Dnes boli na viacerých miestach Slovenska prekonané dlhodobé teplotné rekordy. Neuvažuje NDS alebo MDPT nad možnosou obmedzenia jazdy kamiónov od uritej hmotnosti len napr. do desiatej alebo jedenástej hodiny predpoludním a potom až veer, aspo na dianiciach a rýchlostných komunikáciách? Mám taký dojem, že v niektorých krajinách vlani prijali takéto opatrenie, možno sa mýlim. Zdá sa mi, akoby na ministerstve a NDS zaspali, myslím že pri týchto teplotách ide o dos vážny problém..
toto inak neni vobec spatny napad. navyse dneska jazdili kamionisti ako sialeny, na D2 sa predbiehali v jednom kuse, na cestach detto. katastrofa. fakt by mali kamionom zakazat predbiehat na dialnici cez den .. v noci budiz
to iste v takychto horucavach
Zlý nápad to nie je, ale má to pár háčikov. Na Slovensku neexistujú takmer žiadne záchytné parkoviská, kde by mohli byť kamióny odstavené. Tieto by potom používali cesty I. triedy, ktoré by znehodnotili ešte viac. Alebo by sa zákazy museli uplatniť aj na týchto cestách a mohlo by to vyvolať množstvo problémov (ochromené zásobovanie, atď.). V dnešných podmienkach sa mi to zdá nerealizovateľné.
Treba nájsť iné riešenie než obmedzovanie akejkoľvek dopravy.
Okrem toho diaľničná sieť sa stavia najmä kvôli odvedeniu dopravy na diaľnice, vrátane kamiónov a ako píše MH, tak by to znamenalo zhoršenie ostatnej cestnej siete a zároveň nie je 2. varianta, SR nemá záchytné parkoviská, čo je aj problémom pre umiestňovanie váh. 
Na D1 se vlivem nadměrného tepla z konce červenece roztrhal asfalt v délce cca 1 km. Byl to nějaký 49 km ve směru na Brno tušim.
Je to možné. Na diaľnicu D1 (v ČR) treba veľké investície na opravy, no je dostatok peňazí.
Na Slovensku sú potrebné väčšie investície, ale peňazí je málo.
To máš pravdu Caesar:-)
Ešte stále je však na tom SR z pohľadu stavu cestnej siete - vozoviek - na tom lepšie ako ČR. Môže sa to zmeniť, ak bude ČR investovať teraz niekoľko rokov viac peňazí, ale aj nemusí, pretože aj SR investuje miliardy SKK do opráv v rámci samosprávy cez PPP. Pomaly každý kraj investuje 0,5 mld. SKK do svojej (krajskej) cestnej siete a štát investuje stovky mil. SKK do opráv ciest I. triedy.
A SR nemá až takú vysokú hustotu cestnej siete ako ČR (2. miesto v Európe, hneď po Belgicku).
Cesty využívajú aj kamióny. To je fakt. Prepraví sa celosvetovo pomocou kamiónou cca. 10% všetkého tovaru. Pred 10 rokami to bolo 6-7%. Takže je tu nárast. Ale zastaví sa to na úrovni 12-15%. No bude stále rast. A to je celosvetový trend. Iná je doprava v Nemecku, iná v ČR a iná v Rusku, čo sa kamiónov týka.
Vyjzdené koľaje, to je dlhodobý problém, na celom svete. Nedá sa odstrániť. 
Dá sa však zmierniť tento problém. Kamióny nesmú jazdiť preťažené. Treba to kontrolovať a tvrdo pokutovať. Tým sa odstráni efekt rýchleho vzniku nových vyjazdených koľají na opravených či nových cestách/diaľniciach.
Okrem toho sa dá riešiť aj financovanie opráv vyjazdených koľají. Dá sa to tak, že sa spoplatnia všetky diaľnice a cesty I. triedy (na Slovensku, inak proste hlavné ťahy) na toľko, aby kamióny jazdili hlavne po diaľniciach. Po cestách I. triedy jazdiť budú, lebo sa chcú vyhnúť cestám II. a III. triedy, hlavne tranzit. Je to jasné, aj keď sa za cestu platí, tak je “rovná”, má primerané klopenie zákrut, netreba teda stále brzdiť - to sa prejaví na spotrebe a čase. Takže aj zaplatiť sa oplatí. Cesty II. a III. triedy na Slovensku spoplatňovať netreba (môj názor), pretože tie slúžia hlavne na zásobovanie miest a obcí. Týmto sa teda vyrieši problém finančný na opravu koľají.
Na a na extra vyťažených úsekoch pomôže napr. CB kryt.
Konkrétne aj k téme: správne MH poznamenal, že na Slovensku chýbajú odchytné parkoviská. Ale ani v EÚ nie je úplne bežné, aby sa zakazoval prejazd. Ak je dobre spravená cesta, tak nehrozí nič a to, čo hrozí, hrozí aj osobnému autu, že sa na jeho penumatiky dostanú stopy asfaltu, t.j. asfalt - bežný jav aj na novej ceste. 
A ešte reagujem aj k ďalšiemu problému. Mrazy. Ak je nekvalitná cesta/most, tak pri veľmi silných mrazoch roztrhne asfaltovú vrchnú vrstvu, v prípade mostu, tento môže aj veľmi vážne poškodiť.
Chcem sa opýtať, či ba sa tento problém (letný aj zimný), nedal koncepčne riešiť prekrytím (nejaká strecha) vozovky v dostatočnej výške. V lete by robilo tieň. Za dažďa by odvadzalo vodu, v zime sneh. Zároveň by sa táto “strecha” dala využiť na inštaláciu nejakej techniky ak by bola potrebná, prípadne na inštláciu slnečných systémov na generovanie elektrickej energie.
Vedel by niekto, kto sa v tom vyzná, spočítať aspoň rádovo, koľko by takéto prekrytie mohlo vyjsť bez ďalšej inštalovanej techniky? Predpokladajme ďialničnú šírku cesty.
To je nereálne. Nakoniec by si aj strechu musel udržiavať.
Ale konkrétne čísla neviem, ani nemám predstavu. Strecha by musela uniesť napr. váhu snehu. … A to nie je problém len na diaľniciach. Nevidel som to vo svete, aby bola diaľnica v dĺžke 1 000 km (napr.) prekrytá nejakou strechou.
Samozrejme, že by ju bolo treba udržiavať. No možno by bolo zaujímavé zistiť, či náhodou údržba strechy (lepšie povedané prekrytia) aj so započítaním ceny výstavby, nebolo lacnejšie ako odstraňovanie koľají, výtlkov, havárií spôsobených neprispôbením sa stavu vozovky a iné.
Ani ja som to nevidel, len som sa už stretol s tým, že sa koketovalo s touto myšlienkou, ale asi nie na dosť vysokých miestach, aby sa aspoň preverilo, či by to tak nebolo lepšie. Možno existuje nejaká štúdia, kde sa zitilo, že to nemá ekonomický význam, ale som sa to nedozvedel.
Možno sa zistí, že to ekonomický význam nemá, ale môže to mať význym povedzme pre bezpečnosť premávky. Je tam možnosť osadiť kontrolnú, či informačnú techniku, osadiť snímače na mýto, či iné veci.
čavo,
vyjazdené koľaje vznikajú bez ohľadu na teplotu.
Je to čiastočná pravda. Vznikajú, ale otazka znie, ako často (možno lepšie, ako rýchlo). Čiže by sa mohla znížiť frekvencia opráv.
Ale to je vlastne jedno. Ja z toho nežijem, ale keby sa náhodou zistilo, že to má pozitívny efekt, tak by ma dosť mrzelo, že som sa to nepokúsil (aspoň v rámci mojich možností, či schopností) preveriť.
Ak by sa stala dopravná nehoda, bol by problém s tlakovou vlnou, … problém pri záchranných prácach, napr. s vrtuľníkom. Problémy s výfukovými plynami, problém so stabilitou. Problém pri opravách. Aká vysoká strecha - nadrozmerné rozmery.
Prekrytie diaľnic a ciest už sa preverovalo, a je to ekonomicky absolútne nevýhodné a okrem toho, je to mimoriadne nepraktické.
Nie si 1., ktorého to napadlo.
čavo,
a ja už len doplním, … tým, že postavíš strechu, predsa neriešiš problém teploty.
Moja chyba. Ja som stále v tom, že v tieni je nižšia teplota ako na priamom slnečnom svetle. A hlavne pokiaľ predmet, ktorý má možnosť ožarovať, je tmavý. 
čavo,
veď nakoniec nikto ti nebráni dať si patent.
Ale stavať to nikto nebude. Aj pod strechou bude extrémna teplota, nakoniec by to bolo ešte na obtiaž, … zlá cirkulácia vzduchu.
Prečo si myslíš, že to nikde nie je? To by nebol “altán”, to by musela byť riadna strecha, zastrešenie, najlepšie aj s klimatizáciou a výkonným vetraní, ďalej by to muselo byť strážené, aby sa to nerozkradlo, t.j. kamerový systém, ďalej problém pri opravách diaľnice, problémy pri dopravných nehodách, problém pri záchranných prácach, riziká vzniku tlakových vĺn pri výbuchu, problém s riešením nadrozmerných nákladov, problém v zimnom období, keď padá sneh, problém finančný, problém údržby, … a nakoniec, koľaje by boli aj tak vyjazdené. Ano teplota je nižšia, ale nie výrazne a keďže by bola horšia cirkulácia vzduchu, …
Suhlasim v tejto teme s mojim bratom Antimom.
Ziadne zakrytie dialnice nepomoze riesit situaciu, uz sa to testovalo. Este sa zhorsi situacia s udrzbou takejto strechy. A to by muselo byt komplet prekrytie, ved aj vietor je pri snehu casto - co s tym potom?
To by bola cena za 1 km dialnice uz skutocne na celom svete 1 mld. SKK.
A kto by to zaplatil? Vsetci soferi. To nie je riesenie.
Tento svet sa meni a akekolvek zakazy budu sposobovat problemy.
Existuje studia, SR by musela investovat 4,5 mld. SKK na vystavbu odstavnych parkovisk - kde tie peniaze ziskate?