Modernizácia železničnej trate Bratislava-Rača –Šenkvice
[Modernizácia úseku Bratislava-Trnava sa navýši o 228 mil. Sk)
Na tejto linke nájdete niekoľko obrázkov z modernizácie trate.
doprastav.sk/index.php?s-cv-contentID=10951
pozn. admin: presnute z monitoringu tlace, kedze monitoring tlace je monitoring tlace 
vsimol som si ze na tej eskade niesu bespecnostne vyklenky … pokial viem tak mosty myslim nad 60m ich musia mat alebo musia byt dorstatocne siroke … nevie niekto ci je sirka a vzdialenost od olaje toho kvazi chodnicku dostatocna aby to bolo bespecne pre cloveka ktory tam stoji … vsimol som si ze na poslednej snimke ide oproti fotografovi vlak … no kludne mohol stat aj mimo mosta …d~
Estakáda je postavená presne tak ako mala byť postavená. Ten človek, čo tam stál alebo ktorýkoľvek iný človek je v bezpečnej vzdialenosti od prechádzajúceho vlaku. 
Random extra pre teba stránka, kde sa dozvieš veľa o tom ako sa zachrániť (tunely, vlaky, …), keď:
Ak by niekoho zaujímala výstavba V. železničného koridoru, tak veľmi pekné reportáže aj s fotkami možno nájsť na stránke
a aby ste nemuseli hladať, tak uvádzam chronologicky zoradené všetky reportáže z výstavby
Moze mi prosim niekto z odbornikov vysvetlit, preco sa na rovine v Senkviciach stavala taka dlha estakada???
http://www.doprastav.sk/tmp/asset_cache/full_screen.4/0000013103.JPG
Estakáda sa stavala kvôli podmočenému územiu, ktoré sa tiahne už od Svätého Jura (NPR Šúr) popod Pezinok až po Modru v šírke cca 0,5 až 2 km, železničná trať ho tu prechádza. Pôvodné oblúky trate sa vyhýbali práve tomuto územiu.
Odborník síce nie som, ale bývam v PK a poznám okolie, takže môžem o tom niečo napísať - Malé Karpaty sú hrastové pohorie (zdvíhajú sa cez kryhy), takže na ich okraji môžu vznikať oblasti, do ktorých stekajú všetky toky a nemajú kam odtiecť. Pôvodne tu bol lesný porast, ale ten bol odstránený (výnimkou ostal len Šúr) a tak je toto územie silno podmočené. Riešením železnice teda mohla byť buď estakáda alebo vysoký násyp.
Bystrík,
stavia sa podľa projektu, plánu a pravdu má Andrej, t.j. súhlasím s ním ako odborník. Je to kvôli pôde, a preto sa aj usúdilo, že je lepšie postaviť estakádu než násyp, pretože sa zachová v rámci ŽP priestor pre zvieratá či prechod inej techniky. Okrem toho, projekt estakády na južnom Slovensku bol teda najmä kvôli prírodným podmienkam. Ani stavba na takýchto územiach nie je jednoduchá.
O ŽP sa treba starať, veľmi často sú akékoľvek stavby zásahom do prírody a tak treba stavať tak, aby aj po uvedení stavby do prevádzky, príroda netrpela. A ako vieme, tak ŽP je v EÚ veľmi dôležitou témou.
Tu je iná správa:
Celkovo sa investovalo 3 mld. SKK a potrebné budú 2 mld. EUR. Takže realitou je, že pri kurze 1EUR=40SKK, bude treba 80 mld. SKK a preinvestovali sa 3 mld. SKK, takže celkovo sa preinvestovalo 3,75% z celkových plánovaných nákladov.
No to bude ešte veľa práce. Predpokladám, že tento koridor sa bude modernizovať dlhšie než sa bude stavať celá D1.
Rekonštrukcia koridoru by mala byť do Košíc kompletne ukončená okolo 2012-15.
Johhan,
tomuto snáď ani sám neveríš. Mala by byť, … tak potom D1 v KE bude v r. 2010 a pri UA v r. 2015.
Reálne vieme ako to je a koridor ťažko hodnotiť, keďže ten sa bude z 70% obnovovať z peňazí EÚ a projekty už mnohé sú, ale modernizácia bude ešte náročná. BA-TT-NM-TN, to sa tu dokončí v r. 2008-10. Ale ďalej, podľa mňa tak v r. 2020 to bude reálne celé ukončené, pretože platí jedno pravidlo: čím viac peňazí dáva EÚ na železnice, tak tým menej ich dáva štát.
Existuje aj štúdia EÚ (wazari ju určite pozná): V strednej Európe bude nevyhnutné v r. 2010-2020 investovať v oblasti železničnej dopravy takmer 300 mld. EUR. A to je už závratná suma, v SR cca. 10-15 mld. EUR. A my sa tu bavíme o jednom koridore za 2 mld. EUR, ktorý ešte naviac de facto obnovuje práve EÚ.
Akurat tento tyzden som niekde cital harmonogram, ale neviem si spomenut kde, bolo tam do 2020. Aj so Zilina-Polsko a Cechy - Madarsko (IV a VI. koridor). Este sa tam hovorilo, ze modernizovane useky by na seba nemali nadvazovat (prace na nich), lebo potom doprava je katastrofalna.
EU rada hadze velke cifry, len s ich naplnanim je to tazsie, uz EU 15 ma problemy s dostavbou prioritnych TEN projektov, co si stanovili pred 11 rokmi.
To je pravda s tými ciframi, avšak v tomto prípade má EÚ pravdu, pretože každý štát v strednej Európe sa snažil a snaží investovať predovšetkým do cestnej dopravy a na železničnú sa zabúdalo. A to sa za 10-15 rokov spozná. Okrem toho, sú takmer všetky železničné spoločnosti v krajinách s postkomunistickým vývojom výrazne problémové, predovšetkým zadĺžené a prejavuje sa u nich aj prezamestnanosť.
Inak ešte mám poznámku, pretože mi prišli také SS:
To, že sú železničné trate, koľaje, na pohľad hrdzavé, to nie je tým, že by boli koľajnice hrdzavé, ale je to spôsobené tým, že po koľajniciach jazdia vlaky s železnou rudou, ktorá sa “sype po koľajach”.
Viete mi niekto povedat ako to priblizne funguje s max rychlostou vs cena.
Keby sa to chcelo pripravit na 200 o kolko by boli vyssie naklady?
Resp. je od 160 vyssie nejaky technologicky skok v systeme stavby a preto sa vybrala 160 alebo je to odvodene od moznosti lokomotiv?
dakujem
B;
Ano 2020 až do Čiernej nad Tisou
Na toto si ja sám teraz netrúfam zodpovedne a v tejto oblasti aj odborne odpovedať.
Predpokladám, že by sa použili iné postupy, resp. iný systém výstavby, aj keď ťažko povedať, tam už možno ani nejde tak moc o tie koľaje ako skôr o tvar tej trasy a výkonu danej lokomotívy. Ak by sme chceli 200 km/h a viac, tak predsa nie je problém. Vlaky TGV či Šinkansen už existujú … alebo aj Maglev, nemecká technológia existujúcia v Číne v Šanghaji je celý založený de facto na estakádach.
Aj do Kosic. Bolo to v novinach, dal som to do monitoringu tlace.
Ano, ale len ak by všetko išlo podľa plánu, čo nejde ani podľa časového harmonogramu a ani podľa finačného plánu a zabezpečenia.
A preto si dovolím verejne tvrdiť, že aj keď je to cieľom EÚ a SR, tak reálne sa to bude stavať/modernizovať až dokiaľ nebude dostavaná D1 po UA.
Kedysi, ked sa to dost v tlaci tocilo okolo modernizacie zeleznice cez Trencin, tak tam bola daka informacia, ze pri Trencine je este vynechany koridor na severojuznu zeleznicnu rychlodrahu nad 200 km/hod. Ale ci je to pravda…
