To sú také informácie, že nemám slova, nehnevajte sa … 
Island skutočne železničnú sieť vybudovanú nemá.
Sudán však železnice má. 
A to celkom slušnú sieť, 4.725 km. 
Ono to zase nie je také ľahké určovať, mne sa to osobne zatiaľ robiť nechce, ale raz to spravím. Pôjde mi o porovnanie, kde je železnica a kde diaľnica. Železnice v Afrike sa väčšinou postavili ešte v časoch kolónií.
Z pevninskej Strednej Ameriky železnicu nemá len štát Belize.
Takže zatiaľ to vidím tak, že železnice nie sú v týchto štátoch:
Island
Belize
Kambodža … hoc tam našli akýsi zhrdzavený parný rušeň, oficiálne nemajú ani meter trate
Ruský miliardár investuje 20 miliárd dolárov do obnovy Petrohradu
dialnice.info/viewtopic.php?t=8716
Medzi prvoradé investície patrí výstavba 67-kilometrového železničného spojenia medzi centrom mesta a letiskom Pulkovo v hodnote vyše miliardy USD. (do r. 2015)
Z Pekingu vypravili testovací nákladný vlak do Hamburgu
oproti novym kontainerovym superludiam okolo 10 000 TEU a viac, to podla mna nema moc sancu.. bude to dost drahe a o moc rychlejsie to tiez nebude ..
Významná železniční stavba se nyní buduje v Iránu - viz: k-report.net/clanek-Z171.htm
Trať z Bamu na překladiště u Zahedanu umožní železniční spojení z Indie do Evropy a do Ruska.
aquila: Neviem kolko to trva lodi, ale vlak ma potencial zvladnut to aj za 10 dni, na RZD je dostatocna vyska troleja na vozenie kontajnerov v dvoch vrstvach, vymyslaju sa aj specialne vozne, ktore by to umoznili aj v Europe …
tej lodi to trva 25 az 35 dni, podla pocasia.. doslova 
problem je v tom, ze na vlak nedas proste 10 tisic a viac kontainerov.. aspon si to zivo neviem predstavit
plus nove pristavy dokazu tych 10 tisic kontainerov vylozit behom dvoch dni ..
nechce sa mi to uz hladat v poznamkach, ale pointa je napriklad v tom, ze uz uspora 10 000 kontainerovej lodi oproti 5000 kotainerovej je asi 150 dolarov na kontainer, co su astronocmicke sumy ..
ja len nejake čísla zo štatistiky:
podiel jednotlivých druhov dopráv pri preprave nákladu v EU:
cestná doprava - 46%
železnična doprava - 10%
námorná doprava - 40%
vnútrozemská vodná doprava - 4%
podiel jednotlivých dopráv na prepravovaných výkonoch v tkm :
ŽD- 27%
CD- 71%
VD- 2%
Cestná je najlacnejšia a svojím spôsobom sa dostane všade.
Rast kamiónovej dopravy sa predpovedal už v r. 2000, kedy rast na celom svete oproti r. 1990 bol viac ako 120%. A fakt mega rast bol vykazovaný v r. 1997-1999. A tento trend pokračuje a tým ako sa investície posúvajú na stred a východ EÚ, tak sa na Slovensku dvíha prudko tranzitujúca doprava, z čoho sme mohli mať dobrý biznis, keby sme mali dostavaný tento základ siete za asi 600 mld. SKK + obchvaty 100 mld. SKK, na mnohých úsekoch CB kryt a plne funkčné elektronické mýto. Na tomto stavajú Francúzi a Taliani.
A k tomu vlaku. Mňa to tiež zaujalo, že na čo vlak ? Ale tak prečo nie ? Lode už majú stále viac viac zahustené koridory a keď plávajú 20 dní a vlak to zvláda skôr, tak náklad, ktorý bude speciálny sa bude voziť aj vlakmi. Až nebude nafta, budú tu len vlaky, takže je dobre, že sa rozvíja aj železničná doprava.
A potom ja neviem kadiaľ tie lode idú z Číny, ale pri Malajzii sa rozmohlo pirátstvo … 
Nákladný vlak z Pekingu do Hamburgu prišiel za 16 dní
Kategória: Železničná
Autor :: TASR
Publikované : 24.01.08 17:54:44
Hamburg- Prvý testovací kontajnerový expresný vlak z Pekingu dorazil dnes ráno do cieľovej stanice v Hamburgu. Súprava prešla za 16 dní 10 000 kilometrov. Odstavili ju na nákladnej stanici hamburského námorného prístavu.
Šéf Nemeckej železnice (Deutsche Bahn, DB) Hartmut Mehdorn po príchode vlaku, ktorý 9. januára osobne vypravil na dlhú cestu, povedal: “Tento spoj sa stane pravidelným”. Pokladá ho za “produkt budúcnosti”, “dokonalé doplnenie leteckej a lodnej nákladnej dopravy” medzi západnou Európou a východnou Áziou a naopak.
Vlak išiel z Číny cez Mongolsko, Rusko, Bielorusko a Poľsko do Nemecka. Pôvodne mal trasu prekonať za 20 dní a mal dokázať, že preprava tovaru po koľajniciach bude rýchlejšia a lacnejšia.
Pokus potvrdil, že sa náklad z Pekingu do Nemecka dostal podstatne rýchlejšie než loďou, ktorá na prekonanie vzdialenosti z východnej Číny do západného Nemecka potrebuje vyše 30 dní. Ešte sa musí zistiť, koľko stála preprava nákladu, či bola skutočne lacnejšia než by bol jej prevoz po mori.
V budúcnosti by mali nákladné expresy medzi Hamburgom a Pekingom jazdiť 15 až 18 dní. Experiment dokázal, že tento zámer je reálny aj v podmienkach, keď je na Sibíri, po ktorej vedie Transsibírska magistrála, zima “v plnom kvete”.
Rakúske železnice investujú do svojich stavieb v r. 2008 1,6 mld. EUR, v prepočte skoro 54 mld. SKK.
Tak to Slovenské Cargo predsalen nie je jedinou stratovou nákladnou dopravou v Európe … ďalším takým je kupodivu … to Švajčiarske …
Kuvajťania sa rozhodli postaviť celé želenice aj metro naraz za 11,4 mld. USD.
dialnice.info/viewtopic.php?t=9250
Len pred mesiacom ohlásili investície do cestnej, diaľničnej, mostnej, leteckej, potrubnej a lodnej dopravy vo výške viac ako 18 mld. USD. A ešte aj o 100% vyššia ťažba ropy a jej spracovanie.
Všetko do r. 2020.
Už dnes Kuvajťania nevedia čo s peniazmi.
Francúzi predstavili rýchlovlak bez lokomotívy
dialnice.info/viewtopic.php?p=63599#63599
Vďaka použitiu kompozitných materiálov a hliníka sa podarilo znížiť hmotnosť najnovšej verzie rýchlovlaku na 385 ton z doterajších 430 ton. Nový vlak oproti konkurenčným údajne spotrebuje o pätnásť percent menej elektrickej energie.
Prvé vlaky AGV bude možné vidieť na talianskych železniciach.
Jeee, rychlovlak bez lokomotivy, to je mi novinka … en plus prve oprasenie trakcnej koncepcie pendolina, odlahcenie je sposobene tym, ze je vynechane naklapacie zariadenie … fakt supis, akoze dovi, dopo …
Ale najvacsim prekvapenim v clanku je ta 160 pri Trnave 
To ETCS tam stihli namontovat volajakosi rychlo
Jano.z,
vysvetli mi prosim preco AGV ma Vmax 360 a pendolino “iba” 200 ked je to rovnaka konstrukcia?
dik
B;: Zas úplne rovnaká konštrukcia to samozrejme nie je, silnejšie motory, možno 2-3 tlmiče prirobené na každý podvozok a možno trošku zosilnené čelníky. Nič viac. Pri tratiach aj vozidlách sa dajú rozlíšiť nejaké tie konštrukčné triedy: Prvá je do 200km/h, druhá je do 400km/h (alebo až do 500km/h - už si presne nepamätám) a tretia je nad 400km/h. V zásade sa dá povedať, že vozidlo koncepčne patriace do jednej triedy vie dosiahnuť maximálku svojej triedy ak by malo dostatočne silné motory a dostatočne odolné podvozky (+ samozrejme dosť silné brzdy).
Trošku blbý príklad z našich železníc: Na rade 363 sa dá meniť rýchlosť od 80km/h po 160km/h s použitím dvoch inžinierov, piatich mechanikov, jedneho zdviháku a súčiastok možno za 100 000,- Sk … z dôvodu šetrenia sa síce teraz pri zvyšovaní rýchlosti na 140 používajú podvozky zo 162, ale až dôjdu, ide to aj inak … a ČD by už chceli dávať Esá aj na 160 …
Nemecko chce do konca roka čiastočne sprivatizovať železnice
dialnice.info/viewtopic.php?p=64106#64106
Berlín sa rozhodol, že predá 25 až 30-percentný podiel v divízii, ktorá zabezpečuje osobnú a nákladnú železničnú prepravu. Vláda tak upustila od pôvodných zámerov predať aj železničnú sieť.