Ja by som sa skôr ako jednopruhovosťou toho mosta zaoberal tým, že sa nespravila zároveň úprava tých príjazdových komunikácii. V tom vidím polovičatosť. 
Most bol v horsom stave, ako prijazdove komunikacie (resp. bol horsie prejazdny), tak sa urobil najprv ten. Navyse, prijazdove komunikacie rozsiris/upravis pomerne lahko, ale 1pruhovy most jedine kompletnou prestavbou 
Presne tak, to je tá 1/2 práca. 
2000/000-642.02 - III/0238 Moravský Svätý Ján - most cez rieku Morava
Tento projekt je situovaný v meste Moravský Svätý Ján (okres Senica - Trnavský región) na severozápade Slovenska. Tento región má intenzívnu spoluprácu medzi rakúskymi a českými hraničnými regiónmi.
Na základe podpísania dohody medzi slovenskou a rakúskou vládou funguje hraničný prechod od septembra 1994. V súčasnosti sú mestá Moravský Svätý Ján (SK) a Hohenau (A) spojené pontónovým mostom, ktorý nie je v prevádzke v nočných hodinách a počas zimy (cca 50 dní v roku) v dôsledku prevládajúcich nepriaznivých poveternostných podmienok. Prevádzka pontónového mosta je veľmi obmedzovaná výškou vodnej hladiny a nákladná doprava je limitovaná do 3,5 t.
Trojlanový most s celkovou dĺžkou približne 195 m vylepší cestnú infraštruktúru v hraničnej zóne a posilní hospodársky rozvoj v tomto hraničnom regióne.
Poliaci nám anektovali dve tretiny územia? 
Ten z úradu vlády, čo to písal, si to mohol po sebe aspoň skontrolovať 
A kde si tam našiel takú informáciu
O anektovaní 2/3 územia samozrejme nikde Ale Trnavský región bol odjakživa na juhozápade Slovenska (teda odkedy existuje Slovensko ako pojem)
Ak je západ Bratislava a sever Žilina, tak Záhorie je SZ. 
Ja v tom nič zlé nevidím.
Nuž keď to tak vidíš, ja Ti v tom brániť nebudem 
Ešte musím aj k tomuto reagovať. Trnavský región nie je to isté ako Záhorie. Záhorie je presne definované a je to preto Záhorie, pretože je za horami: Za Malými Karpatami. Má svoj historický vývoj a svoje historické prepojenia s ostatnými regiónmi. Skutočné Záhorie tvoria mestá Malacky, Senica a Skalica. Len okrajovo sa dotýka Bratislavy a minimálne zasahuje do Myjavy.
Záhorie je buď na západe SR alebo na severozápade SR tak, ako aj Záhorie je v rámci TT VÚC na SZ. A Záhorie nie je Trnava. Nikdy ani nebolo. Malacky majú veľmi blízko k Bratislave, čo by sa dalo považovať za JZ, avšak Záhorie je od Malaciek na sever. Skalicu historicky formovala ešte Nitra a nie Trnava a inak samozrejme dnešná ČR. Senica sa postupne formovala ako centrum, administratívno-hospodárske centrum medzi Skalicou a Myjavou, ktorá sa umelo prilepila na región, ale tiež treba povedať, že Myjava má bližšie k Senici a Skalici ako k Novému Mestu nad Váhom. Len Senica nikdy nemala na to stať sa skutočným centrom, pretože na to okrem polohy nemala žiadny iný predpoklad. Senicu a Skalicu nespája žiadna cesta I. triedy, ani železničná trať, podobne je to s Myjavou. Aj preto sa tento v minulosti 2. najväčší okres SR rozpadol. Najväčším bol okres BB+BR.
Dodnes je väčšina strategických úradov pre Záhorie orientovaných okrem Trnavy, tiež v Bratislave. Celú vodárenskú politiku riadi Bratislavská vodárenská spoločnosť. A spájať Záhorie s trnavským regiónom je chybné. Hlavne, keď Trnava je umelým centrom pre Záhorie a pre južné Slovensko (DS+GA). Trnava je prirodzeným centrom pre PN a HC. Výrazné rozdiely sú tiež v kultúre, nárečí atď.
Až v posledných rokoch sa začala aj vláda, aj TT VÚC venovať problematiku Záhoria. Hlavne pre silný ekonomický potenciál a príchod nových investorov, ktorí zamestnávajú aj jednotlivo nad 2.000 ľudí. INA Skalica má 2.600 zamestnancov a Delphi Senica má 2.200 zamestnancov. V poslednom období sa však silno strojársky vzmáha aj Myjava a vôbec celý región, Záhorie ide silno dopredu.
V rámci cestnej siete budem kritický: štát dostaval horko ťažko za 450 mil. SKK obchvat Skalice v rámci preložky cesty II. triedy. Ďalších 50 mil. SKK stáli opravy cestnej siete I/51 a nová svetelná signalizácia v SE a nový kruhový objazd v Holíči. Väčšie opravy ciest II. a III. triedy realizuje až v posledných rokoch (2005-2006-2007) TT VÚC.
V rámci železničnej siete prišlo k výraznej redukcii regionálnych tratí v celom regióne Záhorie, inak sa len zmodernizovala stanica Skalica a trať Kúty-Senica-Trnava, na ktorej sa mierne zvýšila rýchlosť. A okrem toho sa zrušili viaceré stanice na tejto trati.
V rámci SAD prišlo k výrazným škrtom jednotlivých liniek, taktiež stagnuje rozvoj MHD v Senici a Skalici.
Aj most Moravský sv. Ján - Hohenau sa postavil iba vďaka EÚ. Jeho význam je čisto regionálny, ani jedna obec si nepriala vyšší význam jeho využitia. Kým Rakúsko však predsa len zainvestovalo do zlepšenia stavu prístupovej cesty, SR tak nespravila a cesta býva počas vyššieho stavu rieky Morava úplne zaplavená, teda neprejazdná a je poškodzovaná.
Ak je trnavský región JZ, tak potom kde je Záhorie je jednoznačne SZ.
Ja si osobne myslím, že na JZ je len Bratislava. Na juhu potom DS, NZ atď. Na západe je Trnava, Záhorie. Trenčín, Žilina, Čadca je sever.
Aj pre mňa je sporné, že či Poprad je sever alebo sever stredu.
Skalica je z pohľadu mapy jednoznačne na SZ. Malacky sú na západe: aj Záhorská Ves je najzápadnejší bod SR, nie JZ bod.
Zemepisne zadeliť určité oblasti podľa svetových strán sa nedá vždy celkom jednoznačne a často je to veľmi subjektívne. Preto som Ti napísal, že “keď to tak vidíš, ja Ti v tom brániť nebudem”, aj keď to možno vyznelo ako akýsi posmešok. Napriek tomu si však myslím, že vo vládnom dokumente mohli použiť “neutrálnejšie” zadelenie v súvislosti s Moravským sv. Jánom - napr. na západom okraji Slovenska alebo úplne najlepšie na slovensko-rakúskom pohraničí. A pardon, reagoval som na slovné spojenie “Trnavský región na SZ Slovenska”, ale slovo “Trnavský región” bolo uvedené len v zátvorke za názvom Mor. sv. Ján
A plne súhlasím, že Záhorie nie je to isté ako trnavský región. Hoci územne patrí do Trnavského kraja. Veď tvar územia Trnavského kraja viacerí nazývajú “prapodivnou klobásou od Skalice po Dunajskú Stredu”. Niekedy sa na Slovensku neoficiálne slovo “kraj” (v zmysle územného členeniaalebo samosprávy) nahrádza slovom “región”, s čím na základe uvedeného príkladu Trnavského kraja zásadne nesúhlasím. Záhorie je samostatný prirodzený región, ktorý by v prípade vyššieho počtu územných celkov pokojne mohol byť aj samostatným krajom. Avšak tendencia je skôr zachovanie súčasného počtu krajov, príp. výhľadovo ich zníženie.
Ak geografický stred SR leží pri Osrblí, tak Moravský Ján podľa mňa nemôže byť v nijakom prípade na severozápade…
…ale ak pán považuje za stred SR budovu úradu vlády, tak nemám námietky. 
Ale nie je ani na JZ.
tunak je presne ten pripad, ze samotny most je sice dostatocne nadimenzovany aj na 100 rocnu vodu, ale prijazdove cesty by sa mali postavit na nasyp, lebo su pod urovnou hradzi …
Stálo by to nad 120 mil. Sk, ak by to malo byť 100%. Nie je to priorita, poviem to tak ako je ani u SSC ani na TT SK. Aj keď ten by na to mal financie, ale nie je to u neho priorita. Jednoducho z 365 dní je tento priechod max. 20 dní pre povodne zatvorený. Zemné práce by si vyžiadali 60% financií, 40% samotná výstavba cesty - ušetrí sa na recyklácií pôvodnej cesty. Zemné práce si totiž okrem toho vyžadujú: odstránenie širšieho pása lesov, dovoz kameňa a až následná úprava zeminy (tiež zväčša dovezenej). Dá sa to spraviť aj lokálne, ale to nemá význam, t.j. len zvýšenie tých najhorších úsekov, nuž a význam to nemá preto, lebo voda by aj tak zaplavila iné úseky, len tie by boli zaplavené max. vždy 2-3 dni po opadávaní vody. Každá táto povodeň si žiada po opadnutí vody nasadenie čistiacich strojov a min. opravy, v celkovej hodnote do 800 tis. Sk. A toto tempo tu bude zrejme ešte veľmi dlho a dá sa o nejakých protipovodňových opatrení uvažovať až vtedy, keď bude potrebné zasiahnuť stavebne do podložných častí samotnej cesty. Ešte aj pri výmene vozovky je to nereálne. A v protipovodňových opatreniach by sa to muselo dostať do priorít TT SK a to sa tak nestalo a ani nestane, nakoľko toto je záplavové územie, kde priamo nikto nežije a nie je až taký významný hraničný priechod. Ak tak by sa tu mohol nasmerovať nejaký peniaz z EÚ, s dofinancovaním SSC a TT SK. Most nie je dimenzovaný na 100 ročnú vodu na tomto úseku rieky Morava. Je dimenzovaný max. na 75 ročnú vodu. Pri 100 ročnej vode by bol most pod vodou, resp. narušená vážne jeho statika. Ale na tomto úseku povodia rieky Morava sa 100 ročná voda neobjavujuje ani pri tých najsilnejších povodniach (rozumej tomu: 100 ročná voda tu sa rozlieva a nezvyšuje sa dramaticky ďalej hladina, narozdiel od horských oblastí, či výrazne zastavaných). Inak ideálne riešenie je postaviť kanalizačné zberače, resp. priekopy a ochranné násypy. Pretože postaviť ochranný násyp pri ceste by tu stálo síce 50-80 mil. Sk, ale je to účinné opatrenie proti pravidelnému zatápaniu celej cesty a tiež lacnejšie riešenie oproti tomu, čo navrhuješ a často je v tomto vlákne spomínané. Val nie je 100%, ale to ani výstavba na násype, lebo ani tá nezabráni viac ako 75 ročnej vode. Samotný most inak môže byť ohrozený tak ako každý iný most aj pri vode menšej, na tomto úseku povodia rieky Morava je oveľa vyšším rizikom niečo iné, ako hladina vody a to sú kmene stromov, ktoré ak sa zachytia o most, tak spôsobujú vážne problémy (narúšanie statiky mosta, zvýšenie hladiny pri moste - poškodenie pilierov mosta a základových častí) a to sa deje pri akejkoľvek povodni. Na to, aby bol most dimenzovaný na 100 ročnú vodu, by musel mať úplne inú projektovú dokumentáciu. Toto je malý mostík, ktorý pri viac ako 75 ročnej vode spadne toku vody. A ani 50 ročná voda nie je garantom udržania mostu (viď problém s kmeňom).
Ja len spomeniem, že predchádzajúce riešenie premostenia rieky Morava, t.j. dočasného premostenia formou armádneho pontónového mosta bolo opakovane poškodzované dvomi zásadnými problémami: povodne, ktoré pri zdvihnutí hladiny spôsobovali roztiahnutie jednotlivých častí železnej konštrukcie a ich nemožnosť udržať ich v súvislej línii (teda nepomôže pridanie ďalších častí) a silná zima, kedy celý tvar poškodzovali kusy ľadu plávajúce po rieke Morava a spôsobovali až pretŕhanie pontónov. Za celú svoju históriu sa dokonca stalo až 6x to, že bol poškodený niektorý z pontónov a most bol viac ako 15 dní nefunkčný. Aj preto sa neskôr zavideli prísne podmienky pri jeho prevádzke: zatvorený v zime (neskôr rôzne roky rôzne ovplyvňované) a pri vyššej hladine rieky Morava (takisto upravované výškové parametre rieky Morava). Takže výstavba mosta určite pomohla samotnnej priechodnosti na tomto úseku rieky Morava. Zaplavovanie prístupových komunikácií sa deje na slovenskej, aj rakúskej strany a snaha zlepšiť to je zatiaľ len na papieri v podobe rôznych projektových štúdií a štúdií dopadov na ŽP.
Zaujímavé je, že ten pontónový most bol slovenský. Nie rakúsky. Aj tá zaplavená cesta je dlhšia vždy na našom úseku, ako na rakúskej strane.
Ten most vydrží bez problémov kapacitne ešte 20 rokov. Potom sa môže uvažovať nad iným. Ale tento zostane a nový sa postaví vedľa.
TT VÚC by mal pripravovať europrojekt na dostavbu a úpravu príjazdových komunikácií k mostu v Hohenau, čím by prišlo k zastaveniu každoročného úpadku príjazdových ciest počas povodní a zároveň by sa urýchlilo možné otvorenie hneď ako voda trochu opadne.
TT VÚC nevypracoval europrojekt na úpravu prístupových komunikácií k mostu, nakoľko tak nepostupovala ani rakúska samospráva. TT VÚC však všetky prepady krajnice opravil, komunikáciu na 4 miestach vyvýšil (v celkovej dĺžke 562m), kde aj umiestnil odvodňovacie rúrky a upravil okolitý terén, aby ako-tak vyriešil problém, kedy na týchto miestach voda zostávala počas “opadu” povodní. Inak sa v rámci tohto okolia v r. 2008 opravili krajské cesty v nevyhovujúcom stave v Moravskom sv. Jáne.
Do konca r. 2009 ani nie sú plánované väčšie investície, pretože intenzity na tomto moste zostali zachované a viac nestúpajú, čím sa potvrdilo, že ide skutočne len o regionálny mostík - ale prístupný po celý rok, narozdiel od pontónového mostu. 