Práce na moste Pelješac budú ukončené do konca januára a prístupové cesty napredujú dobre, takže po moste sa bude dať jazdiť aj počas tohtoročnej turistickej sezóny, povedal v pondelok premiér Andrej Plenković po návšteve prác na most Pelješac. Práce na samotnom moste prešli do posledných desiatich dní a plné vyťaženie mosta je naplánované na koniec tohto mesiaca , po ktorom budú nasledovať technické kontroly, uviedol Plenković. „Podľa oznámenia bude výstavba mosta Pelješac dokončená do konca januára 2022,“ povedal Plenković. Dodal, že “dobre napreduje” aj druhá a tretia fáza - výstavba ciest, na ktorých pracuje rakúsky Strabag a grécky Avax, ako aj štvrtá fáza pri Stone. Podľa jeho slov sa predpokladá, že druhá a tretia etapa „budú ukončené v máji a júni“, pričom dokončenie štvrtej etapy by nasledovalo začiatkom jesene “. “To je momentálne dobré, ale znamená to, že túto turistickú sezónu bude doprava cez most Pelješac , a to znamená bez prekračovania hraníc a davov v Neume,” povedal Plenković. Ako dodal, z celého Chorvátska sa tak stáva „pohyblivá samoúčelná destinácia, ktorá je v roku 2022 mimoriadne dôležitá“.
A co potom? Prejde sa cez most na Peljesac a tam je teda hotova cesta / dialnica? Lebo tie lokalne okresky su tam katastrofa… Co to su tie spominane etapy a budu to mat hotove do leta? Vdaka…
Čítaj pozornejšie: “pričom dokončenie štvrtej etapy by nasledovalo začiatkom jesene”
Tu nejde o naokolo bližšie, tu ide o prepojenie “bosou nohou” dve časti jednej krajiny.
Postavenie mosta je pre Chorvátov, aspoň podľa článkov na nete veľká udalosť.
Bosna odmietala pozemné varianty, tak museli stavať most.
Napokon je to pre Bosnu asi najhoršie riešenie, lebo majú prístup prístavu limitovaný výškou mostu. (aj keď sa dodatočne dohodli na zvýšení)
idv, zrejme si nebol v chorvátsku, na rozdiel od nás majú veľmi kvalitné dialnice, hodnotil by som ich ako lepšie ako nemci. Infraštruktúra je veľmi dobrá. Druhá vec sú dialničné poplatky, ktoré sú relatívna vysoké, ale určite nižšie ako v taliansku. ČO sa týka ciest mimo dialnic, tiež sa nedajú s našími ani porovnávať, aj ten Dubrovník ma elegantné prepojenie , hoc tam nie je dialnica. Konkrétne čo sa týka tohto mosta, asi jedine rozumné riešenie pre chorvátov. Väčšina chorvátov sa hlási k slovanom. Bosna je zasa bližšie k východnéj kultúre, nechcem byť rasista, ale tam človek nevie čo im rupne v “bedni” . Jeden čas bosniaci žiadali pas, nestačil OP…dlhé čakania…a takto ich nemôžu vydierať. Ak CRO zavedie od 1.1. €, ako plánujú tak to bude ešte viac v pohode.
Bol som naposledy v 2009 v Chorvatsku, inak skor ine krajiny. Chcel som ist minuly rok, ale nevydalo, ale chystam sa, cital som, aj pocul som od inych ze vela dialnich maju novych
Bosniaci su tiez Slovania a to Chorvati, Srbi a Bosniaci, co su v podstate z velkej vacsiny len pomoslimceny Slovania. Nieco ako u nas, ked prisli Rusi v 50tych rokoch a doniesli svoje pravoslavie a pod hrozbou mucenia prinutili mnohych grekokatolikov konvertovat na pravoslavie. Kym dovtedy na Slovensku pravoslavie prakticky neexistovalo, dnes tu mame podla dnesneho zverejnenia scitania obyvatelov cca 50 tisic.
Pred 20 rokmi som bol na Makarskej, cez Maďarsko sa neoplatilo isť nakoľko diaľnica začínala až pred Záhrebom a končila v Karlovaci. možno ešte kúsok šiel na Istriu. V Slovinsku bol taktiež iba kúsok diaľnice.
Makarská bola vlastne “nedostupná” oblasť, cesta vnútrozemím bola nekonečná. Po dostavení diaľnice po Šestanovac, sa tam už cez sezónu nedalo zohnať miesto.
Peliešac a Korčula v tej dobe bola už exotika.
Tu nájdeš termíny výstavby: https://sk.wikipedia.org/wiki/Diaľnica_A1_(Chorvátsko)
Spojenie oboch častí bola nevyhnutnosť, len si predstav že Bratislavčan cestujúci od rodičov z Košíc sa po ceste domov musí podrobiť colnej prehliadke.
Domácu pálenku a klobásy musí niekam ukryť, aby mu ju colníci nezhabali.
EÚ na projekt prispela, lebo pri prejazde si prakticky vystúpil a vstúpil do EÚ.
No, týmto by som si už tak istý nebol. Áno, diaľnice majú už prakticky všade, ale teda mne prišli dosť “vyjazdené”. Poprepadávaný pravý pruh mi ako veľká kvalita neprišiel. A to nebola vec nejakého krátkeho úseku, ale vcelku dosť dlhých úsekov. Niečo porovnateľné s našou D2 severne od Malaciek pred poslednou výmenou asfaltu. A to boli (nielen) úseky postavené okolo roku 2004 južne od Zadaru, mnou prejdené v r. 2019, teda cca. 15 rokov staré. Možno to teraz počas covidových dvoch rokov opravili, ale mňa teda kvalita chorvátskych diaľnic vôbec neoslnila. Už len v porovnaní s našou 20+ ročnou D1 z Hornej Stredy na sever mi to prišlo, že degradujú omnoho rýchlejšie, ako by sa na relatívne novú diaľnicu patrilo. Asi šetrili na podkladových vrstvách.
Ja som zatial nevidel lepsie ako nemecke dialnice co sa tyka ako su rovne.. u nas spojnice mostov citit dost, v DE vobec alebo minimalne, aj ked zase mostov v juznom Nemecku je asi menej ako na D1
Projekt nesie meno “Cestovno povezivanje s Južnom Dalmacijom”, teda cestné spojenie s južnou Dalmáciou. Je to naopak najkratšia vhodná trasa pri zohľadnení morských prúdov, ktorá spája čisto chorvátské územie bez cudzieho územia. Žiadne bližšie naokolo v rámci jedného územia to nie je. Tomu odpovedá aj samotný most aj trasa cesty realizovaná na polostrove, kde vzniká dosť mostov, viaduktov a tunelov.
Časová úspora po dokončení bude 37 minút oproti terajšej trase cez Bosnu a to navzdory tomu, že bude dlhšia o 3 km. Trasa cez Bosnu vychádza totiž v tomto rozpoložení na 95 km, trasa s použitím nového cestného spojenia vyjde na 98 km. Ibaže táto dlhšia trasa zahŕňa pohodlných nových 32 km, čo sa síce môže javiť ako 3x dlhšie oproti jazde cez Neum, ale výsledok nepustí. Samotný most Pelješac totiž tvorí len časť z celkom 12 km tunelov a mostov.
Niektoré diaľnice majú naozaj nekvalitné. Napríklad aj A4. Lenže za 4,3 miliardy kún (asi 0,6 miliardy eur) postavili skoro 100 km diaľnice. Patrí k najlacnejším a stav tej vozovky je naozaj miestami veľmi zlý, maximálka znižovaná na 100 km/h. Ale stojí a priebežne ju opravujú. Aj A3, jedna z najstarších je vo veľkom opravovaná v dlhých úsekoch. Ale že by bola A1 v nejak horšom stave som nepostrehol. Životnosť asfaltu je na vozovke približne 15 rokov. Záhreb - Split sa dokončil (s tunelami Mala Kapela a Sveti rok v jednej rúre, aj keď vyrazili hneď obidve) v 2005, takže teraz je normálne, že to už nie je taká provtriedna jazda ako keď to bolo nové. Skoky na mostoch sú porovnateľné so Slovenskom. Parametre má Slovensko lepšie, ale v tom možno tkvie odpoveď, prečo Slovensko tie diaľnice nemá.
Chorváti znížili začiatkom marca viaceré dane vrátane na pohonné látky. Prijal balík pomoci pre ekonomiku vo výške 1% HDP. Pre tých, čo sa sem chystajú je to aj pozitívna správa, pretože aj keď sa zdražuje, tak tu sa zdražuje menej.
Na naftu a benzín na vybrané druhy palív sa zastropovali marže v krajine. Celková marža pre naftu a benzín je 75 líp za liter, pre modrú naftu platí 50 líp za liter. To bola 1. vyhláška a prijala sa aj 2. vyhláška novelou spotrebných daní: na naftu a benzín na obdobie 90 dní, teda do leta o 40 líp na liter benzínu a 20 líp na naftu. Bez týchto opatrení by boli palivá drahšie o 2 kuny na litri. Samozrejme, že sú aj tak drahé …
Upravila sa aj DPH. Podnikatelia dostali priamu podporu vo výške 600 mil kún, dôchodcovia a najchudobnejší 800 mil. kún. Tá DPH sa odrazí aj na priaznivejšej letnej sezóne pre turistov. Celý balík je za skoro 5 miliárd kún, čo odpovedá tomu 1% HDP.
Daň na kúrenie aj vyhrievanie vody: 13% DPH. Bola vyše 20% a platí do konca roka.
Daň na plyn klesla na 5% (z 25%) a platí do konca marca 2023
Daň na brikety, palivové drevo, biomasu klesla na 13% z 25%
Daň v podobe DPH klesla aj na celý rad potravín na 5% ako mäso, ryby, vajcia, zelenina, oleje, tuky, ovocie, maslo. Klesla z 25%.
Daň znížili aj na hnojivá na 13% z 25%. Na túto úroveň znížili aj na osivá.
Daň je znížená aj na hygienické potreby pre ženy z 25% na 13%.
Daň znížili aj na kultúrne a športové akcie z 25% na 5%.
Jednorazová pomoc pre najchudobnejších pre spolu skoro 100 tisíc ľudí predstavuje 400 kún vo forme peňažnej poukážky na platby za elektrickú energiu, čo znamená, že im ich vláda o 100% zdvihla, lebo taká pomoc v Chorvátsku existovala aj predtým. Ešte tento rok dostanú ďalšiu a bude vo výške 800 kún a bude sa s ňou zaplatiť aj za plyn, čo je príprava na zimu.
Jednorazová pomoc smeruje aj pre 700 tisíc dôchodcov, čo odpovedá 60% dôchodcov, ktorý tiež dostanú mimoriadnych 400 kún až 1500 kún podľa výšky dôchodkov.
Vláda ale už pred voľbami sľúbila, že zníži DPH na všetky potraviny do konca svojho mandátu a už oznámila, že ich naspäť do rovnakej výšky určite nezdvihne a na potraviny zostanú opatrenia v platnosti dlhšie, než na tento rok.
V Rijeke sa dokončila rafinéria. Tiež sa dokončil terminál na plyn a zvyšujú sa kapacity rafinácie aj dopravy LNG. Tento rok pôjdu na 70-85% a v ďalšom naplno. Chorváti majú prázdne zásobniky na plyn, lebo behom zimy nechceli kupovať drahý plyn, tak čerpali zo zásob, ale tie tiež treba naplniť v kontexte vojny na Ukrajine. Vláda už dávnejšie zosilnila opatrenia INA-MOL, keď privatizáciou INA stratili hlavné kontrolné možnosti na firmu. Reakciou bola aj rafinéria v Rijeke. MOL chcel pritom obmedziť činnosť rafinérie v Sisaku, ale to tiež nebolo zrealizované, takže Chorvátsko má dobrú pozíciu, aj keď ešte pred krátkym obdobím ju nemali vôbec dobrú.
V Rijeke sa dnes stavia najdrahšia cesta v krajine, nová štátna cesta D-403, ktorá napojí prístav v Rijeke na diaľničnú sieť. Väčšina trasy ide tunelom a na viaduktoch.
Dĺžka novej cesty bude 3 km, z toho tunel Podmurvice meria 1,2 km. Tunel bol nedávno prerazený. Viac ako polovica trasy bude mať 2+1 pruhy, do stúpania z prístavu budú 2. Náklady na 1 km vyšli na 20 mil euro, čím to je najdrahšia cesta, nie diaľnica, v krajine. Stavia sa od júna 2020 do júla 2023. Odľahčí sa od tranzitu mestská sieť v Rijeke a zvýši kapacita nákladného prístavu aj cez železničné trate, aj cez túto cestu. Prístav sa rozširuje už teraz a aj v prístave sa stavajú ďalšie cesty, ktoré predĺžia napojenie južným smerom.
Chorváti majú ambíciu, že Rijeka bude najväčší nákladný prístav v Jadranskom mori, čo je dnes v Slovinsku Koper.
A keď sme už pri Rijeke, tak kúsok ďalej sa stavia od tohto roku ďalší úsek diaľnice A7: obchvat Novi Vinodolski. V trase diaľnice meria 6,5 km, v trase D8 meria 3 km. Tiež cez EU fondy na 85%. Tento 10 km obchvat bude stáť skoro 600 mil kún (80 mil. eur). Je to 1. úsek južnej A7 v Chorvátsku, ktorý je vo výstavbe. Na tomto úseku bude aj 1km viadukt a 800m tunel.
