Vzhľadom na nedostatok času chcem túto tému dať skôr aj keď v nej nie sú hneď v 1. príspevku žiadne konkrétne údaje. Nechcem blokovať diskusiu a kľudne sa realizujte aj Vy, kľudne sem píšte, čo by sa malo alebo nemalo meniť, alebo nepíšte aj nič, ale oblasť tu je a nie je správne, aby bola takto “blokovaná”.
Ja možno neskôr sem dám aj konkrétne informácie, keď bude záujem o niečo konkrétne. 
Tak rozhodol som sa kvalitne spracovať aj túto tému, takže pridávam informácie aj k tejto oblasti na východnom Slovensku. Táto oblasť je istou dopravnou križovatkou a preto cez ňu prechádza aj viac ciest I. triedy, ale treba tiež doplniť, že celkový stav cestnej siete tu nie je dobrý, pretože hlavne cesty II. a III. triedy sú stále v nevyhovujúcom stave a chýba tu aj akékoľvek napojenie na diaľničnú sieť SR a čo je horšie, tak ani nie je žiadne momentálne naplánované, len sa uvažuje o novej rýchlostnej ceste (paralela k D1 v smere na Ukrajinu).
Cestná sieť. 
Konkrétne by sa mal klásť dôraz na tieto cestné úseky:
Tým dôrazom myslím výraznejšie investície do týchto ciest v podobe zlepšenia ich parametrov ako aj lepšej údržbe počas a po zimnom období. Celkovo sú tu cestné úseky, ktoré spadajú pod rôzne kategórie ciest, I.-II. triedy. Samotné cetrum regiónu je mesto Vranov nad Topľou, ktoré je dopravnou križovatkou na všetky svetové strany, má blízko k ďalším mestám ako Humenné, Michalovce, Strážske, Sečovce a Hanušovce nad Topľou. K väčšine z nich smeruje cesta I. triedy, čo je pozitívne. Menej pozitívne je, že kvalita ciest II. a III. triedy nie je dobrá a aj cesty I. triedy by potrebovali nielen to, že existujú, ale aj sa o ne viac starať.
Niektoré časti týchto cestných úsekov sa už opravili v rámci projektu PPP, ktorý spravil PO VÚC na opravy ciest II. a III. triedy v celom PO VÚC v hodnote 500 mil. SKK. Aj SSC tu opravila viacero cestných úsekov, ale stále sa len skôr riešia staré problémy, neinvestuje sa tu dostatočne do lepších opráv. Výstavba nových ciest tu nie je potrebná. Cesty II. a III. triedy sa v PO VÚC ešte budú opravovať aj v tomto roku, pretože v r. 2005 sa nestihli všetky peniaze minúť a treba doplniť, že PO VÚC plánuje aj v ďalších rokoch použiť veľa peňazí na opravy ciest II. a III. triedy, konkrétne z úverov EIB, keďže PPP už PO VÚC nechce znovu realizovať (je to vysoká záťaž pre samosprávu na obdobie cca. 10 rokov).
Ďalej je potrebné vybudovať tieto cestné obchvaty:
Ďalšou oblasťou je rozvoj železničnej dopravy v tomto regióne.
Železničné trate:
Vo všeobecnosti treba povedať, že tu stačia tie železničné trate, ktoré sú tu postavené a aj v tejto oblasti je Vranov nad Topľou (VT) dopravnou križovatkou. Trať ide z VT aj v smere na Hanušovce nad Topľou, aj v smere na Strážske a aj v smere na Sečovce (Trebišov). Nemám prehľad o žiadnych plánovaných modernizáciách tratí v tomto regióne.
Železničné stanice:
Nemám potrebné informácie, neviem v akom stave je stanica vo VT, ale len doplním, že aspoň táto by mala byť na lepšej úrovni.
Letecká doprava.
Je zámerom EU aj samosprávy SR vybudovať v Michalovciach letisko, ktoré by bolo na úrovni takých letísk ako v mestách Poprad alebo Žilina, takže týmto by bol VT spádovým regiónom priamo pre toto letisko, inak tu letisko potrebné nie je stavať.
Ostatné investície do infraštruktúry v tejto oblasti v rámci predovšetkým vodných zdrojov a ochrany ŽP.
VT je regiónom, kde sú veľké rezervy v rozšírení kanalizačnej siete a napojenie obyvateľov na vodovodnú sieť. Približne 50% obyvateľov VT má vodu z nevyhovujúcich studní. K tomu nie je čo doplniť. Jediné, čo môže pomôcť, je EU, pretože všetko sú to finančne náročné projekty a SR je, žiaľ, chudobná krajina.
Dy, a čo cesta I/15 v smere na Stropkov 
..to je dosť dôležité cestné prepojenie v smere juh-sever 
..hlavne počas letnej sezóny je tu pomerne hustá premávka, nakoľko cesta vedie pozdĺž vodnej nádrže Domaša (RO Holčíkovce, RO Poľany, RO Nová Kelča, atď..), ktorá je významným centrom rekreácie v tomto regióne 
Ano, máš pravdu, na túto dôležitú cestnú komunikáciu som zabudol. 
Samozrejme, že táto cesta by mala patriť pod prioritné, len ja si stále neviem zvyknúť na to, že bola len administratívne premenená z cesty II. a na cestu I. triedy a aj to len preto, že cesta I/15 prechádza mestom Stropkov, odkiaľ je súčasný minister dopravy. A myslím si, že tento už mohol aj túto cestu dať zlepšiť svojimi parametrami. Potom by to myslím bola aj akceptovateľná zmena kategórie cesty.
Áno, viem že “cukrár” je zo Stropkova.. Myslím si že ono tá zmena z cesty II. triedy na cestu I. triedy bola vcelku logická (je to dôležitá a aj dosť frekventovaná cesta), ale ako píšeš, mali sa zmeniť aj parametre (alebo aspoň začať s prerábaním) a nie len prepísať číslo v papieroch.. Možno sa k zmene malo pristúpiť až po úprave na potrebné parametre.. 
Čo už.. veľa ciest II. triedy potrebuje zmenu na vyššiu kategóriu. Ale zmenu skutočnú, nie len papierovú..
Nie bodrik, akákoľvek zmena administratívneho charakteru nerieši stav, ktorý je. To, že cesta sa premení na papieri na cestu I. triedy je potom zavádzajúca inormácia pre rôzne Cestné federácie, EÚ atď. a jednoducho by sa takéto zmeny nemali diať bez toho, aby sa aj okamžite pristúpilo k úprave parametrov.
To už je potom iná téma, že by SR potrebovala reálne posilniť/rekonštruovať od základov cestnú sieť I. triedy a následne upraviť na cesty I. triedy aj cca. 1 200 km ciest II. triedy a cca. 1 000 km ciest III. triedy. A okrem toho by bolo potrebné prebudovať cca. 2 500 km ciest III. triedy na cesty II. triedy, čím by sa dosiahol stav, ktorý je dnes potrebný z hľadiska dopravnej vyťaženosti cestnej infraštruktúry. A teda prečo by sa malo podporiť len niekoľko takýchto administratívnych premien, … to už rovno sa tak môžem spraviť vo veľkom, … ale nemôže, lebo cesty I. triedy udržiava štát cez SSC, ale to už je iná téma.
Áno, to je pravda. Ja som to v podstate myslel tak, že zmena cesty na vyššiu kategóriu bez zmeny jej parametrov na parametre prislúchajúce danej kategórii je blbosť.. Úplne súhlasím s tebou, len som to zle napísal.. 
Hmm, to by bolo super, keby sa to uskutočnilo..
Existuje aj nejaký materiál, (najlepšie mapa, ale aj tabuľka, alebo zoznam) tých konkrétnych ciest, ktoré je potrebné upraviť na cesty vyššej triedy
Rád by som si to pozrel.. 
Existuje niekde aj takéto niečo, ale je to skôr všeobecného rozsahu.
Ja toto spracujem a pridám to na fórum.
Dy,
Fajn, rad si to potom pozriem..
Viete niekto, aká je hospodárska štruktúra tohto mesta/regiónu ?
Struktura regionu VT a okolie je charakterisiticka textilnym priemyslom, velky rozmach nastal v sektore sluzieb, ale oproti napriklad roku 1989 klesla pridana hodnota vyroby a vyrobkov vyrabanych v rozkradnutych pozostatkoch socialistickych molochov typu Bukoza Vranov, vyrabala napriklad nabytok, celulozu, drevotriesku, v sucasnej dobe preziva s minimom zamestnancov a s pochybnym manazmentom, paradoxne je v byvalom okrese velky romach hospodarskej tazby dreva v riadne uz zdevastovanych Slanskych vrchoch bez dalsej upravy ak neratam pochybne pily v oblasti.
Dalsim zaujimavym prikladom “hospodarskej sily” v regione je byvala cementaren Zeocem Bystre, kde v sucasnosti prebieha namiesto vyroby slinku a nasledne cementu iba balenie dovezenych cementov cisternamy a balenim do vriec, dalsi priklad “rastu” pridanej hodnoty.
V oblasti je charakteristicky trend s vynimkou mesta VT cestovat za pracou mimo region, magnetom su Kosice, Presov, Ceska republika, u mladych cela EU.
Cestna siet I. triedy je na relativne slusnej urovni , vidno len narast oprav v style totalne fuserskej prace cestarov, technologickych chyb pri pokladkach novych asfaltovych kobercov a podobne.
Co sa tyka toho ako to tu spominal Dy, ze je potreba obchvatov, urcite su potrebne, s vynimkou VT ich ziadne dalsie mesto a obec nema. Ale obchvat v Niznom Hrabovci vidim ako dost nerealny z dovodu “nedavnej” velkej investicie do upravy vedenia komunikacii aupravy krizovatky, ktra zmenila predchadzajuci system a trasy ciest.
No a na zaver musim dodat, ze napriek tomu ze som hospodarsku situaciu nevykreslil nijako pochvalne, musim uznat, ze napriek velkej Romskej komunite si region vedie celkovo s mojho pohladu velmi slusne , je vidiet novu vystavbu, rekonstrukcie, brutalny rozmach sluzieb oproti minulosti, je tam ale velka rezerva prave v budovani , uprave, oprave cestnej siete, ktora snad jedina chytila vyrazny hendikep oproti dynamike rozvoja regionu.
Koksolam,
ďakujem za podrobnú odpoveď, … k tým opravám ciest I. triedy: čo konkrétne považuješ za nekvalitnú prácu
Dy, povazujem napriklad to, ze v dnesnej dobe laserov sa robi pokladka kobercov na predchadzajucu obrusnu vrstvu bez zasahov do jej prilnacich schopnosti ako zafrezovanie klasickym tahanim tyce s lankom, nie lankodrahou, teda sa kopiruje predchadzajuci povrch s jej nerovnostamy, prepadmy, totalne vynechanim upravy kanalovych poklopov do novej vysky a o urovni asfaltovej zmesy ani nehovorim, po prvej zime je polovia obrusnej vrstvy v priekope a droli sa dalej, ich zivotnost je uplne nedostatocnaa ani nehovorim o tom, ze nasi cestary nasli novu zalubu pokladat asfalt pri prvych mrazoch a ked prsi. Co sa tyka malych oprav vytlkov , nahradenie diery kopcom so skokom nepovazujem za opravu, nehovoriac o tom, ze po prvej burke je tam vytlk zase a este vacsi
Upresním, doplním.
SSC nedisponuje žiadnou technikou na väčšie opravy ciest. Teda nie cestári robia tieto výmeny. Robia ich stavebné firmy, konkrétne divízie pozemného staviteľstva alebo inak nazvané, ktorí majú frézu, finišér a ďalšie vybavenie. Ani strediská údržby nedisponujú dostatkom techniky, frézy majú aj finišére, ale nepoužívajú sa, sú staré, chýbajú náhradné dielce. Teda naozaj nie cestári robia niečo zle, ale stavbári.
Žiaľ, to, čo popisuješ, to je dnes štandard na celom území SR.
Toto je samozrejme chyba, ale tak je zadaná objednávka. A tá je tak zadaná preto, lebo je finančný limit. A opráv chýba veľmi veľa, uplatňuje sa menšie zlo, radšej opraviť o 50 km ciest viac, aj keď tieto sa po jednom roku stanú na niektorých miestach nekvalitnými - výtlky, nerovnosti, menšie prepady atď.
A s tým dažďom - dnes sa dá stavať, aj v takýchto podmienkach, ale v praxi v SR samozrejme, že ide o “flákačstvo”. Ale takéto cesty už podliehajú možnému reklamovaniu, na to pozor.
Kanálové poklopy, … na toto dnes treba v SR dohodu s kanalizáciami, ak nie je, … smola. O úpravu ciest v okolí kanálov sa starajú kanalizácie, nie cestári.
Vynechal som niečo
Viem, že som ťa nepotešil, … ja neobhajujem tieto postupy, len sa ti to snažím vysvetliť, že väčšina z toho, čo píšeš sa tak robí, lebo na viac nie je dostatok financií. Z toho, čo si napísal je oprávnene takých 25% veľkou chybou.
A bola to móda Dzurindových vlád, že sa dlho vybavovali všetky povolenia v posledných rokoch, … potom sa muselo stavať aj na jeseň, lebo keby nie, tak peniaze prepadnú a žiadna oprava nebude. To je zlý systém a za ten SSC nemôže.
Nepotesil si ma Dy, urcite si nic nevynechal. To s tymi kanalovymi poklopamy som nevedel, dakujem za info. Cestarov som myslel vseobecne, naozaj nesledujem ci robi opravu SSC alebo nejaka ina firma, maju oranzove kominezy, viac vacsinou z auta nestihnes sledovat.
Ale nesuhlasim s tym systemom 50 km naviac, aj ked vlastne zbytocne, uz by sa mohli poucit, ze Potemkinovske dediny su kravina, opravovat cesty na oko nepomoze vobec nicomu a nikomu. Co sa tyka reklamacii, Dy, mozem sa seriozne spytat, urcite mas info o tom, ze kolko sa vlastne tych ciest zreklamovalo?
Mrzi ma este jedna vec, ze Ty mi musis vlastne obhajovat fuserinu na cestach aj ked viem ze Cestna siet je Tvoja srdcova zalezitost.
Odpoviem bodovo, čo robím najradšej :
Mýliš sa, oprava ciest už je nevyhnutná, pretože to sa dá dnes odmerať: podľa vyjzdených koľají a iných nerovností sa dá dnes už určiť ako je zasiahnuté podložie cesty, … takže toto je potrebné okamžite riešiť. A na to stačí, na 5 rokov aj oprava, o akej sa bavíme.
Reklamácie prebiehajú, je to cca. 1/8 z opraveného. A ide to na náklady stavebných firiem, aj keď prebehne inflácia, je to už na náklady stavebných firiem. Reklamácie idú tak od SSC ako aj od jednotlivách VÚC.
Neobhajujem túto prácu, vysvetľujem systém a samozrejme, niekedy pridám vlastný názor, ktorý sa môže s časťou systému zhodnúť.
Odpoviem aj ja bodovo 1., 2. , 3. dakujem za info
Chcem len dodat, ze spominana trat kapusany pri Presove- Strazske bola postavena cez druhu svetovu vojnu , vyuzili sa aj miestny Romovia ktory mali zriadeny pracovny tabor. Nachadza sa na nej v oblasti Hanusoviec nad Toplou subor unikatnych technickych diel, 4 viaduktov, najdlhsi je priamo nad mesteckom , je cez 400 metrov dlhy a je zvlastny tym, ze je to viadukt v najdlhsou zakrutou v strednej europe. Trat Vranov -Trebisov bola pre osobnu dopravu zrusena, naklada neviem nemam o tom prehlad.
Zeleznicna stanica vo Vranove je klasicka, nic extra, okrem systemu KVC neponuka ziadny dalsie sluzby naviac oproti dalsim staniciam na trati vo vacsine postavenych spolu s tratou v style prvorepublikovej architektury v CSR. Na vacsine z nich je dodnes “suchy zachod” 
Celkovo je trat na slovenske pomery kvalitne udrziavana, viadukty su kvalitne natrene a zrekonstruovane, stanice presli pred par rokmy “faceliftom” v podobe opravy fasad. Premavka je velmi slaba, nakladna doprava stagnuje.
Link na foto viadukta, byvaly okres VT, fotka je z blizkosti Hanusoviec nad Toplou, preklenuje udolie Hrabovec ige-eurotrain.de/cms/img/cms … 9-2004.jpg
Pridavam link na foto toho najvacsieho
spz.logout.cz/gif7/754084m.jpg
