Neviem, ale spolu cca. 10 000. Spolu - dopravna policia, specialne jednotky, kriminalisticke jednotky, strazne sluzby (statne pre statne institucie), policia pre sudne budovy, Athens police, … na 3 mil. obyvatelov je to tak ako ma byt. Mozno aj viac ako 10 000 ale neviem presne cislo. Preco sa pytas 
Kolko policjatov ma Bratislava - hlavne mesto SR
Pozeral som spravy, v Aténach boli veľké demonštrácie proti USA okolo vojny v Iraku ďalším plánovaným agresiám v Iráne a aj demonštrácie za životné prostredie atď. a zatkli aj nejakého talianskeho poslanca a že vláda nasadila až 8 000 policajtov, ale toľko Atény nemajú a preto ich museli stiahnuť z celej krajiny. Takže kde je pravda ?
Ja samozrejme neviem, koľko policajtov má BA, ale celé Slovensko má cca. 30 tis. policajtov. 
Uz chapem. Tak ano v takom pripade Athens nemaju 8 000 policajtov. To su policajti ktori su vycviceny na demostracie a specialne jednotky a utvar dopravnej policie a army. To je to cislo 8 000 a dalsie tisice v pohotovosti.
Vseobecne je v greckej policia nejake cislo v kazdom meste/regione vyclenene ze to su policajti ktori budu riesit nepokoje. Tie vyvolavaju len 2 skupiny a to extremna lavica a anarchisticke skupiny. Su to mimoriadne tvrde skupiny ktore maju tvrde jadra … nejde o to ze protestuju (na to ma pravo kazdy clovek) pretoze strajky milionov Grekov su bezne v GR aj 10x za rok (a tiez su policajti v pohotovosti) ale ide o to ze tieto skupiny ktore som napisal su nasilne - rozbijaju obchody atd. … a to samotne Athens nemaju ako sa hovori tazko vyzbrojeny policajt v pocte 8 000. V GR su jednotky ktore su nieco ako policia a nieco ako army a je ich cca. 5 000 a tito sa davaju na riesenie takychto demostracia ale teraz ich v GR bolo viac naraz tak preto nebol dostatok policajnych sil v Athens a musela zasahovat aj army … ohladom toho ze taliansky poslanec sa dostal do vazenia tak to suvisi s tym ze tento poslanec + cca. 500 ludi sa snazili dostat (fanatizmus) do policajnej stanice pretoze sa im nepacilo ze policia na nich pouzila nasilie den predtym ale bolo to preto ze nicili obchody … a tak to bolo … a potom bola demostracia pred policajnou stanicou … ale to je tak - prislo do GR niekolko 10 000 anti-globalism z celej EU … rozbijat obchody a pomer sil bol 8 000 policia+army+tazka policia a army technika versus 20-30 000 demonstrantov ozbrojenych kamenmi a zapalnymi flasami a nozami ktori rozbijali obchody v Athens … bolo potrebne chranit verejny poriadok - Praha, summit NATO neviem ktory rok bolo to podobne, … je to dnes v celom svete.
Samozrejme ze Athens nemaju 8 000 policajtov ktori by mohli vytvorit nieco ako pevny plot … nie kazdy policajt dokaze bojovat s demosntrantom a nie kazdy policajt ma cas na toto … teraz som zistil ze ked bol summit BUSH-PUTIN v Bratislava tak tiez prisli policajti z celej SR do BA … 
V uplynulom roku sa vo svete na vojenské výdavky minulo viac ako 1,1 bilióna USD
Štokholm 12. júna (TASR) - Globálne výdavky na zbrojenie aj v uplynulom roku vzhľadom na vzostup cien energetických surovín naďalej rástli a zvyšovanie počtu mierových misií by mohlo prevýšiť kapacity OSN a ďalších medzinárodných organizácií. Vo svojej výročnej správe to dnes uviedol Štokholmský medzinárodný mierový výskumný inštitút (SIPRI).
V celosvetovom meradle sa na vojenské účely v roku 2005 minulo viac ako 1,1 bilióna dolárov (okolo 33 biliónov Sk), čo oproti roku 2004 predstavuje nárast o 3,4 percenta.
Táto suma sa rovná 2,5 percentám celosvetového hrubého domáceho produktu, čo predstavuje pokles z 2,6 percenta v roku predtým.
Spojené štáty sa na celkových výdavkoch na vojenské účely v roku 2005 podieľali 48 percentami. Ide o jednopercentný nárast oproti roku 2004. Tento fakt je odrazom pokračujúceho nárastu výdavkov v misiách v Iraku a Afganistane, ako aj výdavkov na mimoriadne operácie po skaze spôsobenej hurikánom Katrina.
SIPRI, založený pred 40 rokmi a z veľkej časti sponzorovaný švédskou vládou, je svetovým lídrom medzi organizáciami monitorujúcimi výdavky na zbrojenie a analyzujúcimi túto problematiku.
Inštitút pripisuje nárast výdavkov na vojenské účely sčasti vyšším cenám ropy a iných surovín, čo “zvýšilo príjmy vlád a uvoľnilo finančné prostriedky na zbrojenie” v krajinách ako Rusko, Saudská Arábia a Alžírsko.
V prípade veľkých ozbrojených konfliktov naďalej dochádza k prechodu od vojen medzi krajinami na boj proti teroristickým či povstaleckým skupinám, píše SIPRI.
V kapitole venovanej Iraku sa konštatuje, že “neustávajúca konfrontácia ohľadne povahy politického zastúpenia, v kombinácii s extrémne vysokou úrovňou násilia… naďalej brzdí akýkoľvek skutočný krok vpred”.
SIPRI tiež upozorňuje na narastajúci počet mierových misií OSN a iných medzinárodných organizácií, čo by už tieto organizácie čoskoro nemuseli zvládnuť.
Kým v období medzi rokmi 1948 a 1989 bolo odštartovaných 40 medzinárodných mierových misií, počas samotného roka 2005 pôsobilo v rôznych častiach sveta dovedna 58 takýchto misií.
SIPRI priniesol vo svojej tohtoročnej výročnej správe aj rebríček 10 krajín - najväčších svetových exportérov zbraní (za obdobie rokov 2001-2005) v poradí od najväčšieho: 1. Rusko, 2. USA, 3. Francúzsko, 4. Nemecko, 5. Británia, 6. Ukrajina, 7. Kanada, 8. Holandsko, 9. Taliansko, 10. Švédsko.
Copyright © TASR 2006, [12. 6. 2006 15:27:00]
Zdroj: sme.sk/clanok.asp?cl=2759727
Kto to tu čítate, tak mám niekoľko postrehov k článku, ktorý som tu uviedol:
-
NATO má požiadavku na svoje členské krajiny, aby dávali výdavky na armády min. 2,2% HDP, čo mnohé krajiny ani zďaleka neplnia. Zbrane tvoria na celosvetovom HDP väčší podiel ako číslo NATO, … je to spôsobené hlavne rozpočtom USA na armádu ako aj rozpočtom ako takým v USA.
-
Je jasné, kto ako zbrojí, keďže USA dávajú na svoju armádu ročne takmer 1/2 všetkých peňazí, ktoré sa na zbrane dávajú na celom svete.
EU nemá reálnu spoločnú vojenskú politiku a ani ju finančne nepodporuje. Takže nie je schopná ani reálne figurovať ako vojenská sila. Američania majú náskok a zväčšujú ho. Jeto len a len ich vec, že si to financujú. V Európe sa debatuje, USA konajú. Jednotlivé európske štáty vo svete nepredstavujú skutočnú vojenskú silu.
EU nemá spoločnú vojenskú politiku - s tým súhlasím, to, čo sa dnes buduje, to je “v plienkach”.
Myslím si však, že štáty ako Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska či Francúzsko majú vo svete dostatočne silnú povesť, či už z hľadiska vojenských základní ako aj je tu fakt, že vynakladajú na svoje armády nemalé financie + majú jadrové zbrane.
Takisto ano, je to záležitosť USA, ako financujú svoje priority a armáda k ich prioritám odjakživa patrí, ale inak sa mýliš Pozorovateľ, pretože žiaľ, deficit rozpočtu v USA, ktorý dnes dosahuje cca. 400 mld. USD, je financovaný hlavne takými krajinami ako Japonsko či Čína.
USA sú známe hlavne tým, že pôsobia naozaj celosvetovo, čoho už nie je schopných veľa krajín na svete - Veľká Británia, Kanada, Rusko.
Nemalo by sa však zabúdať na to, že aj keď je schátralá OSN, tak by sa malo konať vždy v súlade s rozhodnutiami tejto organizácie, nie jednotlivo.
A ešte predsa len k EÚ. Ja som toho názoru, že EÚ by mala mať taký systém, že by stačilo jedno veľvyslanectvo za celú EÚ v každej krajine, čím by sa ušetrili tak financie ako aj by sa zjednodušil systém v diplomatických záležitostiach a zároveň by všetky krajiny EÚ mali rovnaké práva - takže potom napríklad buď Slovensko bez víz do USA tak ako napríklad Veľká Británia alebo potom celé USA s vízami do celej EÚ. Lenže, žiaľ, nie sú zhodné postupy v diplomatických postupoch - a to je potom základ aj k vojenskej spolupráci.
Mimochodom, armáda USA má síce viac ako 1 mil. vojakov, netreba však zabúdať, že v tomto sú aj jednotlivé národné gardy - nepoužiteľné na boj vo svete a aj preto je hranica vyslania vojakov do sveta obmedzená na čísle 400 tisíc vojakov, dnes to USA presiahli na 80% a aj preto jednoducho nemajú ďalšie vojenské kapacity v takom rozsahu ako v Iraku napríklad na vedenie vojny v Iráne.
A že odkiaľ mám aj takéto informácie ? Nuž, to už nie je dôležité.
Ak Japonsko a Čína financujú deficit USA, o čom dosť pochybujem, je to ich vec. Kanadu ako vojenskú silu popri Rusku, alebo UK považujem za nepodstatnú. EU nemá spoločné zahraničné záujmy, takže ani tak skoro nebude vystupovať ako významná sila. Víza do USA dostávajú jednotlivé štáty a tu je vidno národný egoizmus a nie spoločný postup (Poľsko). Európa pofrfle na Ameriku, ale nie je schopná akcie. Ako náhle treba niečo riešiť, robia sa mierové konferencie, reční sa, ale národný záujem jednotlivých krajín v EU je proste často protichodný. Preto bola Európa 2x v troskách a volala Američanov na pomoc.
EU si plánuje vznik nějákého ozbrojeného sboru, ale přijde mi to jako suplování úlohy NATO, celkem zbytečné. EU by se měla omezit jen na rozvoj svobodného obchodu a odbourávání cel, kvót, dotací, které defermují trh a brání konkurenci. Neměla by zasahovat do takových věcí jako je zahraniční politika, bezpečnost či obrana. Měla by stát na principu ekonomické spolupráce a né směřovat k nějakým spojeným státům evropským. V tomto směru se ztotožňuji s prezidentem V. Klausem.
USA mají kvalitní zbraňové systémy, neustále investují do vývoje stále lepších a modernějších zbraní. Při 1. válce v Iráku činil podíl inteligentní munice (přesně naváděná munice) 1%, při poslední už 60 %, což je velmi výrazný nárůst za deset let, nikdo jiný ve světě nemá tolik inteligentní munice jako USA. SSSR později Rusko tento směr úplně zanedbaly, ale v poslední době vyvíjí svoji vlastní.
Po rozpadu SSSR začaly být problemy s financováním vývoje zbraní. Zastaveny byly projekty neviditelných letadel Suchoj S-37 ten má dokonce zápornou šípovitost kířdel, MiG 1.42 a další. V současné době Rusko vyváží zbraně ve velmi velkém rozsahu. Co si spomínám, linceční výroba Su-30 MK v Indii, vývoz protileteckých kompletů S-300, vývozy tanků, vrtulníků Mi-35 (exportní verze Mi-24). Velmi významnýnm parterem je Čína, do které vyvaží zbraňové systémy. Jedná se o prodej licencí na výrobu Su-30MK velmi dobrých stíhaček na srovnatelné urovni jako nejnovější západní stroje, dále o tanky, lodě a protivzdušné komplety S-300 dle některých nejlepší na světě a dalších. Čína spolu s modernizací země velmi modernizuje armádu.
Pochybovať môžeš, ale sú to japonské banky, ktoré požičiavajú USA veľa peňazí potrebných na krytie schodkov v rozpočte, o deficite zahraničného obchodu už ani nehovorím. To je dlhodobý problém USA. Pozorovateľ, ja mám USA precestované veľmi dobre a poviem ti pravdu, že žiť by som ta nechcel nikdy, to sa napríklad s Kanadou nedá ani len porovnať.
USA majú dlhodobo iný princíp zostavovania rozpočtov ako iné, vyspelé krajiny sveta - federálna vláda sa stará len minimálne o sociálnu sieť a tým myslím napríklad to, že 20 mil. Američanov žije v biede - a tá slovenská sa s touto nedá ani len porovnať a ďalších cca. 5 mil. žije v absolútnej biede a ďalších 5 mil. žije na hranici biedy - chudoby. Veď už len školstvo - ak si niekto z vás myslí, že základná škola je dostupná pre každého, tak je vysoko na omyle a stredná ani nehovorím. Vysoké školstvo je na tom veľmi dobre, podobne ako aj veda a výskum, lebo je to spojené s VŠ a s exkluzívnymi nemocnicami, … a tu je ďalšia zaujímavá oblasť - skutočne perfektná starostlivosť pri onkológií, problémoch srdca atď. (aj keď aj to len na základe výšky poistky), ale bežte si niekto skúsiť ísť do nemocnice “len” s chrípkou či zlomeninou nohy atď. - na jedného lekára čaká 30 pacientov naraz a “vy” budete na 99% neakútny prípad, … potom reálny život - alkohol takmer nedostupný, kým drogy takmer úplne ľahko dostupné, policajná brutalita vs. násilie gangov, … dopravný chaos každý deň na diaľniciach, letiskách, … zhoršovanie životného prostredia, … katastrofálna a zanedbaná infraštruktúra - vlaky, diaľnice, cesty, energetika - Kalifornia napríklad, že ? Hľadáte kultúru ? Tak nejaké 100 rokov staré budovy nehľadajte, starodávne kostoly nehľadajte (aj keď tie, kde sa spieva sú fantastické 
), … na úrovni sú kiná. Každý má auto, chodec, ktorý ide v nejakej štvrti pešo je okamžite stredobodom pozornosti polície, ale na druhú stranu sú bežné aj nekonečné dlhé vrakoviská aj priamo pri hlavných diaľničných ťahoch, non-stop obývané oblasti atď. a priamy život: zložitý byrokratický až prehnilý (nie od korupcie) systém, ktorý Vám vždy “uľahčí” už aj tak “jednoduchý” život. Samozrejme, žiť v USA, znamená, žiť na úrovni, ale nie je to taký život, aký nájdete v EÚ, Kanade, Japonsku.
Ale naspäť k veci: Rok 2005 - výdavky na armádu cca. 420 mld. USD. Nedostatočné, zvyšované, dofinancované niektoré misie. Rok 2005 po zrátaní “ďalších oblastí” je to suma ešte vyššia.
Mimochodom správa k zbraniam, ktorú som uviedol sa týka aj zbraní pre políciu, nie len pre armády.
Pozorovateľ, najprv si over, kde Kanada má svojich vojakov a potom niečo ďalej píš. Mimochodom - buďme detailisti a odrátaj od UK Kanadu a Austráliu, čo sa týka členenia armád. Mimochodom v časoch problémov v Iraku - to boli aj kanadské lietadlá, ktoré prelietávali aj nad územím SR. “Kde sa vzali, tu sa vzali, prileteli”. 
Kanada je jedna z mála krajín na svete, ktorá zvyšuje počet svojich vojakov a to zahŕňa tak vysoký stupeň modernizácie ako aj zabezpečené finančné prostriedky a zároveň spolupracuje s USA v niektorých oblastiach obrany aj bez toho, aby na jej území boli nejaké jadrové zbrane a zároveň uplatňuje skôr “európsky model” financovania, že armáda nie je hlavná finančná priorita krajiny, pokiaľ krajina dokáže spolupracovať s podobnými krajinami. Dnes USA žiadajú pomoc od ostatných krajín pre misiu v Iraku, pre nové misie v Afrike, žiadajú pomoc pre Columbiu, kde už sa zdá byť pre USA veľa aj doteraz “bežná ročná miliarda USD” na boj proti drogovým kartelom atď. a môže si každý písať, čo chce, v rozpočtoch armády USA sa bude musieť začať šetriť a to sa dotkne celej armády ako aj vplyvu USA vo svete, ktorý sa mierne zmenší v prospech EÚ, Číny, Japonska, Ruska a Indie. A USA tomu nijako nezabránia.
Kanada je hlavným geografickým spojencom USA, čo z nej robí (už okrem ďalších faktorov) dôležitého hráča aj vo vojenskom priestore, kým ale zase na druhú stranu je silne ovplyvňovaná životným štýlom v EÚ, čo je aj logické vzhľadom na vzťah medzi CA a UK.
EÚ zatiaľ nemá spoločné zahraničné záujmy a hlavným dôvodom je fakt, že UK chce a má takmer vždy iný pohľad na akékoľvek záležitosti, než ostatná EÚ a ide znovu o zahraničnopolitické záujmy medzi UK a USA.
Neviem, či je EÚ bezvýznamná sila … prečo ? Pretože nechcela hneď vojnové riešenia v Iraku ? Alebo preto, že sa viac aktivizuje v Afrike ako USA ?
A k tej tvojej poslednej vete - ja mám predkov, ktorí neprežili ani časy fašizmu ani komunizmu, … stačilo, aby bolo zlikvidované Nemecko a “bol by pokoj” podľa toho, čo si napísal … a zároveň, … ja si myslím, že oveľa lepšie bolo nechať Irak tak ako bol, než použiť vojnové riešenie, ktoré ani nebolo najprv podporené OSN. Ano, najprv rečnenie, … pretože teraz, keď je potrebný zásah na Irán, tak sa reční až priveľa - keby teraz nebol chaos v Iraku, tak je vojna v Iráne, … a to iránsky prezident veľmi dobre vie.
A ešte k tým troskám - videl si, čo sa stalo v štáte Mississippi ? Ako 1 milión ľudí prišiel o svoje domy ? Odporúčam ti, aby si sa tam išiel pozrieť dnes, veľa sa nezmenilo. 
Podľa mňa je zase správne, aby EÚ mala napríklad 100 tisíc člennú spoločnú armádu, ktorú pošle tam, kde to bude potrebné:
- Balkán - nie je čo dodať, tu sú dlhodobé problémy
- Afrika - bývalé kolónie, priamy “sused” EÚ
- Podpora NATO, ak to požiada o pomoc
- Vyčlenenie mierových jednotiek pre OSN
- Možná pomoc v časoch povodní, požiarov, zemetrasení v krajinách EÚ.
A podľa toho, aký význam by mali mať jednotlivé body, tak podľa toho, sa dá armáda zväčšiť, zmenšiť a príslušne rozdeliť medzi jednotlivých členov, napríklad:
Vojenskí lekári - ČR
Vyhľadávanie mín a ich odstraňovanie - SR
Špeciálne jednotky - Holandsko, Belgicko, Veľká Británia atď.
Každý štát by vyčlenil takých vojakov, akých má najlepších vo svojej armáde a zároveň by to bolo podporené aj z hľadiska finančného.
Len na toto je potrebné, aby rozpočet EÚ bol min. 200 mld. EUR ročne a aby sa na poľnohospodárstvo dávalo max. 10% z celej sumy. Potom bude aj na viac projektov v infraštruktúre, ŽP či na vybudovanie spoločnej armády.
Určite by bolo pozitívne, keby EÚ dokázala poslať napríklad do 48 hodín kamkoľvek do sveta napríklad 25 000 vojakov - priamo určených na vedenia boja (špecialisti, pešiaci, logistika atď.), … nemyslím si, že sa tým zmenšuje význam NATO - pretože to potom USA význam NATO znižujú po celú existenciu tejto organizácie.
A dávať 2-3% HDP na armádu nie je zase až také nemožné. Hlavne v časoch, keď hlavný nástroj na vedenie vojny sú počítačové technológie + veda a výskum uplatňované pri vývoji a výrobe zbraňových systémov.
Stejně většina jednotek, které jsou vyčleněny pro NATO, je s nimi počítáno i pro EU. Většina členů EU je zároveň i členem NATO, do kterého přispívá svými jednotkami, a do společného sboru EU by mohli nabídnout většinou jen tyto samé jednotky.
Obrana NATO je založena na principu kolektivní obrany, kdy každý stát přispívá tím nejlepším, co má a většina armád se specializuje jako např. ČR chemici, lekaři a hloubkový průzkum.
Presne tak, ako Lenny napísal. Je tu NATO a vrámci neho tieto špecilizácie už existujú. Dy ja nehodnotím (pretože sa to ani tejto témy netýka) spôsob života v USA, alebo v CA. Vyjadrujem sa k armáde. CA je spojencom USA a sú to aj ďaľšie štáty, ktoré sú v NATO. EU ako štát neexistuje. Na probléme Balkánu sa ukázala neschopnosť EU niečo riešiť. Nielen UK, ale aj napr. Dánsko má na vojenské smerovanie EU iný názor. Menším krajinám už len z historickej skúsenosti viac vyhovuje silný spojenec zo zámoria ako veľký šéf z Európy . Silné preferovanie národného pricípu v Európe vylučuje spoločný EU záujem takmer v každej oblasti a to aj vo vojenskej. Princíp národných štátov z 19. storočia spôsoboval v Európe konflikty a teraz vedie k nejednotnosti v EU, nie je to len prístup UK,ale aj ďaľších. Ak sa niekedy v budúcnosti budú ľudia cítiť viac Európanmi ako príslušníkmi národných štátov, potom je cesta k budovaniu napr. spoločnej obrany otvorená. To jest budovanie odspodu a nie zvrchu.
A čo je na tom zlé, že EÚ chce mať vlastnú vojenskú jednotku podobne ako aj USA ? Ani USA, ani Kanada nepôsobia len v misiách NATO, ale pôsobia so svojimi vojakmi aj v iných misiách a majú aj iné ciele, podobne ako aj jednotlivé krajiny EÚ - a takto by sa to len zjednotilo.
EÚ chce byť silná - na to nestačí len ekonomika, ale aj diplomacia vo vzťahu vlastnej armády.
- EÚ nie je štát, je to zväzok štátov, ktorý sa neustále posilňuje. A či chceš alebo nie, spoločná armáda už sa buduje.
- Balkán ? Jáááj, … USA zbombardovali aj objekty, ktoré nemuseli a obnova je na pleciach EÚ - aj tvoje dane. Schopnosť nie je stále len v armáde, ale armáda môže byť prostriedok na silnú diplomaciu, ale len tak, aby bol silný zväzok partnerských krajín, to je vo svete len NATO.
- K tvojmu názoru na spoluprácu v EÚ sa nebudem venovať, nie je to vtejto téme.
Mne nevadí, že sa spoločná armáda buduje. Je to síce aj z tvojich aj mojich daní,(podobne ako obnova na Balkáne) a to platíme aj slovenskú armádu.
Mne neprekáža, že slovenské vojaci sú vyčlenení dnes pre NATO aj OSN, tak prečo by mi malo prekážať, že budú nejaké jednotky vyčlenené aj pre EÚ, keď súhlasím aj s fungovaním OSN, aj s NATO, aj s EÚ ?
Najprv stačia pravidlá pre fungovanie takejto organizácie, potom nejaké sídlo a systém riadenia a rozhodovania a pôsobnosti podľa vplyvu (a práve v tomto má EÚ výhodu v niektorých oblastiach nad takými ako Rusko či USA) a potom je potrebné samozrejme aj zafinancovať tie prvotné náklady - technika, výzbroj a výstroj, … potom už stačia len financie na náklady misií a to už nie je problémom.
Aj samotná slovenská armáda sa bude postupne špecializovať.
“Najprv stačia pravidlá pre fungovanie takejto organizácie, potom nejaké sídlo a systém riadenia a rozhodovania a pôsobnosti podľa vplyvu (a práve v tomto má EÚ výhodu v niektorých oblastiach nad takými ako Rusko či USA) a potom je potrebné samozrejme aj zafinancovať tie prvotné náklady - technika, výzbroj a výstroj, … potom už stačia len financie na náklady misií a to už nie je problémom.”
Len aby to nekrachlo ako Euroústava. Politici ju vymysleli, Francúzi a Holanďania v referende rozmetali.
Nebolo o tom referendum.
Dodatočné výdavky na vojnu v Iraku dnes schválil Senát USA a to vo výške takmer 66 mld. USD, senátori sú znepokojení, že ministerstvo obrany nevie lepšie plánovať svoj rozpočet a zároveň sa senátorom nepáči, že sa prekračujú ešte viac rozpočtové limity.
USA dnes dlhujú cca. 10 biliónov USD a dlh rastie každým rokom o cca. 400 mld. USD. 