Ano, preto ma byt priemysel najmä na Povazi, ktore je z 90% dlzky sirky v sirokej kotline - cela BA-ZA, Turiec, ciastocne Liptov, Spis, Saris. Na severe je zase obrovsky potencial v CR, ktory aj generuje znacnu cast premavky - na juhu CR prakticky neexistuje.
Btw, aj zeleznica sa skapacitnovala najprv na Strecne a v okoli Kralovian, hoci to bol najnarocnejsi usek. Detto budovanie dnesnej I/18.
Adrian zaspal si v 15. storočí…to si ako Šípková Ruženka
dopíš tam ešte 17. storočie , keď cez tento region viedla dôležitá poštová cesta spojujúca Viedeň zo Sedmohradskom počas okupácie Uhorska Turkami
prípadne si tam doplň 18,19,20 a 21. storočie…a potom, tvrď že východo-západné prepojenie vlastne neexistuje…to nemyslíš vážne? A intenzity tam naskákali z čoho? …Prečo nie sú rovnaké ako medzi napríklad Lučencom a Rožňavou? Alebo Bystricou a Ružomberkom?
Švajčiarsko ťaží zo svojho silného bankovníctva a vzor pre nás môže byť ale tento vzor nedosiahneme ani za 200 rokov, máme čo robiť aby sme stíhali za poľským vzorom Zakopané.Ten sa nepribližuje ale skôr vzďaľuje…
no vidis. E50 bola dolezita v obdobi vojen ci za socializmu. pekna vizitka. po vyhnani turkov platilo zhruba co v 15. st co sa tyka ciest ale aj miest. skus pi nastudovat pocty obyvatelov najvacsich miest pred industrializaciou. skus si zistit z ktorych regionov bol historicky najvacsi odchod ludi a kvoli comu sa konala industrializacia tak ako sa konala. ci kvoli nejakym historickym predpokladom alebo zivelne aby ludia hromadne neutekali prec. potom si zisti ze kde stavali komunisti viac sidlisk a zistis suvislost s intenzitami.
to ale nic nemeni na tom ci je trasa naozaj nadregionalna europskeho vyznamu alebo nie. totiz komunistom sa napriek vsetkemu usiliu nepodarilo nafuknut ziadne krpate mesto tak ako bolo porovnatelne hoci s najvacsimy mestami susednych statov.
Švajčiarsko ťaží z toho ze je to pravny stat ze je tam vysoka vzdelanostna a kulturna uroven a tradicia samosprav. vo svajciarsku jeden region nechce ukrajovat tomu druhemu.
vidime na prijmoch z CR…predbiehame v nich mozno UA.
No devil ešte napíš, že fabriky sa majú stavať hlavne na najúrodnejších poliach, čo sa bohužial deje. Načo pestovať paradajky … veď ich dovezieme, že no logika jak hovado. V súčasnosti sa napr. zemiaky fakticky nepestujú, a čo sa kúpi v marketoch, to sa nedá jesť. A sme všetci štastní, že môžme sa napchávať talianskými makarónmi. 
no, to tu budu este len zaujimave vecne prispevky. do historie sa radsej nebudem pustat, ale v podstate tak, ako bolo prirodzene ist pozdlz vahu, tak bolo prirodzene ist pozdlz vsetkych slovenskych riek a riecok, a tie v zasade skoro vsetky smeruju na juh do dunaja a do tisy. a konkretne ten koridor po vahu zo spisa na povazie bol kedykolvek v predceskoslovenskej historii totalne bezvyznamny v porovnatelni s koridormi smerujucimi na budapest/krakov/vieden, jednoducho pre to, ze neviedol nikam a naviac neviedol nikam cez geologicky/poveternostne najhorsie uzemie, z ktoreho trebalo cim skor zbehnut do odliny. cize pustat sa do predceskoslovenskej historie je take iste prekrucanie, ako ked niekto v prahe vyhlasi, ze becherovka je povodny “cesky” napoj.
no a co sa tyka polska a zakopianky, tak ta praveze od krakova az po rabku je druhy najhlavnejsi polsky severojuzny koridor, ktory sa pri rabke rozchadza a smeruje dalej na nase trstenne, na zakopane, a od noweho targu je vetva aj na jurgow/zdiar/vychodne slovensko. a premavka az do zakopaneho je tam radovo vyssia nez na nasej dialnici popod tatry, ale vyvolana je turistami nie priemyslom. cize tvrdit, ze je to mensi koridor nez nasa podtatranska dialnica je zas bud neznalost, alebo zasadne prekrucanie.
proste, u nas to trasovanie D1 pod tatry malo logiku za ceskoslovenska, ked sme smerovali vsetko na prahu. dnes to uz neplati, a preto je uplny nezmysel smerovat zapado-vychodne spojenie slovenska cez vsetky tie kopce, ked mame na to spojenie na juhu krasne roviny, ktore (zatial este 
) patria slovensku.
akokeby sme mali hustotu zaludnenia vychodnej azie kde kazdy m2 sa pocita a akokeby bezna sk rodina zila z pestovania zemiakov tak ako vietnamska z pestovania ryze.
[size=85]posledne prispevky presuvam do pr. temy.[/size]
DrX,
čo stresuješ, veď cesta z Košíc na juh cez Budapešť bude zachvíľu hotová…a teda cesta do metropole je prakticky pre KE a okolie vyriešená…a na R2 si musíme trochu počkať, ale aj tá raz bude. 
Presne tak. Resp., Budapešť je poriešená už teraz. Ešte potrebujeme Viedeň (R2) a Krakov (I/67) a všetky MESTÁ na okolí máme v suchu.
ja asi do BA cez BP nepojdem. po dostavani levoce uz naisto iste
skuste si zapnut google chrome a pozrite sa, kolko dialnic je na slovensku a koko v takom nemecku, belgicku, abo holandsku 
alebo rumunsku a bulharsku…zapad sem netahaj, oni stavali cesty kontinualne od 60-ich rokov, my sme do 1990 toho vela nepostavili. tak je to vo vsetkom nielen D.
A vy môžete si viac popozerať infomácie, ktoré poskytuje Bundestag (Nemecký parlament). Nemci majú skvelé materiály a podklady zákonov, kde je jasné, že silná výstavba bolo v západnom Nemecku v rokoch 1960 - 1970 = vtedy sa u nás dialnice nestavali, u nás sa úsile dávalo do stavania komunizmu. Ďalej silnú výstavbu mali aj v rokoch 80-tych, keď u nás sa znovu spomalila výstavba, pretože hospodárska situácia Československa bola už pomerne zlá atď. Ďalej u nás po roku 1990 výrazne spomalená a zastavená výstavba ciest a dialnic (roky 1991- 1995) atď.
Tam sa stavajú dialnice (to je jedno = Nemecko, Belgicko, Holansko atď.) od 1950 nepretržite. Tiež túto hustotu ciest nedosiahli za 10 rokov. 
Je jasné, že diaľničná sieť sa nedá postaviť za 10 rokov, navyše vzhľadom na ekonomickú vyspelosť krajiny. Za komunizmu sa hlavne na Slovensku veľa diaľnic nepostavilo, oproti Česku. Iba úseky BA - Horná Streda, LM - Hybe (aj to hodne kvoli Liptovskej Mare) a KE - PO.
no pokial viem CS dialnice sa stavali v pomere 2/1.
Odporúčam si najskôr pozrieť, ako to v skutočnosti bolo.
Na Slovensku sme mali koncom 1989 189km dialnic, v Čechách to bolo cca 330 km dialnic. V porovnani rozlohy (49:78,8), alebo počtu obyvateľov (5,3:10,5) rozsah dialnicnej siete bol porovnatelny. Možno vzhladom na rozlohu uzemia bolo v Čechach viac dialnic, ale na počet obyvateľov mali Česi zase menej dialnic.
Môžem teda podporiť slová “devila” v tomto smere. Výstavba bola cca v pomere 2:1. Neboli tam nejaké super veľké rozdiely.
Granite a devil majú pravdu, bolo to skutočne tak. Ja len doplním, že vtedy malo diaľnice na starosti federálne Ministerstvo vnútra a naše slovenské MD malo na starosti len cesty I., II. a III. triedy. Slováci vtedy o diaľniciach moc nevedeli, odborníkov bolo veľmi málo a nemali o ne veľakrát ani záujem. Pre predstaviteľov slovenského MD - cestárov diaľnica častokrát znamenala len dve cesty vedľa seba, mimochodom niektorí tam sedia dodnes. Okolo roku 1989 malo federálne MV naplánované na začiatok výstavby dokonca 2 úseky v Bratislave a to “D61 Viedenská - Prístavný most” a “D61 Mierová - Senecká”. Už vtedy existovala podrobná projektová dokumentácia na tieto stavby, ktoré sa o 10 rokov len oprášili. Slovenskí predstavitelia však tieto stavby odmietli realizovať s argumentom ich momentálnej nepotrebnosti. To isté bolo o 2 roky neskôr s úsekom D61 Horná Streda - Nové Mesto - Trenčín a obchvatom Trenčína čo už bola federálna D1. Tento sa nakoniec ako jediný začal realizovať ako prvá diaľničná stavba samostatného Slovenska. Takže tých diaľnic mohlo mať Slovensko dokonca ešte viac, ale vo veľa prípadoch sme ich sami nechceli a odmietli budovať.
V tom čase, bola naprojektovaná celá D2 vrátane povrchového variantu Lamačská - Staré Grunty, ktorý sa už vtedy začal preprojektovávať na tunelový kvôli tomu, že veľa vtedajších papalášov malo na Patrónke a okolí svoje rezidencie.
Ďalej bola naprojektovaná celá D61 od rakúskych hraníc až po Trenčín a D1 od Trenčína po Belušu a niektoré úseky na Liptove a Spiši. Preto V. Mečiar nemal problém rozbehnúť výstavbu diaľnic nevídaným tempom, lebo všetko mal pripravené, ale vtedy sa aj začalo pripravovať veľa úsekov na D1 a D18-dnešná D3…
Vlastne zabudol som spomenúť aj úsek terajšej D2 od BA po české hranice. Takže potom to vychádza tých 189 km keď sa spočítajú všetky vtedy postavené úseky.
ano a za dialnice sa nepocitali casti terajsej R1 (bab-NR, ZH-ZV, ZV-BB) ani kusok pri VSZ KE.
odpoviem tu aby som nebol OT. treba si nastudovat pocty obyvatelov davno v minulosti pretoze najvacsi boom spominanych miest nebol davno v minulosti ale za komunistov. samozrejme hlavny koridor mal ist juhom. narocny severny koridor by sa dal odovodnit jedine europskymi parametrami hustoty zaludnenia - co nie je nas pripad nakolko najviac zaludnene oblasti su excenticky na zapade a vychode co je zase len dane geografiou, a europskymi intenzitami co zase nie je nas pripad. na jednej strane su lokalne intenzity vysoke lebo vsetko sa tlacia v dolinach ale na druhej strane tranzit je slaby lebo na cestu zo zap. europy na vychod a balkan nasu trasu nikto nepotrebuje.
Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou
Čítajte viac: Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou - SME | MY Liptov