Vychadzalo by to cca 1,6 mld. Sk/rok vo vtedajsich cenach, priemerne by sa malo postavit cca 45 km rocne. Vzhladom na lahsie podmienky pri budovani, temer ziadne vyvolane investicie + plno inych faktorov znizujucich celkovu cenu by to nebol o moc väcsi balik penazi (vo vtedajsich cenach), ako isiel na dialnice pominule roky 
Lenže jedna vec je dokončený plán výstavby, druhá neukončené hľadanie a vyčíslenie zdrojov. Na to tiež netreba zabúdať Andrej.
Velmi dobre mapy- aspon vidno aka bola Nitra kedysi dolezita- tesi ma to aj ked som o tom vedel 
Dnes som sa bavil s ocinom (byval na Patronke) ze kedysi sa planovalo vyustenie D2 do BA uplne inak ako je v sucasnosti…
Udajne mala D2 pokracovat po Lamacskej, Prazskej, Stefanikovej (neviem si to predstavit), Novy Most, Panonskej a na Madarsko…
celkom to logiku ma, lebo tieto cesty su stavane 2+2 a sirkou by mohli byt aj ako dialnica…
ale cele to vraj stroskotalo (nastastie) na tom ze Most SNP bol postaveny nie ako dialnicny..
co je na tom pravdy?
Hm, za komunizmu bolo mozne vselico, ale cez Stefanikovu ?
V 1975 sa uz pocitalo s mostom Lafranconi, ale to uz bol Novy most postaveny.
Socani měli podobný plán v Brně - D2 měla jít přes střed města (resp. mítrně výchdně od něj a plynule navazovat na severní výpadovku (R43). Ale je to hrůza, sem kamiony nepatří. Snad to dělali proto, že tehdy bylo výrazně méně dopravy
Ne bo v tu dobu byly ovlivněni koncepci, že doprava se musí přivést, co nejblíže k centru, aby ho rychle obsloužila. Podrobnosti si ted přesně nevybavuji. 
Každopádně kvůli tomu bezohledně bourali a měnili charkter města. Brno dopadlo jetě dobře. Hůř např. v Bratislavě Cukrmandl, který by dnes určitě byl perlou města.
Ono to bol vtedy taký trend - aj Hitler začal v Mníchove stavať dialnicu do Berlína z centra - sa mi zdá že išla pôvodne z Altstadt
Nebolo to tak aj z vojenskych dovodov? Ak by totiz dialnica obchadzala cele mesto, dalo by sa lahsie dobyt.
Nebolo to z vojenských dôvodov. 
Takto predsa viedla diaľnica do srdca mesta. 
Že prečo sa tak stavalo 
Pre nás dnes nepochopiteľné, vtedy normálne. 
- Neexistovali kamióny v dnešnom význame.
- Bolo málo osobných áut.
- ŽP sveta nebolo nejako negatívne ovplyvňované, klíma bola stabilná.
- ŽP sa ani toľko neštudovalo a nepoznali sa rôzne riziká.
Diaľnica stredom mesta nebola plná áut. Nevznikali zápchy, naopak, pomohlo to vyriešiť dopravu v meste.
Tak na čo obchádzať mesto, stavať napojenia atď. Na čo zachádzky
a za 5. nebral se takový ohled na architekturu a urbanismus
No to sa teda dbalo. Každý (totalitný) režim mal svoje umenie a architektúru.
Právě jsem měl na mysli hlávně 50.-.80. léta. Ale jo, beru zpět architekturu a nechávám urbanismus. Doby svodobné se vyznačovaly šetrnějšími zásahy, ale např. komunisti bezohledně bourali kvůli panelákům a dopravním stavbám. V Blavě je toho příkladem cukrmandl, Karlovka. Ale i funkcionalismus 30. let nebyl příliš ohleduplný. U nás v Brně klidně na hlavním náměstí (nám. Svobody) postavili budovu banky, která tam na dobových fotografiiích je jako pěst na oko (dnes už zapadá líp).
Socialistické paneláky a unifikované stavby lze za umění považovat jen s oběma očima zavřenýma.
Hitler zrovnal polovicu Berlína so zemou a prerovnal veľa iných regiónov na “vzor Ríma”. Komunisti to nemám slova, ale mali svoj štýl.
V BA sa zlikvidovalo veľa budov počas výstavby mostov.
Mne sa nepáčia po Slovensku kultúrne domy … to je tak otrasný štýl, že nemám slov. Doslova betónové monštrá, kocky týčiace sa do strán, …
Ale späť k diaľniciam: Diaľnica sa nejako stavala a nejako stavia. Princíp použitia zostal rovnaký, aj princíp výstavby. Existuje veľa štátov, kde diaľnica ide čistým stredom mesta, akurát pod zemou.
nejste trochu prisny? neni to dano geografii a rekou vah, ktera tvori prirozeny dopravni koridor od pradavna na ktery se vzdy vazala doprava, obchod a vyroba? polaci tam takovy koridor nemaji, tak tam maji chatky.
Václav odpovedal si za mňa a jednoznačne. Pekný deň.
Zulo je faktom ze v uzkej doline nema co hladat velky priemysel. OFZ, SCP, chemosvit to dokazuju. aj ZSNP v ziarskej kotline je to iste. poveternostne podmienky na to nie su a priemysel spini dolinu so vsetkymi nasledkami na ZP a zdravie ludi.
vaclav, nastuduj si trochu historiu osidlenia a dopravy. ale nielen od cias zeleznice KE-bohumin ale aj par storoci dozadu.
Devil ešte ma chvíľu presviedčaj, že Považie , Liptov, Spiš a Šariš nie je na dôležitej /pre Slovensko/obchodnej a priemyselnej trase , ktorá vznikla prirodzeným historickým vývojom a uverím Ti. 
Áno je tu aj iná možnosť, viď Brazília a skúsme sa pohrať s mapou a vybudovať nové centrum “slovenskú Brasiliu”, a k tej potom naprojektujeme cesty…ale tam sa to vtedy bohvieako nepodarilo… 
Už tu raz bolo obdobie, že nové hlavné mesto, by mohla byť “Zvolenská Bystrica”… Zrušme priemysel v našich dolinách a spravme tu Švajčiarsko. Tento pokus by nám asi tiež nevyšiel. 
referaty.atlas.sk/vseobecne-huma … 03/?page=0
Cestnú sieť na Slovensku v 15. storočí tvorili komunikácie nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Nadregionálny význam mali diaľkové komunikácie, dôležité z vojenského aj hospodárskeho hľadiska (spoje tranzitného, zahraničného obchodu).
pise sa tam npr. o ceskej ceste kt. nasledovnikom je viac-menej dnesny TEN koridor IV. no a dalej sa pise.
Z ostatných ciest nadregionálneho významu boli komunikácie vedúce z Bratislavy (bola významnou križovatkou ciest) cez Trnavu Považím, do Trenčína, Žiliny a ďalej do Sliezska (pozn. dnesna E75), z Budína cez stredoslovenské banské mestá do Krakova (pozn. dnesna E77), z Košíc dolinou Torysy do Prešova, odtiaľ cez Sabinov, prípadne Bardejov do Poľska (pozn. dnesna E71-E371), napokon z Košíc cez Levoču a Kežmarok do Krakova (ciastocne umrtvena trasa). Ich význam sa usudzuje podľa miest s právom skladu (Bratislava, Trnava, Trenčín, Košice, Bardejov, Levoča a Kežmarok) a umiestnenia tridsiatkových staníc, kde sa vyberalo clo (tridsiatok). Cesty regionálneho významu spájali predovšetkým mestá a mestečká (trhové strediská) určitého regiónu, zriedkavejšie správne a hospodárske centrá regiónov.
skus tam najst niekde nejakeho predchodcu zapado-vychodnej E50, a k tomu nejake nadregionalne centra medzi TN a spisou ktore tam pramene asi zabudli uviest. zeby nejaka cesta “regionalneho vyznamu”…
vid. prijmy z cestovneho ruchu. blbi svajciari ale aj poliaci vedia ako si udrzat navstevu. mam negativne skusenosti dokonca aj v nasich penzionoch co uplne sedi s predstavami ze alfou a omegou rozvoja su dymiace kominy a olejove suciastky v kazdom okr. meste na kt. odvoz treba dialnicu obsluhucu kazde taketo mesto.