Toto más odkial? ruske hdp je aj bolo daleko vyssie ako ukrajinske. Takze ukrajinci sa nemohli mat lepsie. Npr. po pripojeni krymu rusi velmi vyrazne zvysili dochodky.
Ruske ciele su imperialne v prvom rade, az v druhom rade ekonomicke.
jasné, keby ukrajina vstúpila do EU, na druhý deň by tam nastal raj na zemi, tak ako náš “ostblok” . Stalo by sa daľším zdrojom “otrokov”, a potravinové “smetisko” pre “západ.”
Takym idiotom ako ty, by som odporucal zazit alternativnu realitu typu Slovensko nevstupilo do EU.
Fakt podla teba, by sme na tom boli lepsie ako teraz.
Chces mi povedat, ze v takom Srbsku, Albansku, Bielorusku, Moldavsku je sveta zit ?
Ked si porovnas Slovensko s ostatnymi krajinami ost bloku. Za Slovenskom co sa tyka ekonomickych statistik je uz len Bulharsko. Ostatnym krajinam sa pozerame na chrbat.
Aj za to moze ta zla EU ?
4 lajkov
Toto je pravda, ak by rusi mali trochu rozumu a empatie voci inym narodom a ich slobodam a namiesto palenia penazi v armade a vojnach vyuzivali svoj ekonomicky potencial tak tu Ukrajinu dobiju ekonomicky a kulturne bez vojny.
Pred zaciatkom vojny v 2014 vacsina aj ukrajincov v Kieve rozpravala po rusky, vacsina nepouzivala Facebook ale VKontakte, sledovali ruske filmy a serialy atd.
Problem ale je, ze rusi okrem toho exportuju aj proruskych politikov a oligarchov, ktori su standardne vzdy strasne skorumpovani a ich hlavny ekonomicky export je “lacny” plyn a ropa s ktorym potom vydieraju.
Ak to zjednodusim, tak USA, ale aj Cina a EU dobivaju svet nie vojensky ale kulturne a ekonomicky. Este aj na uplnom konci sveta je McDonald, ludia piju CocaColu, chceli by soferovat BMW a handry maju z Ciny.
Rusko ma problem “dobit” susediace krajiny, s ktorymi boli donedavna v jednom sovietskom sojuze a kde sa rustina bezne pouziva. A tak pouziva utlacanie a vojensku silu, popripadne sa tym vyhraza.
A preto tak EU vadi rusom a radi na nu nadavaju a je to aj odpoved na:
ukrajinci totiz videli ze na zapad od nich ako sme my, Polsko, Cesko atd. po vstupe do EU napredovali. Este aj byvali sovieti sojuznici z Litvy, Lotysska a Estonska po vstupe do EU prosperuju a vo vsetkych ukazovateloch zivotnej urovne su na tom lepsie ako rusi a ukrajinci, pritom su to male krajiny bez vyrazneho tazkeho priemyslu alebo nerastnych surovin. Co rusi vnimaju ako nebezpecenstvo, kedze ukazuju inym ze aj bez rusa sa da zit dobre.
Uzhorod je na hranici EU, z Lvova k polskej hranici je to 50km, ukrajinici si velmi dobre vedeli spocitat vysku platov u nich vs u nas. A tie vsetky vyhody EU mame bez toho aby nase prava, jazyk a kultura boli potlacane. A preto do EU chcu aj ine krajiny ako Ukrajina, cely balkan a Moldavsko, vratane takych krajin ako proruskych srbov alebo turkov.
10 lajky
Aké HDP mali po rozpade ZSSRZ Lotyšsko, Litva, Estónsko, Bielorusko?
Ako ako je to teraz v Pobaltských krajín v potovnani s takým Bieloruskom?
1 lajk
HDP je len jeden z udajov ale nie je to uplne relevantny udaj pre zivotnu urove. Rusko ma velke mnozstvo nerastnych surovin a ich tazba a export tvori velku cast ekonomiky. Druha vec je potom preliat a preinvestovat tieto peniaze do zivotnej urovne obyvatelov a inych ekonomickych aktivit. Vid napr. take Norsko.
Kazdopadne take veci ako priemerny plat, vyska dochodku, dlzka zivota, pocet vrazd je vyrazne lepsi v pobaltskych krajinach ako v Bielorusku/Rusku.
Je nieco take ako index ludskeho rozvoja, ktory spracovava OSN a tam viacere tieto udaje kombinuju. Pobaltske krajiny su tam na tom tiez lepsie ako Bielorusko/Rusko. A to pripominam, ze bez tych nerastnych surovin a moznosti co to prinasa.
5 lajky
musím uznať prudko inteligentná odpoveď. Keď druhý ma iný názor, a dochádzajú argumenty, nasledujú nadávky. paráda.
Zbláznil si sa?
Tí otroci pracujúci pre zlých zlých otrokárov Ti prispievajú aj na ten 13. dôchodok, za ktorým tu plačeš každú chvíľku… Majú platy a životnú úroveň ako nikdy… Vždy môže byť lepšie, ale aj oveľa horšie.
Nebyť EU, Schengenu a všetkého okolo toho, tak investori tu nemajú dôvod investovať, je tu oveľa vyššia nezamestnanosť, menší tlak na rast platov a tento štát by si nemohol dovoliť také výdavky.
Ak by ČR bolo v EU a Slovensko nie, tak táto krajina by vzhľadom na kultúrnu aj jazykovú podobnosť zažívala s veľkou pravdepodobnosťou obrovský exodus mladých ľudí a nemali by sme možnosť tomu nejako brániť. Vychovávali by sme mladých ľudí pre ČR, čo sa deje aj teraz, no dosiahlo by to giganticke rozmery. Čelíme veľkému odchodu mladých študovať preč a to všemožne tlmíme vratane uplácania VŠ študentov štipendiami, aby nám neutekali…
Členstvo v EU má výhody aj nevýhody, avšak nemyslím si, žeby Slovensko nejako tratilo.
5 lajky
A co ti to povedat, ked evidentne nie si schopny porovnat poziciu Slovenska ako clena EU voci neclenskym krajinam.
Druha vec, ze nam Polsko ukazuje chrbat co sa tyka zivotnej urovne. Ze v kopec ekonomickych ukazovateloch je uz na tom lepsie aj Rumunsko. Ze Cesku sme sa za tych vyse 30 rokov od rozdelenia nepriblizili ani o milimeter. Nie, za to nemoze zla EU.
Videl som tabulku porovnania prijmov a vydavkov za 11 mesiacov roku 2024 a 2025.
Takze.
Prijmy z DPH v roku 2025 medzirocne vzrastli o 9%. Nie, bezneho obcana sa to nedotkne, ved chladnicku kupuje raz za 10 rokov. Aspon tak tliachal fico na tlacovke.
Dan z prijmu fyzickych osob o OSZC. Tam je narast v roku 2025 o 20%. Takze kazdy obycajny zamestnanec odovzda statu zo svojho platu o 1/5 viacej ako minuly roku.
Dan zo zisku fiem. V roku 2025 tu je pokles -4%.
Transakcna dan. Najlepsi varic lekvaru tliachal nieco o 700 mil. eur. Za 11 mesiacov sa vybralo zavratnych 284 mil. eur.
Takze za 11 mesiacov roku 2025 stat vybral na daniach o 8% viacej ako v roku 2024. Co predstavuje narast nejakych 915 mil. eur.
Pozrime na minanie.
Stat k 30.11.2024 mal deficit 5.138 mld. eur. K 30.11.2025 bol uz deficit 6.375 mld. eur. Takze narast deficitu o 1.237 mld. eu.
Deficit vyjadreny v % HDP - 4.3% vs. 5.1%.
Toto je rok kde bezi konsolidacia II. Toto je vysledok konsolidacie ???
Nie, za toto nemoze podla teba zla EU. Za toto mozu nami voleni predstavitelia statu.
Ked maju schvalit zakony ktore zabezpecia beztrestnost, tak to dokazu v super zrychlenom konani. Nic insie nedokazu.
Manzelka pracuje v zdravotnictve. Co dieta lekara, ked studuje medicinu, tak ju studuje v Cechach. Myslis ze ti lekari nam nebudu chybat ?
So synom ideme v januari obzriet nejake odbory na dnoch otvorenych dvery na vyskokych skolach. Nie, slovenske vysoke skoly to nie su.
4 lajkov
Áno ruské HDP bolo vyššie ako UA, ktorej HDP bolo v roku 1989 niekde na úrovni Poľska (ale čo som pozrel tabuľky a štatistiky, tak rozdiel medzi RUS a UA v 1989 bolo na úrovni 1 - 2%, čiže nič hrozne, samozrejme ak berieme celé Rusko a celú UA, je mi jasné, že regióny ako Moskva a Petrohrad boli niekde inde). Ruské HDP bolo vyššie hlavne z dôvodu nerastných surovín na území dnešného Ruska.
Čiže vezmeme si PL a UA, približne rovnaká východzia pozícia a po 35 rokoch je HDP v PL výrazne vyššie ako v Rusku a toto by bol a ja pravdepodobný scénár pri porovnaní UA a RUsko v časovom horizonte 10 až 20 rokov, a to z dôvodu, že korupcia ako je známe znížuje výrazne HDP krajiny a ak by bola UA v EU tak by ruský štýl korupcie, ktorý tam vládol až donedávna a asi tam je stále prítomný, len v menšej miere, by musel byť ešte výraznejšie korigovaný.
Viď čo sa stalo v prípade Rumunska v roku 2007, ako výrazne tam klesla korupcia a ako sekundárny efekt sa začal zvyšovať HDP.
Ak by Ukrajinci nešli nejakou veľmi divnou cestou, tak preskočenie Ruska by bolo neodvratné, samozrejme ak by sa dovtedy Rusi nezbavili Putina.
V 21. storočí sa impéria rozširujú inak ako v predchádzajúcom tisícročí a okrem Ruska to už pochopili úplne všetci, len Rusi si myslia, že všetci budeme stále hrať s ich poznačenými kartami. Pre Rusko je táto vojna jedna obrovská prehra aj keby získali to územie, ktoré dobili doteraz, veď nebudú mať ani ľudí ani kapitál aby tie zničené mestá dali doporiadku a ak áno tak len s pomocou číny a to presný opak toho čo chceli, stanú sa koloniálnou dŕžavou Číňanov, ktorí si z nich spravia svojich bielych otrokov.
4 lajkov
Tie naše obľúbené porovnania s Poľskom, asi najvýraznejší rozdiel tu:
4 lajkov
bezne necitam blogy ale toto je tak dobre ze to sem hodim. pise sa tam nielen “A” ale aj “B”:
Bolo by však intelektuálne nepoctivé pripísať tieto čísla len „hlúposti“ národa či efektívnej propagande. Kremeľská mašinéria nevarí z vody. Veľmi obratne zneužíva reálne zlyhania západného modelu a našej domácej politiky. Pre veľkú časť slovenskej populácie sa demokracia stala synonymom pre neistotu, roztvárajúce sa sociálne nožnice a aroganciu centra voči regiónom. Ak sa človek cíti byť ekonomicky mimo hru, ak má pocit, že „liberálne elity“ pohŕdajú jeho spôsobom života a systém mu neponúka férovú šancu, potom sa ruský naratív o „skazenom Západe“ stáva lákavým vysvetlením jeho vlastnej frustrácie.
https://blog.sme.sk/rudl/spolocnost/ruska-diktatura-poziera-vlastnu-buducnost-a-vyvaza-chaos-do-europy
sory za OT, ale mi nedá, čo tým myslíš, že “pomerne vyspeli a inteligentni volici”, čiže voliči PS, to snáď nemyslíš vážne. Pozn, nie som ficovolič.
zaleka nemyslim ps, celkovo zvolia vacsinou tie najlepsie moznosti ktore su v ponuke to si vsimam uz dlhsie bez ohladu na politicke tricka ,ps ani ja nevolim ani tebou menovanych mafosov ,treba volit vzdy odbornikov nie podla politickych triciek ale logicky vzdy udprednostnim strany kde je najmenej korupcie a spiny
1 lajk
Experti načrtli nový smer pre Slovensko. No minister Kamenický plán odmieta: Doplatili by na to ľudia, varuje
Cely clanok
- S akým deficitom na rok 2026 rátajú na rezorte financií?
- Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je vo vzťahu k plánom vlády skeptickejšia.
- Ministrovi posielajú nápady, ktoré by pomohli znížiť schodok.
- SOPK menuje tri faktory, ktoré považuje podnikateľský sektor za najväčšie hrozby.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Slovenská vláda si koncom roka 2025 nakreslila tohtoročný rozpočet s deficitom 4,1 percenta HDP. V praxi to znamená, že aj v roku 2025 ráta s vyššími výdavkami ako príjmami.
Schodok má v hotovosti dosiahnuť šesť miliárd eur. Pre ilustráciu, vyplatenie 13. dôchodku v roku 2025 nás vyšlo na asi 920 miliónov eur, nákup 14 stíhačiek F-16 spred niekoľkých rokov zas 1,6 miliardy eur.
V prípade spomínaných výdavkov išlo o politické priority.
Ekonómovia však varujú, že nevyhnutnosť je tiež zraziť deficit verejných financií bližšie k trom percentám.
To, ako to urobiť aj v druhom polčase vládnutia pred očakávanými opätovnými parlamentnými voľbami naznačili experti počas konferencie SOPK – Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2026.
Kamenický odmietol niektoré škrty
V článku sa ešte dočítate:
- Čo vlády odporúča Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
- Aký pohľad na to má minister financií Ladislav Kamenický.
- A čo na konferencii SOPK – Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2026 – nastolili podnikatelia.
Dostupné pre predplatiteľov
Na to, že treba s liečením našich verejných financií pokračovať, apeloval predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. „Konsolidácia je naďalej potrebná, pričom treba viac ochrániť konkurencieschopnosť ekonomiky,“ poznamenal.
„Z histórie vieme, že vo volebnom roku sa už takéto opatrenia uskutočňovať nezvyknú. No a potom je tu aj možná konsolidačná únava,“ načrtol dve hlavné príčiny neochoty v pokračovaní nepopulárnych krokov Tóth.
Pri tej druhej mieril na to, že tri doterajšie balíčky neviedli k primeranému poklesu deficitu. „Náš odhad deficitu na rok 2026 je vo výške 4,4 percenta, čo je mierne vyššie ako sú rozpočtové plány,“ pripomenul ďalej Tóth s tým, že je to o asi 600 miliónov eur nad rámec rozpočtu.
Vďaka týmto číslam tiež krajine neustále narastá dlh. Bez dodatočných konsolidačných opatrení môže na konci roku 2029 vystúpiť až na úroveň 74 percent HDP. Na konci roka 2024 bol dlh ešte necelých 60 percent HDP.
Mapa rastu Európy: Slovensko sa dostalo na chvost Únie, horšie sa darilo len štyrom krajinám
Slovensko by sa tak malo podľa odborníka zamerať na medzinárodné odporúčania. „Aj podľa nich by sme sa mali sústrediť na spotrebu, majetkové dane a na negatívne externality. Nie na zdaňovanie novej pridanej hodnoty, teda na dane z príjmu či na odvody,“ poradil Tóth.
To boli kroky v rámci príjmovej kapitoly. Pri tej výdavkovej by sme zase nemali krátiť verejné investície. Naša pozornosť by sa mala, naopak, zamerať na bežné výdavky, ktoré by mali byť adresné a k ich prípadnému osekávaniu by malo dôjsť na základe dôkladných analýz.
Iný pohľad má minister financií Ladislav Kamenický. „Všetci hovoria, aby sme nedávali dávky, pomoc či 13. dôchodky. Ak by sme tieto odporúčania dodržali, dopady na ľudí by boli výrazne horšie,“ uviedol počas svojho vystúpenia. Horšie čísla pripísal na vrub zlej geopolitickej situácii, predovšetkým colnej vojne zo strany staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Nemecko sa snaží tieto straty dohnať na európskom trhu, podobne ako Slovensko. Nahradiť všetky straty sa však nedá. Ak niekto tvrdí, že to napokon nebude mať dopad na našu ekonomiku, tak nevie, o čom hovorí,“ podotkol.
Dane ako čoraz väčšia prekážka
Slovensko tiež trápia vysoké dane. Na problém vysokého daňovo-odvodového zaťaženia v krajine poukázali aj podnikatelia v Ekonomickom prieskume SOPK. V rokoch 2023 až 2025 v ňom označili tento faktor za najväčšiu hrozbu. Až na druhom a treťom mieste umiestnili rast cien vstupov a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
„Myslím si, že je tu problém príliš vysokého zaťaženia podnikateľskej sféry. Stačí spomenúť len daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré patrí medzi najvyššie v Európskej únii. Pozrite sa aj na zaťaženie práce,“ uviedol v rozhovore pre HN predseda komory Peter Mihók.
Jeho slová potvrdzuje aj pohľad na dáta OECD. Daňovo-odvodové zaťaženie jednotlivcov u nás už v súčasnosti patrí medzi najvyššie spomedzi 38 štátov v tomto združení. V roku 2024 to bolo v prípade slobodného a bezdetného človeka zarábajúceho priemernú mzdu až 44,5 percenta z celkovej ceny práce.
To nás v rebríčku OECD zaradilo na ôsme najvyššie miesto po Belgicku či Holandsku, najväčších európskych ekonomikách ako Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ako aj Rakúsku a Slovinsku. Trochu iné je to pri zaťažení rodín. Napríklad pri manželskom páre s dvoma deťmi, v ktorom je zamestnaný len jeden rodič s priemernou mzdou, predstavoval celkový daňový klin v roku 2024 len 19 percent zo sumárnej ceny práce. Aj v tomto prípade to bolo ôsme miesto v rámci organizácie so sídlom v Paríži.
Ze by jedina pozitivna vec od sucasneho ministra? Zachranky su lukrativny biznis a takto dostanu statne nemocnice viac penazi. (samozrejme peniaze ziska aj penta a agel, ale ti sa na zachrankach nabaluju aj teraz)
Nie je to len PS ale aj SaS + mix SmeroHlasuRepublikySNS tam bude mat vyrazne menej.
A da sa to mysliet uplne vazne, staci si pozriet statistiky. Bratislava ma najvyssi pomer VS vzdelanych ludi. Top 5 okresov v pomere VS vzdelanych ludi je BA I az V. Top kraj je Bratislavsky, a ten rozdiel je dost vyrazny:
V Bratislave v 2023 malo PS 34%, druhy SMER 17.5%, tretia SaS 13.8%.
V 2020 bol SMER az 4. , pred nim OLANO, PS aj SaS.
A tak je to velmi casto, v 2006 vyhralo v BA SDKU vysoko nad SMEROM.
A nie je to len BA, ked si zoberies okres Kosice I-IV , ktore su tiez nadpriemerne v pomere VS vzdelanych obyvatelov, tak vyhravalo tam tiez PS, OLANO a SDKU.
A funguje to aj opacne, podla prieskumov len podla vzdelania, napr. :
ma SMER vyraznu podporu u ludi s najnizsim vzdelanim a naopak PS je tam velmi slabe. U ludi s najvyssim vzdelanim ma naopak PS velmi silnu podporu a SMER je tam slabsi.
2 lajkov
Vždy keď idem na návštevu k rodičom alebo čítam tvoje príspevky, si pripomeniem prečo je táto krajina v takej riti v akej je 
5 lajky
marakeš, tie tvoje prudkointeligenté odpovede, stoja za to. Ďalšia myšlienka, ktorá ma udivuje, že VŠ, je patent na rozum 
, ved aj taký danko, matovič… a kopec iných poslancov, má VŠ, a že by u ních tá inteligencia prekvitala, nedá sa povedať.
Toto je také podprahové podsúvanie predvolebných preferencií ako pred každými voľbami …. Všetky prieskumy by mali mať počas celej predvolebnej kampane zakázané verejné výstupy.
3 lajkov