tak to by bolo fajn. A nemá niekto info o novom moste Plešač, mal sa otvárať v máji?
Posledne, čo som čítal, tak aktuálny termín je polovica júla
Ako sa vyjadril minister mora a dopravy, tak presný termín otvorenia neexistuje a každý kto ho v médiách dáva, tak netvrdí pravdu. 
S mesiacom júl sa súhlasiť dá. Presný termín sa verejnosti včas oznámi. Bude to známe pre úradníkov po posúdeniach stavu v máji.
S mostom sa otvorí aj asi 1/3 prístupových ciest a napojenia tak, aby sa most dal používať a nekončil ľudovo povedané v poli. Obzvlášť úseky na východe polostrova Pelješac s mostom nad Stonským zálivom, s obchvatom Stonu a ďalšie na tejto trase západným smerom, ktoré sú v omeškaní sa otvoria neskôr, ale minister verí, že to bude do konca roka. Vyjadril sa, že aj keď to mešká a aj keby to meškalo aj do budúceho roku, tak je to tak veľmi prínosná stavba, že je to vlastne jedno. Omeškanie je z dôvodu spomaleného tendrovania na začiatku, potom pandémia, potom inflácia a medzitým problémy s geológiou, čo malo za následok riešenia so zosuvom. Podstatné je, že sa stále stavia.
A nielen Schengen, ale od januára 2023 budú mať aj Chorváti euro menu.
znizenie dph nie je dobre riesenie. stat teraz musi pomahat a ma mat z coho pomahat. ked mame krizu tak treba hladat zdroje tam kde su a ked rafineria zhodou okolnosti zaraba tak je vhodne aby sa podelila so ziskami. v usa za roosevelta pocas velkej krizy sa vyberali velke dane. mimochodom chorvatsku extremne rastla zadlzenost uz pred koronou a teraz su okolo 80 percent.
Práveže v Chorvátsku pred koronou dlh klesal. V 2015 asi 85%, v 2019 len 73%. V pandemickom roku, v ktorom narástol dlh snáď na celom svete pre výpadky príjmov, vysoký deficit a zníženie ekonomiky dosiahli oni 88%. V minulom roku ich ekonomika vzrástla o viac ako 10% a dlh klesol na 82% HDP. Zaujímavé je, že aj dlh Slovinska prekročil 80% HDP, Maďarsko sa blíži k 80% HDP, takže sa Chorvátsko regionálne nevymyká priemeru. Akurát, že chorvátske HDP sa prudko prepadlo vo vojne v 1992 o -20% a od vtedy ich ekonomika zažila ešte 2 prepady, 2009 a 2020 a nedosiahla pôvodnú výšku pred získaním nezávislosti, takže s nimi sa dlh tiahne od vzniku. Vymenili menu, nespravili ale iné operácie a boria sa s dlhmi. Tento rok majú mať deficit 9 miliárd kún, vlani to bolo raz toľko. Na rok 2024 predpokladajú prebytok.
K tým príjmom a daniam. Chorváti získajú veľké peniaze z fondov. Fond obnovy, Bežné fondy 21-27 a extra pomoc do Petrinje-Sisaku, kde bolo silné zemetrasenie. Len do dopravy to bude do roku 2027 až 45 miliárd kún. To je pomaly 1 miliarda eur ročne;
- železnice 22 miliárd
- cesty a diaľnice 15
- prístavy 3
- zbytok ostatné
Chorváti majú 2x viac vyjednaných peňazí oproti doterajšiemu balíku, práve pre ten pokles ekonomiky závislej na cestovnom ruchu. Cez 22 miliárd eur dohromady. Ak prepočítame dlh tak tie fondy sú asi polovica ich dlhu. Takže oni investujú z fondov, ich štát pri pohľade na rozpočet zabezpečuje skromne základný sociálny štandard. Inak sa spolieha na príjmy z turizmu. Keďže ľudia z minulého roku a predtým roku majú nižšie príjmy, ale majú dlhy na bývaní, tak im chce uľahčiť život. A tam sú zaujímavé tie pôvodné výšky DPH, ktorá bola v mnohých prípadoch 25%. Tu keby mala byť daň 25% … Neviem či je vhodné zrovnávať vyspelú ekonomiku. Ja keby som zarábal tak, že by som si mohol dovoliť na naše pomery byť vo vyššej triede tak ako v USA väčšina pracujúcich voči našim životom na tom je, tak by som kľudne platil väčšie dane. Z toho mála platiť väčšie dane … stačí nerozhadzovať na hlúpe celonárodné kampane.
kazda krajina znesie iny dlh. slovinsko nepoznam ale viem ze to bola najvyspelejsia krajina byvalej juhoslavie. aj teraz su mozno na urovni ceskej republiky a myslim ze vyspelejsie ako chorvatsko. chorvatsku dlh vyrazne rastol od roku 2007 az po 2015, vyrazne pretoze malo velmi nizky dlh podobne ako cesko a slovensko. neviem ci 80 percent pre 5 milionovu krajinu ktora nema diverzifikovanu ekonomiku nie je problem. my mame dlh 65 percent.
ja len pisem ze dph je zakladny pilier rozpoctu a jeho masivny vypadok nemusi byt dobry napad. rozne alternativne a specialne dane mi pridu ovela efektivnejsie riesenie. vezmime tomu kto to nepociti alebo teda sa s tym vie vyrovnat.
este dodam rast v 2021 sa vykazuje medzirocne teda rast oproti roku 2020. takze tam su vyssie ktore cisla treba chapat v kontexte poklesu 2020. pre porovnanie chorvatsko klesko v 2020 o 8,1 percenta, krajiny V4 okolo 4-5 percent okrem polska ktore kleslo len okolo 2 percent.
vyjednane peniaze su dobra vec len ide o to ako efektivne sa minaju. toto budu peniaze uz nie do betonu ale green deal co sa obavam ze cela vychodna europa bude mat problem so zmysluplnym cerpanim.
Chorváti idú zaviesť euro, preto majú prísny fiškálny plán. A majú ideu znížiť dlh na obdobie pred 2010, ale to je skôr sci-fi. Písal si o USA, tí aké by dnes museli mať dane, aby mali dnes peniaze? Respektíve ten Trumpov balík za tisíce miliárd bol krytý daňami? Ten Bidenov tisícový požiera inflácia. V krízach dlhy rastú aj s deficitmi a my ani nejdeme z krízy do krízy, my žijeme v jednej a do toho vpláve druhá, zaplatíme to už asi “naživo” cez krízu. Evidentne to tak bude, na žiadne lepšie časy sa nepočká. Ďalšia priama vysoká pomoc len zvýši infláciu. Mýlim sa? Tiež nemáme najmenší dlh. Kedysi v 90. rokoch sa hovorilo, že my neznesieme 80%, že zbankrotujeme, pretože štát nemá v prepočte na HDP vysoké príjmy. ČR ich má vyššie. Chorváti nemajú malý dlh, majú vysoký dlh pre recesiu a pre vysoké investície aj do dopravných stavieb keď už si ich nemohli dovoliť. Napokon veľa tých stavieb dnes, ktoré sa stavajú tak len nadviazali na to čo už bolo vo výstavbe, vrátane mostu Pelješac alebo obchvatu mesta Omiš a predtým dostavba privádzača do Splitu, čo sú také najvypuklejšie stavby, ktoré sa dokončujú postupne z fondov EU.
Aj nové fondy. Stále to pôjde do betónua ocele. Aj keď to niekto pomenuje, že to je ekologické. Budú to vlaky, ale stále to bude doprava. Tunajšie investície do vlakov do 2030 a do tratí budú 4,5 miliardy eur. Zdvojujú a modernizujú hlavné trate už aj teraz, obrovské tendre to boli a ešte budú. Energetika: solárne a veterné elektrárne. Bicykle, aj to sa hodí. Verejná doprava, aj tá sa hodí. Krajina akou je Chorvátsko je to dobré, pretože oni majú 90% diaľnic postavených. A niečo zostane aj na tie diaľnice. Seriózne chcú dostavať A1 pred Dubrovnik, teda dostavať A1 za asi 1,2 miliardy eur. Na A2 koncesionár má dokončiť plný profil v jednej časti, kde nie je. A3 aj A4 sú kompletné. A5 tento rok sa otvorí úsek Beli Manastir až Osijek vrátane mostu Drava a zostane im 5 kilometrov u hraníc s Maďarskom, ktoré chcú tendrovať, na rok rozostavať a do 2025 otvoriť. A6 je hotová. Na A7 hotovo tak skoro nebude, ale to podstatné, mestská diaľnica cez Rijeku ide a napojenie je po Slovinsko a stavajú obchvat Novi Vinodolski na tejto trase. A8 sa dokončuje na plný profil: koncesionár stavia 2. rúru tunela Učka a plný profil v tejto časti. Hneď potom dokončí 2. viadukty na tejto trase. A9 je hotová a A10 tiež a A11 sa stavia posledný úsek dlhý 11 km po mesto Sisak. A12 a A13 boli vypustené, budú z nich skromnejšie rýchlostné cesty, čiastočne v 4 pruhovom usporiadaní, čiastočne v dvojpruhovom. A0 sa zatiaľ vypustilo, ale pripravuje sa rozšírenie A3 okolo Záhrebu, časť provizórne existuje. A potom zopár MÚK na celej sieti, teraz stavajú na A6/A7 a aj na A1 pri Splite a v Zadarskom regióne. To, čo stavajú dnes: A5 je z fondov, A7 je z fondov, A8 je koncesionár, A11 je z vlastných zdrojov Hrvatske Autoceste. Nestavajú už na dlh ako donedávna. Respektíve nie na dlh súkromných bánk, ale na dlh EBRD/HBRD, EIB.
Ich posledné úspechy:
- Zlúčili 2 štátnych prevádzkovateľov: Autocesta Rijeka Zagreb už neexistuje, spadá pod Hrvatske Autoceste. My nevieme zlúčiť SSC a NDS … lebo my nechceme. Spolu s tým prepustili 800 zamestnancov. Tento program im pomohla spraviť Svetová banka.
- Na diaľniciach transformovali pôžičky. ktoré si brali práve v tých rokoch 2007-2015 s úrokmi až 8%, už hrozilo, že zbankrotujú (bankrot HAC by znamenal bankrot štátu), už museli v roku 2017 platiť 800-1000 mil eur ročne. Ale vyriešili to. Najprv to chceli privatizovať, potom dať do koncesie, ale nakoniec si vzali nové dlhodobé úvery: hac.hr/files/shares/Reforma … _2018..pdf . Ku koncu tohto roka by mali byť dlhy za štátne diaľnice a štátne cesty I. triedy asi 3,8 miliardy eur. Pred pár rokmi boli 5,5, takže aj klesli. Splátky sú rozložené na dlhšie obdobie a sú zvládateľné s mýtom.
a) prvý úver si vzali v roku 2017, štát vydal normálne dlhopisy, ale na tento účel refinancovania dlhu cestného sektoru, s čím im pomáhala Svetová Banka a EBRD a ten úver bol 1,275 miliardy eur
b) v 2018 si vzali druhý úver vo výške 1,81 miliardy eur
Takže 3 miliardy eur a potrebovali presne tieto 3 miliardy, ktoré ich ťažili tým, že boli na málo rokov vo veľkých splátkach. Nové úvery majú nižšie úroky a sú na dlhšiu dobu.
Genéza problému zadlženia: V dobe masívnej výstavby problémy s dlhmi neboli, lebo Chorváti používali aj výnosy z privatizácie aj model súkromnej koncesie aj štátny rozpočet. Problém nastal po finančnej a dlhovej kríze a v tom, že štátne dopravné firmy žili nezávisle od rozpočtu (niečo ako keď naša NDS povie že treba diaľnice za 15 miliárd a rozhodla by sa sama stavať a zadlžovať sa bezhlavo) s politickou podporou. Pred začiatkom krízy diaľničný dlh tvoril pár % HDP, v čase tohto transformačného procesu to bolo už 8% HDP a v roku 2017 by si museli požičať 1 miliardu eur na splátky, na ktoré im ale už nikto požičať pod 8% úrok nechcel, takže sa museli podrobiť plánu, ktorý ale zrealizovali. Spojenie firiem, prepustenie, lepší výber elektronicky a nové úvery a hlavne naviazanie finančných plánov na rozpočet a zavedenie dopravného modelu 2030 a držania sa toho modelu.
- Zrušili platenie mýta za dve stavby:
a) tunel Sveti Ilija, spojnica A1 s D8 je už zdarma pri prejazde
b) platba na most Krk, takisto zrušené - Zaviedli letné mýto, v dobe hlavnej letnej sezóny zvyšujú sadzbu mýta o 10%, ale od 2020 to neurobili.
- Z Fondu obnovy vymenia mýto, ktoré bude plne elektronické. A je to z Fondu obnovy. EK už im spolufinancovanie odklepla. Pripravujú tender. Od 2024 by sa malo cestovať len elektronicky.
Majú asi 1500 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, z ktorých je časť v 1/2 profile zrovna ako aj u nás, základných 1300 km diaľnic.
Rozdiel je v tom, že kým doteraz rozvíjali (reálne do 2018) cez dlhy, tak po novom idú cez fondy. Im sa čerpanie fondov darí a majú oproti nám na Slovensku nižšie ceny na 1 km.
V prípade krajiny, ktorá má 20% HDP až 25% HDP na cestovnom ruchu je ideálna kombinácia spojiť investície s dopravou. A ešte okrem železníc a energetiky realizujú aj veľké práce do vodovodov a kanalizácii.
Slovinci majú vyššiu životnú úroveň. 
A aj my ju máme vyššiu. To asi nie je cieľom toho stavu rozpisovania. My sme ale s Čechmi neviedli 4-5 ročnú vojnu, nemuseli sme obnovovať mestá po streľbe ani poškodené energetické rozvody. Ani sme kvôli rozdeleniu neprišli o kus priemyslu. Že sme o neho prišli pre divokú privatizáciu, tak to je už iný príbeh.
Veľký problém Chorvátska, asi najväčší (na celom Balkáne) je vymieranie. Chorvátov je stále menej a menej. Už len tesne nad 4 milióny. 
Veľká časť populácie po vojne a cez poslednú nekonečnú recesiu utiekla preč. A z tejto populácie je veľa seniorov, vojnových veteránov (zranenia aj na psychike) a vôbec nadpriemerná časť populácie trpí psychickými poruchami. To všetko zaťažuje rozpočet viac, než na Slovensku. V roku 2019 už nemal kto pracovať pre hotely, museli pozývať pracovnú silu zo širokého regiónu, takže už aj cestovný ruch naráža na kapacitné problémy. To sú prepojené nádoby spolu s drahým životom, lebo lacno tu oproti Slovensku nie je. Teraz až, pretože časť inflačných nákladov pohltila vláda cez zníženie daní.
Dane sú podľa mňa naviazané aj na spotrebu. Ak občan nemá dosť peňazí, tak ide dole spotreba a štát nakoniec nevyberie čo vybrať chcel. Mýlim sa? Chorvátsko si rozdávať nemôže dovoliť, pre ten dlh tak ako inde. A kvôli tým slabým sezónam a vysokým úverom ľudí na domy im musí pomôcť a preto si myslím, že zníženie daní na energie a potraviny sú účinná pomoc ako chrániť peňaženky. Na Slovensku by zníženie DPH neprešlo do cien, pretože máme sprivatizovaný obchod. Chorváti ho z veľkej časti stále kontrolujú ak aj nie úplne na 100%, tak čiastočne áno a významne kontrolujú distribúciu. Nehovoriac o tom, čo všetko tam stále vlastní štát a mestá. Ich problém je, že oni za 3 mesiace leta zarobia na 6 mesiacov v roku. Za ďalšie 3 mesiace zarobia na 4 mesiace. Zvyšok je zvyšok. Ak o tie hlavné jarno-jesenné mesiace prídu, tak … o to ide, že tunajší štát rozdal pomoc v 2020 až 2021, ale tiež len skromne oproti iným.
p.s. V prevádzke majú 1300 km spoplatnených diaľnic, z nich 900 sa postavilo v posledných 20 rokoch. Postavili za 2 dekády viac, než my máme v prevádzke za dobu existencie. S dlhými tunelmi, veľkými mostami, s premenlivým značením, s oplotením ako štandard. Ide o to, že dokázali postaviť. Dnes stavajú asi 40 km ako som rozpísal …
Podla najnovsich info z HRT most na Peljesac otvoria az cca 15.augusta.
Azir a odkiaľ to máš? Ak vychádzaš zo slova srpanj a prisudzuješ to podľa českého srpna čo je august, tak len detail chorvátsky je srpanj mesiac júl a podľa článku z 1.5. platí ministrom stavenovené obdobie 15. až 17.7. a dnešný videozrozhovor nespresnil presný dátum otvárania. Most je hotový aj s napojovacími cestami, chýba východná časť, takže sa nevyužije celý projekt, ale most áno a celý projekt sa má dokončiť do konca roka.
net.hr/danas/hrvatska/kasni-li- … 178cccc288
vijesti.hrt.hr/gospodarstvo/u-p … ta-7439151 (video rozhovor)
Ale len sa pýtam. Plánujem tam kúsok vyššie dovolenku a keby to otvorili, tak by som sa tam zašiel pozrieť. Ale do 15.8. tam až nebudem.
ked je srpanj jul tak beriem spat tak 15.jula by mali otvorit.
Inak to je haluz cech si objedna dovolenku na srpen a chorvat mu zabookuje ubytko na jul 
Takych podobnosti je v slovanskych jazykoch viac:
cesky listopad je november, chorvatsky listopad je oktober
cesky kveten je maj, polsky kwiecien je april rovnako ako ukrajinsky kviten atd. viac tu en.wikipedia.org/wiki/Slavic_ca … ison_table
Tak predsa. Tak by mi to mohlo aj vyjsť. Bol som v HR možno aj 10x zo severu na juh a rád by som videl Dubrovnik. Lenže s deťmi sa mi nechcelo jazdiť kedysi 3 hodiny. Teraz to už toľko nebude, naposledy som bol v HR v 2017 ale zase severnejšie. Takže keďže je A1 až u Ploče a postavia tento Pelješac, tak sa ušetrí dosť času a rád by som tam zašiel na celodenný výlet. (aj deti už podrástli ) V každom prípade budem na dosah Omiša, možno uvidím na ten vysúvaný most nad riekou Cetina ako tu v tomto videu pred pár dňami: youtube.com/watch?v=TJy-B7FkB1U .
Na fóre skyscrapercity v tamojšom vlákne k Pelješacu k dnešku 24.5. ale píšu tamojší užívatelia, že sa začína odpočítavanie 2 mesiace alebo 61 dní. Že sa má otvoriť 23.7. Tak uvidíme …
- Otváranie mostu Pelješac má byť 26.7. a po 2. od včera +14 dní platia zafixované ceny základného benzínu a základnej nafty na pumpách mimo diaľnic. Takže na asi 95% čerpačiek v krajine. Týmto krokom Chorvátsko nijako neporušilo pravidlá EU, žiadne obmedzenia neplatia ani pre turistov, ibaže by museli schádzať z diaľnic. Chorváti už dvakrát znižovali aj základnú daň a základný poplatok pre čerpačky, ktorí si mohli nárokovať.
Terajšia fixovaná cena platná teda aj začiatkom júla bude:
benzín Eurosuper 95 - 13,5 kuny
nafta eurodiesel - 13,08 kuny
Bude to vyhodnotené a oznámený ďalší krok.
hnonline.sk/finweb/zahranicna-e … y-standard
v origináli s prepočtami na úspore na jednej nádrži: jutarnji.hr/vijesti/svijet/ … m-15207565
a po 3. Chorvátsko ani toto leto nezavedie mimoriadne navýšenie mýta v lete o 10% (bývalo od 15.6. do 15.9.)
oprava toho linku: jutarnji.hr/vijesti/hrvatsk … a-15212473
No len aby neschadzali auta z dialnic a domaci v obciach budu mat radost
26.7. otvárajú most na pliešac youtube.com/watch?v=ZZ9FWLuqbiQ&t=158s
na plnú nádrž sa dajú prekonať, vlastne všetky dianice a tankovať v mieste pobytu, Myslím si, že neká hromadné schádzanie z dialnic sa nebude konať.
Skor som myslel ze budu chciet usetrit tak zidu z dialnice natankovat lacnejsie
No veď zídu z diaľnice natankovať lacnejšie. V mieste svojho pobytu.