i15: nemali, ja už od počiatku vlákna upozorňujem, že úsek medzi PO a KE neodolá ani 50 ročnej povodni
Usek Budimir-Lemesany je stale uzavrety v oboch smeroch. Hlavne ze sa vyhadzuju peniaze na zbytocne MUK v zaplavovom uzemi v PB ![]()
vôbec nie zbytočne
gallery/image_page.php?album_id=121&image_id=8536
Kdeze 50-rocnej povodni ![]()
Ved ten usek je zaplavovany pomaly kazdy druhy rok. Jedno stastie, ze to cez den obvykle dobre vidno, ale v noci tam vletiet hoc len v puhej 140-tke (napr. ked uz neprsi, ale voda sa tam drzi), tak smola ![]()
joe1024: nevieš veľa o povodniach: to označenie 50-100-1000r. neznamená, že naozaj príde každých 1000r. ![]()
Tak tak, voda tu hrozi stale a NDS o tom vie. Uz sa po minulych povodiach vo velkom upravovali priepusty. Takisto sa pravidelne nici oplotenie.
Dialniciar - si mi aspon uz mohol vysvetlit jednou vetou, ze co to znacenie znamena…
Nie som odborník, ale ciste logicky. 50-100-1000 ročná voda vychádza z dlhodobych meraní a pozorovaní, na zaklade čoho sa urči predpoklad záplav. čiže 1000 ročná voda môže prísť aj každý rok(alebo aj častejšie) alebo nikdy. Fakticky na základe tychto predpovedí by sa malo projektovat všetky stavby… Čím vyššia odolnosť, tým vyššia cena. Bohužial, na Sk sa na tieto vecí v podstate kašle, hlavne kôly peniazom… Dovolím si tvrdiť, že 70% tohoročných záplav nemuselo byť, keby nebola u nás maximalne zanedbané vodohospodárstvo. Dva príklady. Pretrhnutá hrádza na Ondave: jednoznačne zanedbaná údržba samotnej hrádze zo strany štátu, jednoduchu štát na údržbu nedal peniaze. Druhy príklad: Snežnica, obec si dala postaviť hrádzu kôly záplavam, a pri trocha väčšej vode ju pretrhlo, a zaplavilo celú obec. V konečnojm dôsledku, keby tam ta hrádza nebola, bolo by podstatne menej škôd. Tuna je zasa problém, buď zanedbyný projekt, alebo odfláknuta stavba, proste sa “šetrilo”.
Aky je vlastne rozdiel medzi 50, 100, 500, 1000… rocnou vodou?
Co znamenaju tie cisla? Vie niekto?
Dakujem ze sa drzite temy Presov juh - Budumir… Poprosim presunut
Pridam este na vysvetlenie OT, poprosim potom tiez presunut … laicky povedane, je to nasobok, kolko vody preteka danym miestom za normalnych okolnosti v case (prietok). To znamena, ak sa povie 50rocna voda, tak danym miestom pretecie 50nasobne viac vody za rok ako za normalnych okolnosti za rok.
Samozrejme, rok pre povoden trvajucu tyzden je trochu dlha jednotka, preto ak za tyzden pretecie v danom mieste 50krat viac vody ako za normalnych okolnosti za tyzden, tak sa to vola “50 rocna povoden” (v principe je to nasobok normalneho prietoku za nejaku casovu jednotku)
Na viacerych miestach dochadza k obnove povrchu, medziinym aj na MUK Lemesany, kde bol dvadsatrocny tankodrom.
korzar.sme.sk/c/5423044/na-dialn … zenia.html
Mohol no, … ale spravili iní. ![]()
To sa netýka len vodohospodárov (hoci hlavne ich), ale aj toho, že o cesty, ktoré tu sú 40 rokov sa nikto nestará a ak aj áno: tak maximálne riešia povrch - neriešia sa svahy, neriešia sa zvodidlá, ani podložia. Nerieši sa odvodnenie. “Nie sú peniaze” - je zvláštne, že keď sa niečo stane, tak sa nájde na havarijný stav aj 10x viac.
Teoreticky je možnosť presunúť príspevky do Ostatnej infraštruktúry, ale nerobil by som to. Pretože v tejto téme je opakovane riešená siutácia so zaplavovaním telesa diaľnice. ![]()
To sa netýka len vodohospodárov (hoci hlavne ich), ale aj toho, že o cesty, ktoré tu sú 40 rokov sa nikto nestará a ak aj áno: tak maximálne riešia povrch - neriešia sa svahy, neriešia sa zvodidlá, ani podložia. Nerieši sa odvodnenie. “Nie sú peniaze” - je zvláštne, že keď sa niečo stane, tak sa nájde na havarijný stav aj 10x viac.
Tu by som len maličkú poznámočku, peňazí je dosť, len nie na vodohospodárstvo a cesty ![]()
Podla mojich informacii je X-rocna voda prietok, ktory sa statisticky vyskytuje raz za X rokov. Takze 100rocna voda sa vyskytuje zhruba raz za 100 rokov.
EDIT: staci si vygooglit “co je storocna voda” :mrgreen:
dennik.sme.sk/c/629985/co-je-storocna-voda.html
Storočná voda je voda, ktorá sa v dlhodobom rade môže teoreticky vyskytnúť s pravdepodobnosťou raz za sto rokov, tisícročná raz za tisíc rokov. Podľa Petra Minárika, technického námestníka riaditeľa Povodia Dunaja, je storočná voda v Bratislave pri prietoku 11-tisíc m3 za sekundu a tisícročná voda pri prietoku 13-tisíc m3 za sekundu, podľa iných prepočtov až 14-tisíc m3.
Výška hladiny Dunaja pri storočnej vode nie je vždy rovnaká, pretože koryto Dunaja je veľmi premenlivé. Napríklad od roku 1994 do roku 2001 sa koryto v Bratislave vplyvom usadzovania štrkopieskov zdvihlo až o 50 centimetrov. (jm)
Čítajte viac: dennik.sme.sk/c/629985/co-je-sto … z0rZmr7lOn
Aby sme sa vratili spat k teme, Dialniciar uviediol, ze na tomto useku sa vybudovali meteostanice. Mna by zaujimalo, na kyho frasa tie meteo stanice su. Predpokladam, ze by mali reagovat na zmeny pocasia a na PDZ potom menit znacenie, pripadne upravovat rychlost, atd.
Tak na co vlastne su? Jedine ma napada, ze v zime v NDS vedia, ze na danom useku snezi…
Ake su vlastne moznosti napravy, ked uz teleso dialnice vybudovane je ? Ake terenne/stavebne upravy by bolo mozne urobit konkretne na tomto useku, aby sa ked uz nie eliminovali, tak aspon minimalizovali dosahy vody na povrch dialnice ?
Ciste z laickeho pohladu - ten usek je sira rovina - ved nie je mozne tu vodu oddrenazovat 5-10 km dalej, alebo hej ?
Zariadenia pre zistenie počasia na úseku slúžia hlavne pre pracovníkov v NDS.
Ad joe: vyššie násypy, estakády, mosty, aby mala voda kadiaľ odtiecť. Na rovine samotnej už po výstavbe komunikácie sa potom za efektívne investície nedá považovať nič. Takže v princípe je oveľa jednoduchšie (z pohľadu D1) odstaviť úsek a uspokojiť sa s tým, že povrch sa rýchlejšie opotrebúva, hoci z pohľadu dopravnej obslužnosti v regióne je to potom bieda. Pomern často zaplavovalo aj úsek BA-SC, ale tam sa obnovili priľahlé svahy; asi si treba zvyknúť na to, že počasie je viac ako človek. ![]()
Ako som písal, že sa tu preinvestovalo 250 mil. SKK na meteorologické zariadenia, tak som nemal úplnú pravdu, lebo:
Na tomto úseku sa zrealizovala modernizácia telekomunikačného zariadenia diaľnice (TZD):
- stojany tiesňového volania
- meteozariadenia
- sčítače dopravy
- kamerový dohľad
- premenlivé dopravné značenie
- technologické uzly
- počítačový systém - lokálny dispečing
- nápravové váhy (osadené na odpočívadle “Petrovany”)
Zhotoviteľ: Betamont, s.r.o.
Stavebný dozorca: Nostra, s.r.o.
Zmluvný začiatok výstavby: 12/2003
Zmluvné ukončenie výstavby: 10/2006
Zmluvná cena diela: 309.507.163,40 v SKK s DPH ( 260.090.053,30 v SKK bez DPH )
Zdroj: NDS
Az na to, ze kable od stojanov tiesnoveho volania koncia v starej dialnicnej budeove, ktora sa uz nevyuziva.
Meteozariadenia, PDZ a lokalny dispecing je na velky prd, kedze vobec sa navyuziva tak, ako by sa mal.
Kamerovy dohlad by sa mohol vyuzivat aj pre verejnost ako online kamera.
Napravove vahy sa tiez vyuzivaju zriedkavo, zvacsa si policajti prinesu prenosne vahy.