestne depresie prekonáva estakádami. V tomto úseku je trasa oproti variantu A a B vedená východnejšie, od km cca 9,000 v zmysle návrhu ÚPN VÚC Žilinského samosprávneho kraja pokračuje križovaním cesty III/065049 do obcí Necpaly a Belá - Dulice a východne obchádza areál bývalej výkrmne ošípaných pri obci Žabokreky. Od cca 15,0 km v polohe navrhovanej mimoúrovňovej križovatky „Rakovo“ pokračuje západne od I/65, križuje cesty III. triedy, poľné cesty a miestne potoky. V cca 20,0 km za obcou Socovce je trasa vedená v kontakte s PHO I. stupňa prírodného zdroja minerálnych a stolových vôd. V tomto priestore prechádza rázovitým terénom Turčianskej kotliny (lúky a pasienky, maloplošné oráčiny). V cca 24,3 km križuje cestu I/65 mimoúrovňovou križovatkou „Mošovce“. Ďalej pokračuje východným obchvatom obce Turčiansky Michal a mesta Turčianske Teplice. V koncom úseku od cca 30,0 km je trasa vedená v polohe variantu A, resp. B.
Mapy prilozene v zamere zodpovedaju tejto nasej mape: dialnice.info/album_page.php?pic_id=5632
Z výsledkov dopravno - inžinierskeho prieskumu (DOPRAVOPROJEKT, a.s., 2008) pre kapacitné posúdenie variantne navrhovanej rýchlostnej cesty R3 vyplynulo, že:
- bez vybudovania rýchlostnej cesty R3 nebude súčasná cesta I. triedy (I/65) vyhovovať výhľadovým dopravným nárokom
- varianty A, B a C budú vyhovovať v kategórií R 24,5/120 pre posudzované obdobia v roku 2017, 2027 a 2037
- v kategórií R 11,5/120 nebudú vyhovovať už na začiatku posudzovaného obdobia r. 2017
Celkové predpokladané náklady navrhovanej činnosti pre navrhovaný profil - R24,5/120
- variant - A (modrý): 464,17 mil. €
- variant - B (žltý): 433,29 mil. €
- variant - C (červený): 488,35 mil. €
Záverečné zhodnotenie
Na základe komplexného posúdenia očakávaných vplyvov hodnotenej činnosti na životné prostredie v hodnotenom území a splnenia opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie považujeme realizáciu stavby za prijateľnú a potrebnú z hľadiska vplyvov na životné prostredie a celospoločenského úžitku investície za realizovateľnú.
Navrhujeme viesť trasu R3 Martin – Horná Štubňa v spoločnom úseku po 5,0 km trasy a následne v koridore:
· úsek staničenia od cca km 5,0 – 14,0 variant - A (modrý),
· úsek staničenia od cca km 15,0 – 33,4 variant - B (žltý), alternatívne v náväznosti na variant – B (žltý) od cca km 25,0 – 32,7 variant – A (modrý).
podrobnejsie informacie: eia.enviroportal.sk/detail/rychl … rna-stubna
podla mna su terminy nerealne
dalej ma zaujalo ze R3 mam mat lepsie parametre ako R1 (teda 24,50/120)
nic proti tejto stavbe, ale nebolo by lepsie najskor rozhodnut ktorym smerom dalej od HŠ - Raztočno, Kremnica, BB a urobit najskor tunely? Zbytocne pojdem 30 km po R3 ked potom sa musim prestrikovat tymi klukatymi cestickami cez horske sedla.
Na Slovensku je to bohuzial tak. Vid tunel Visnove, ktory sa bude stavat ako posledny na D1. No R3 potiahnuta po Hornu Stubnu mozno zodpovednych banskobystricanov presvedci, aby namiesto drahej R1 do RK uprednostnili R3 BB-Horna Stubna (s vyhladovym napojenim na R2 cez Raztocno)