Ďakujem za večerné zlepšenie nálady, skoro som opľul monitor. 
Ale k veci: áno, vravel mi (známy) že “miesta tam je” ale keď som na ten terén kukal, tak skutočne vďaka železnici by to bolo asi len za cenu výrazného zvýšenia nákladov na tie rampy… teleso diaľnice je tam v tej zákrute dosť natlačené na železnicu.
miesta je tam dosť. MÚK mohla byť servernejšie o 50m.
Stacilo posunut dialnicu severnejsie, ale nie, u nas sa vsetko musi klukatit… A najkratsie spojenie dvoch bodov u nas nie je priamka, ale sinusoida…
Aj mne sa na tom mieste podarilo skoro otestovat zvodidla a to sa subjektivne neratam medzi cestnych piratov, ale skor pokojnych vodicov 
Nepamatam si ako to tam je so znackami a ci vobec obmedzuju rychlost na bezpecnu pre prejazd. Aby to nedopadlo ako na vyjazde z dialnice na krizovatke Trencin, kde po tom ako sa tam prevratil kamion boli nuteni znizit rychlost na 40. Ked tie parametre krizovatky porovnam s parametrami krizovania R1xR2 v Ziari nad Hronom, tak ta je uplne paradna. Ked sa raz nieco stavia (a nie za male peniaze, aj ked firmy budu vzdy nariekat, ze nemali taky zisk aky by chceli mat) tak by to malo byt postavene aj efektivne. Parametre to asi splna, ale ci to je optimalne riesenie a efektivne z pohladu bezpecnosti… no neviem.
Podobne ostrá zákruta je aj na rakúskej križovatke A6 x A4 zo slovenského smeru. Tak teraz to poďme ofrflať 20timi príspevkami
Lenže medzi tie priamky musíš vložiť oblúky aby si neskončil v poli. Fyziku neo*rbeš…
Ked sa spomina Rakusko, tak ma napada aj A4/S1 alebo A4/A23 - nevidim v tom nic nenormalne, ale mala by tam byt znacka urcujuca alebo doporucujuca rychlost. Kedysi bolo zauzivane, ze na vratnych vetvach je rychlost 60 a na odbocnych 80 km/h
Toto je jedna z veci kde rakusko nie je dobry priklad… Oni tie dialnicne krizovatky dost babru, obcas ich potom aj musia prerabat lebo nevyhovuju kapacitne.
Áno, ale znie to komicky, keď človek so znalosťou faktu, že podobné veci sa dejú aj v Rakúsku, číta komentáre o stranu späť
To stale neznamena, ze to je v poriadku.
Jedna sa o krizovatku dvoch medzinarodnych tahov. Ked sa dostava R3 tak ta krizovatka bude upchavat aj D1 aj R3. Skor je to smutne hed to porovnam s MUk D1xR6 alebo D1xD3 alebo D1xR4 pri PO a podobne.
Michael, ten polomer tam vyzerá byť o dosť väčší - viď mapa nižšie (oba výseky v identickej mierke) D1xR3 odhadom 20m? A A4xA6 odhadom 70m? Hneď som si pritom ale spomenul na križovanie S1xA4 priamo vo Viedni (smer BA) kde bola ostrejšia zákruta - ale opäť je “veľkorysejšia” než D1xR3.
Ale tak či onak, bude to treba ofrflať na Autobahnen.at 
Skutocne?
lh3.googleusercontent.com/-EbJy … c42/mt.png
Tu mas nejake dalsie priklady;
R2 pri Zvolenskej Slatine, nic len polia na rovine…
lh3.googleusercontent.com/-dGFK … c42/zs.png
R2 pri Kosiciach…
lh3.googleusercontent.com/-hVpt … c42/ke.png
Alebo R4 ten paskvil pri hranici…
lh3.googleusercontent.com/-N9en … c42/hu.png
A to su len kvapky v mori, za posledne 2 roky som zakreslil vacsinu dialnicnej siete u nas. Najst dlhsiu rovinku je takmer nemozne.
Ono, to nie je také jednoduché s tými rovinkami. Je viacero dôvodov klukatenia, hlavne konštrukcia trasy cesty, teda povečšinou priama-prechodnica-kružnica-prechodnica priama… ak máš zložitý smerový polygón trasu don napasuješ len cez samé oblúky, zvlášť ak majú veľké diaľničné polomery.. priame teda zanikajú.
Dalšou vecou je, že je xy milionov požiadaviek na trasu, tam vodny zdroj, tam obec, tam rieka atd… To všetko musíš obísť a ujha zrazu polygon katastrofa.
A v neposlednom rade je dôležitý fakt, že trasa by sa mala trocha klukatiť, aby vodičov cesta nezačala nudiť. Určite si išiel po dialnici z TN do BA..tam dlhé rovinky sú ale cesta absolutne nezaživná.
Takže, kresliť do mapy je jedna vec, ale keby si si satelit preložil ďalšími vrstavami, možno by si si všimol dôvody..
milan, presne ako píšeš
je tam neskutočne veľa faktorov, ktoré treba zohľadniť a to si napísal len pár
Milan, Andi ti prikladmi s fotkami dokazal, ze nemas pravdu a stale tu tvrdis svoje. Najviac ma dojal tvoj argument, ze “cesta by sa mala trocha klukatit, aby vodicov nezacala nudit”. Vyskusal som si vela tisiciek km prejst po dialniciach v Arizone, Nevade, kde vidis dialnicu rovnu az po horizont ako pravitko, odhadom ~30km bez jedinej zatacky a poviem ti vobec mi tie zatacky nechybali ani cesta ma nenudila. Ani tam popri ceste nenajdes kazdy km vysypaneho vodica ktory zaspal.
Na Slovensku je proste chora tradicia nerobit cesty v najpriamejsom moznom smere. A neda sa to obhajit nicim.
Križovatka D1xR3 je pri hranici s ochranným pásmom NP Malá Fatra. Síce v ňom sa nachádzajú aj obce Turčianske Kľačany a Lipovec, tak neviem, taktiež za Turanmi na nasledujúcom úseku nie je problém do tohto pásma strčiť diaľnicu.
To čo ANDi nakreslil pre tento úsek, tak pri Turčianskych Kľačanoch je v Krpelianskom kanáli. Hoci zo satelitu vidno, že je mimo vodnej hladiny, no kanál má brehy vyššie ako je okolie a myslím si, že do nich zasiahol. Taktiež asi kanál má nejaké ochranné pásmo. Diaľnica v mieste pomyselnej križovatky D1xR3 je tiež už v ochrannom pásme, vetvy križovatky by boli zrejme vo Váhu… Pri Lipovci to zase vedie priamo cez vodný zdroj, teraz diaľnica ide cez pásmo hygienickej ochrany vodného zdroja. Teraz je tam polomer R2000, to by tam musela byť iná zákruta, aby to obišlo pásmo ochrany a aj to len z juhu. Následne druhá zákruta o polomere R1050 zo severu obchádza ložisko surovín, tie vidno aj zo satelitu, aj keď skutočná plocha na ktorej sa ťažilo je menšia.
Taktiež bohvie, aké pripomienky mali obce a iné zúčastnené strany.
Takže podľa mňa, hoci diaľnica je kľukatá, obchádza všetko možné v podstate zastavanom území Turca, takže tie oblúky sa mi zdajú v poriadku.
Tá križovatka nie je moc šťastne riešená, no inak by zrejme museli byť vetvy z D1 DS na privádzač MT a z privádzača MT na D1 smer Turany riešené mostnými objektmi ponad železnicu.
Ja tu píšem ako sa navrhujú trasy na Slovensku. Arizona je trocha mimo nášho pôsobenia nemyslíš?
Poviem ti, že je super, že sa ťa to netýka, len problém je, že je tu ďalších x milionov ľudí, ktorí tu cestu využívajú tiež. Keď ideš po širokej, prehľadnej a rovnej ceste tak hodíš tempomat a po chvíli proste pozornosť klesá. Z mojej hlavy to nie je.
Je to len jeden z mnoho argumentov, tento skôr odporúčací, takže by som sa ho moc nedržal. Dôležité sú objekty, ochranné pásma a pripomienky obcí, ako napísal jarino.
Myslim ze je to logicke ak cesty po nekonecnych rovinach vedu priamo. Neni predsa dovod ich klukatit. Tu v okoli NY sa mi prave paci ze ked je kopcovity teren, a to hlavne smerom na sever, dialnice sa vzdy mierne tocia. Su velmi dobre " vlozene" do terenu. Casto sa rozchadzaju smery od seba, niekedy aj viac ako 100m. Ked trasa ide v bocnom svahu, tak samozrejme su obydva smery od seba aj vyskovo oddelene. Ovela menej zemnych prac pri vystavbe, mensia pravdepodobnost zosuvu pody atd.
100% súhlas
Pri tej DS je este vedenie VVN. Aj na sucastne trasovanie bola potrebna vynimka z ochranneho pasma VVN. Nakolko mas konflikt priamo so stoziarom pri krizovani Vahu, musis svoju trasu posunut juznejsie. Posunies juznejsie a vletis do tych jazier pri Lipovci. Musis ju teda trochu pokrutit a dostavas riesenie, ktore bulo postavene. Vetva krizovatky je dost blizko koryta Vahu, neviem ake podmienky mali vodohospodari.
Na druhu stranu, suhlasim s tym, ze ta krizovatka nezodpoveda vyhadovej krizovatke R1xD1. Aj krizovatka I/65 a I/18 v Martine ma lepsie parameter ako tato.
Este poznamka. Dlhe rovne useky znizuju pozornost, zhorsuju odhad vzdialenosti a vytvaraju predpoklady na nehody.
