na tu prvu otazku si odpoved preco je to zle, lebo uz zadanie bolo zle, potom to cele ide do kybla .. o tom, ze nase STN normy su v kopu veciach uplne ale uplne scestne robene ako keby tu bola ropna krajina je dalsia vec, ktoru nedokazali ani po 25+ rokoch upravit zmenit.
snad len, ze okruzne krizovatky sa maju davat, kde su rovnomerne zatazene vsetky smery a nie ze 2 su pretazene a 2 prejde tak jedno aut za hodinu.
zeby sa nejake zatazenie ? no podstate to tu zacina zavanat ze nielen projetkovanie je problem ale problemom su aj samotne normy. norma predpoklada ze vsetci jazdia slusne a nepredpoklada ze na 11,5 si trufaju riskantne predbiehat a vytlacat protiduce auta na 1,5 m krajnicu.
stykova krizovatka praveze skor vyhovie vyhladovo. preco su v BA same stykove krizovatky ? na druhej strane stykova krizovatka je menej bezpecna ako KO. takze skor nech su KO.
ja tusim kam racto mieril, ono je to dane take ze cesty prvej triedy podla normy STN 736101 mozu byt bud C 11,5 alebo aj C 9,5 s tym, ze 9,5 sa mozu pouzivat na cestach, ktore su nein medzinarodne citaj E koridory ..
ale v pripade I/75 by bola aj podla normy pouzitelna C9,5 .
ono mne je len zahadou, ze preco v takom bohatom rakusku im na B strassen, resp po nasom jednicky aj pri novych cestach de facto staci podobny profil ako je nas C9,5 .. a to hovorim aj o novych jednickach a obcvhatoch ..
C 9,5
[album]38554[/album]
vs. bezny rakusky profil pre “jednicku”
[album]38555[/album]
detto v rakusku su kruhac mimo intravilanu radovo menej obvykle. nehovorim ze nie su, ale je ich menej a obycajne ked sa krizuju dve B/L cesty
Skor je to tym, ze C11,5 bolo vymyslene pre 3-pruh, neskor vyuzivane, aby v trasach vyhladovych D mohli byt budovane prelozky ciest I. triedy ako vyhladovy polprofil (u nas najma I/11 (vyhladova D18), ex-I/50 (vyhladova D50) a I/51 tam kam (vyhladova D65). Problemom je, ze tato kategoria sa zacala pouzivat aj tam, kam vobec nepatri (najma obchvat BJ), ako aj to, ze u nas neexistuje kategoria pre extravilanovy 4-pruh, ktora by sa lisila od D/RC (ideal by bol C19,5 - paskvil 17,5+ 1 m siroke odstavne pruhy) a ktora by sa dala aplikovat na 4-pruhovych usekoch 1tiek, kde nikdy ziadna D/RC nepojde (stara senecka, I/68 PO-SB, niektore useky I/64… namiesto R8)
no sak to je to co pisal aj devil a viackrat aj expwy, ze mame uplne zle normy. a pritom nemusime vymyslat koleso. chyba nam aj dialnica v intravilane a podobne bezne veci.
k tomu profilu so sirkou cesty C11,5 je to vlastne pouzite realne len pod strecnom a pri vstupe do bratislavy od luznej .. v rakusku bezna vec aj na jecnickach, kde je striedavo 2+1/1+2 vid tu
Podľa mňa je väčším problémom ako šírkové usporiadanie totálna absencia jednoduchých MUK na jednotkách a pchanie kruháčov všade, len aby projekt prešiel mizerným financovaním SSC a potom sa aj ukradlo na nekvalitnej súťaži.
Kruhac ako tak funguje do asi 1200aut/h zo vsetkych smerov. Preto je nevhodny na zatazene miesta. Pre porovnanie 1+1 zvladne okolo 4000aut/h.
Kruhac obmedzuje priebezny smer, hlavnu cestu, ked usek ktory sa da prejst rovnomerne 90km/h zmeni na usek ked ak ho chceme prejst plynule musime 800m spomalovat a 800m zrychlovat. Priemerna rychlost na tom useku spadne 90km/h na 55km/h a menej. Preto je nevhodny na krizovania hlavnej cesty s bocnymi.
Kruhac je neekologicky. auto vaziace 1500kg potrebuje na znovurozbehnutie z 20km/h na 100km/h okolo 0,4 deci paliva. Toto sa tyka absolutne vsetkych aut prechadzajucich kruhacom. Preto je nevhodny mimo obci.
Kruhac nevie zo ziadneho smeru preniest viac ako 900 aut/h. Toto cislo zodpoveda 1 autu za 4 sekundy. Pri preruseni tohto prudu autom z ineho smeru sa stojace auta vedia znova rozbehnut rychlostou 1 auto za 4s. Kto neveri nech si to pozrie a spocita. V tomto momente auta pribudaju zozadu rovnako rychlo ako spredu ubudaju, vznika stojaca zapcha.
Kategoria 11,5 na trojpruh je málo, to je 10,5 metra vozovky, potrebuješ aspoň 11,5 m vozovky, takže kategoria 12,5 (+ 0,5 m nespevnenej krajnice na oboch stranách do zvyšku volnej šírky komunikácie).
Ale je pravdou, že v ČR sa teraz schvaľuje zmena ČSN 73 6101, kde sa zavádzaujú menovité kategorie pre trojpruhy a je tam aj trojpruh vyznačený na S 11,5 so zákazom vjazdu NA do ľavého pruhu. Základnou kategoriou pre nedeleny trojpruh ale bude S 13,5 (90 km/h) a pre delený trojpruh S 15,25 (110 km/h).
Tu v US je vela ciest sirokych tak na 10.5 m, ale oni to na mnohych cestach riesia tak ze v strede davaju dve dvojite plne ciari, alebo ten meter zhruba alebo trochu viac ,
medzi smermi vysrafuju sikmo ciarami. Je to pohodova jazda na takej ceste. Preto som vystraseny kazdych 5 rokov ked idem z PO do SA a spetne zrkadla kamionov pri stretavani mi idu ponad hlavu.
Keďže je to už okres Šala, tak to píšem sem.
Dnes začali frézovať vrchnú časť vozovky III/1689 v úseku medzi Močenkom a Cabaj-Čápor časť Pereš.
Zaujímavé, že až po voľbách do VÚC.
Len škoda je, že štúdia realizovateľnosti odporučila južný obchvat, ktorý by oveľa viac vyriešil aj smery na Diakovce/Dunajskú Stredu a Kolárovo.
Opäť raz sa nebude stavať optimálne riešenie, ale to, ktoré je pripravené. Navyše nebezpečná a zbytočná kategória C11,5 s kruhovými objazdami.
Nepomýlili ste si rok? Veď to je správa z roku 2018. To už je dávno hotové. Možno som niečo prehliadol, ale článok na nitralive je o tom, čo sa dialo minulý rok.
maká sa tam vo veľkom, v Sobotu som si to prešiel,
mimochodom za Trnovcom smerom k Duslu je na ľavej strane niečo vyšlapané a vykolíkované (smerom na Močenskú cestu), žeby počiatky obchvatu?
Aj ja som si to už všimol, ale ten článok bol o minulom roku.
Našiel som ku tomu, tento dokument, kde ale nie sú podrobnosti: cabajcapor.sk/oznamy/povole … -sala.html
V úseku Cabaj-Čápor - Cabaj-Čápor časť Pereš, je čiastočne vyfrézovaná vozovka a v zákrute je aj robený podklad, takže predpokladám rozširovanie v zákrute.
VO bolo vyhlásené.
Odhadované náklady: 60,3 mil. eur bez DPH
Kategória: C11,5/80 v dĺžke 11,783 km; 13 mostov, najdlhší most má 705 metrov
Doba výstavby: 1096 dní
Predkladanie ponúk: 6.6.2019
Vyhodnocovanie ponúk spôsobom superreverz
Kritérium: cena