aj teraz bezia 3 obchvaty z toho 2 velke. pokial viem uz je projektovka na kezmarok, I/51 a I/64 stale nic a to sa nebavime o trasach R. tato alokacia zabezpeci aby sa toho pohlo co najmenej, ktovie ci sa nespomalia tie 3. po tej blbej poznamke Raza ze ked nie su obchvaty krajskych miest tak tazko riesit okresne sa necudujem. len neviem ktore krajske mesto nema minimalne rozostavany obchvat.
stale stovky km v dezolatnom stave, mosty pred kolapsom. toto je strategicka chyba na urovni dolezala.
Trochu tabuliek takto na vecer - porovnanie krajin V4.
Odchádzajúca česká pravicová vláda v kampani opakovala, že Česi sa nikdy v dejinách nemali lepšie. To je síce podľa niektorých štatistík pravda, no bežní Česi tento ekonomický úspech až tak necítia – napríklad reálne mzdy budú aj tento rok na úrovni roku 2019, keď vládol Andrej Babiš.
Aj to mohlo viesť k tomu, že Babiš a jeho hnutie ANO s veľkým náskokom vyhrali víkendové voľby a budú zostavovať vládu.
Pozreli sme sa na niektoré makroekonomické ukazovatele v krajinách V4. Česi sú stále najbohatšou krajinou, aj keď nerastú tak ako susedia. V niektorých ukazovateľoch, ako je napríklad priemerná mzda, ich už predbehlo Poľsko.
Česká vláda však – ako znie stereotyp o Čechoch – relatívne dobre šetrila a v rámci krajín V4 najmenej zadlžovala krajinu. Prekvapivé je, že maďarské reálne mzdy išli hore najvýraznejšie z krajín V4. Ako však vysvetľujú maďarskí ekonómovia, môže to byť zavádzajúce.
Porovnávať priemernú mzdu môže byť ťažké, keďže ceny môžu byť v jednotlivých krajinách rozdielne a to, čo si môžete kúpiť za danú sumu v Poľsku, si nemusíte kúpiť na Slovensku.
Každopádne má podľa údajov z druhého kvartálu najvyššiu priemernú mzdu v krajinách V4 práve Poľsko – v prepočte 2 150 eur (údaj za apríl). To je o vyše sto eur viac ako Česko. Slovensko je v tejto štatistike posledné, priemerná mzda v druhom štvrťroku bola 1 654 eur. Ide o hrubú mzdu – v čistom je to po odrátaní daní a odvodov menej (v prípade bezdetného zamestnanca na Slovensku asi 1 250 eur).
Väčšina ľudí však zarába menej, ako je priemerná mzda v krajine. Lepším ukazovateľom toho, koľko zarába bežný Slovák, Poliak, Čech či Maďar, je mediánová mzda. Tá hovorí, že polovica obyvateľov zarába viac, ako je táto suma, a polovica menej.
V tejto štatistike vieme porovnať údaje za rok 2024. Mediánová mzda bola vlani najvyššia v Česku, aj keď Poľsko ho dobiehalo a v prvej polovici tohto roka ho už dobehlo. Slovensko je tretie, malo vyššiu mediánovú mzdu (vlani 1 434 eur v hrubom) ako Maďarsko.
Treba však dodať, že udaná mediánová mzda na Slovensku môže byť nadhodnotená, keďže zverejnený údaj vypočítava Štatistický úrad inou metodikou, v ktorej napríklad nie sú zahrnutí zamestnanci u živnostníkov, ktorí zarábajú menej. V pomere k priemernej mzde by medián na Slovensku bol zhruba 1 250 eur.
Ak sa pozrieme na čistú mediánovú mzdu, najviac zarábal v druhom štvrťroku bežný Čech či Češka, a to asi 1 340 eur v čistom, v Poľsku to bolo asi o sto eur menej (aj keď v hrubom mali o stovku viac).
V Maďarsku to v júli tohto roka bolo asi 1 000 eur v čistom.
Jednou z hlavných tém volieb v Česku bola inflácia. Tá bola posledné roky v krajine vyššia, ako bol priemer Európskej únie – ale to bol prípad všetkých krajín V4.
Z porovnania miery inflácie, ako ju zverejnil Eurostat, vychádza, že najvyššia inflácia bola v Maďarsku, kde ceny od roku 2015 do roku 2024 stúpli o 67 percent. Ako pripomína slovenský ekonóm pôsobiaci v poradenskej firme Oxford Economics Daniel Kráľ, Maďarsko malo dokonca najvyššiu infláciu v Európskej únii.
Vysoká inflácia bola aj v Česku, kde ceny za 10 rokov narástli o polovicu. Slovensko v porovnaní s týmito krajinami vyšlo najlepšie, no stále horšie ako priemer EÚ či eurozóny.
Na druhej strane tento rok miera inflácie v Česku už nie je taká vysoká – pohybuje sa okolo 2,5 percenta. Podobne je to v posledných mesiacoch v Poľsku. Naopak, Slovensko a Maďarsko stále zápasia s infláciou nad 4 percentami.
To má vplyv aj na reálne platy. V krajinách síce stúpali hrubé mzdy, no zároveň rástli aj ceny.
Tento graf má ukazovať, kde narástli reálne priemerné hrubé mzdy najvýraznejšie od roku 2015.
Začnime Českom. Graf ukazuje, že reálne mzdy sú len o 14 percent vyššie, ako boli v roku 2015, čo je najnižší nárast z krajín V4. Reálne platy boli pritom vlani v Česku o necelých 8 percent nižšie ako na vrchole v roku 2021, keď nastúpila vláda Petra Fialu.
To potvrdzujú aj iné správy. Podľa analýzy českého Inštitútu pre politiku a spoločnosť budú priemerné reálne mzdy v Česku tento rok na úrovni roku 2019. „Z pohľadu krajín OECD bol prepad reálnych miezd v Česku najvýraznejší,“ píše analýza z júna.
Graf ukazuje, že priemerné reálne mzdy najviac rástli v Maďarsku – oproti roku 2015 až o 66 percent. Tieto čísla, ktoré vychádzajú z údajov maďarského štatistického úradu, môžu byť zavádzajúce a môžu realitu v Maďarsku vykresľovať priaznivejšie oproti tomu, aká v skutočnosti je.
Maďarský ekonóm Zoltán Pogátsa tieto čísla nepovažuje za spoľahlivé. „Bohužiaľ, teraz sme v štádiu, keď je maďarský štatistický úrad pravdepodobne pod politickou kontrolou. Výskumníci zistili, že úrad manipuloval s údajmi o príjmoch, čo viedlo k veľkému škandálu,“ povedal.
Pripomína, že maďarské priemerné mzdy rástli z nižších čísel. „Maďarské mzdy vzrástli z nižšej úrovne a stále sa nachádzajú pod priemerom. Práve z toho vyplýva väčšina nespokojnosti obyvateľstva,“ hovorí Pogátsa.
Aj Péter Ákos Bod, bývalý guvernér maďarskej centrálnej banky, hovorí, že tento graf ukazuje iba rast, no nie celkovú úroveň reálnych miezd. Maďari boli v roku 2015 na oveľa nižšej úrovni.
Ako dodáva Bod, Maďarsko veľmi silno zasiahla globálna kríza v rokoch 2008 a 2009, po ktorej sa k moci dostal Viktor Orbán. Ľudia boli podľa neho radi, že neskolabovalo, a nebol taký tlak na rast platov.
„Počas prvého Orbánovho vládnutia v rokoch 2010 – 2014 režim uplatňoval veľmi zvláštnu politiku udržovania nízkych miezd a nechal maďarský forint slabnúť, aby podporil export a tým, ako Orbán dúfal, aj hospodársky rast,“ hovorí Bod.
Reálne platy päť či šesť rokov nerástli. Potom však klesla nezamestnanosť, bol nedostatok pracovnej sily a reálne platy začali v Maďarsku rásť z nižšieho základu. To je to, čo zachytáva tento graf od roku 2015.
Navyše priemerná mzda neznamená, o koľko stúpli mediánové mzdy. S tým súhlasí aj Daniel Kráľ. „Síce mali v Maďarsku vysoký nárast priemerných reálnych miezd, veľa ľudí (matematicky viac ako polovica) malo menší rast a mnohým klesol životný štandard. To, že tam po toľkých rokoch v prieskumoch vedie nová strana a nie Orbánov Fidesz, nie je preto, že maďarský volič sa zrazu obáva o demokraciu,“ hovorí Kráľ.
„Z grafu môžete dospieť k záveru, že zamestnanci mali dobré desaťročie. Ale ako to, že osobná spotreba v Maďarsku je najnižšia alebo druhá najnižšia v EÚ?“ pýta sa Bod.
Finančnú spokojnosť domácností môže lepšie vyjadrovať graf skutočnej individuálnej spotreby na obyvateľa. Na túto metriku upozornil aj ekonóm Kráľ, podľa ktorého je lepšia ako HDP na obyvateľa.
„Zatiaľ čo HDP je hlavne ukazovateľom úrovne hospodárskej aktivity, skutočná individuálna spotreba je alternatívnym ukazovateľom, ktorý lepšie vystihuje materiálnu životnú úroveň domácností,“ píše Eurostat.
Tento ukazovateľ ukazuje, že v Česku klesla skutočná individuálna spotreba na obyvateľa z 90 percent priemeru EÚ v roku 2020 na 82 percent. Išlo o najvyšší prepad z krajín V4. Čechov aj preto predbehli Poliaci. Maďarsko je na tom najhoršie – nielen medzi krajinami V4, ale aj v porovnaní so všetkými štátmi EÚ vrátane Bulharska.
Maďarský ekonóm Bod túto metodiku spochybňuje. „Nechcem obhajovať Maďarsko, ale pravdepodobne toto meranie domácich cien nie je dokonalé,“ povedal. Nezdajú sa mu hlavne údaje za Rumunsko, kde je skutočná individuálna spotreba podľa Eurostatu na úrovni 88 percent z priemeru EÚ – teda vyššia ako v Portugalsku či Slovinsku.
Samotný výkon ekonomiky sa meria najmä cez HDP. A tu vidno, že najrýchlejšie rástol reálny HDP (očistený o infláciu) z krajín V4 od roku 2015 v Poľsku – ekonomika tam narástla o tretinu. V Maďarsku o štvrtinu a na Slovensku o pätinu.
Najpomalšie rástla česká ekonomika. Ekonóm Daniel Kráľ to však dáva do kontextu.
„Česko je najbohatšia krajina V4, takže je normálne, že rastie pomalšie. Do väčšej miery ako ostatné spomínané krajiny vyčerpalo tzv. catch-up rast (rýchlejší rast chudobnejších krajín – pozn. red.) a musí sa viac spoliehať na aktivity s väčšou pridanou hodnotou, to je ťažšie.
Takisto je najviac naviazané na Nemecko, kde ekonomika nerástla vôbec. České domácnosti oveľa viac šetrili a nemíňali počas vysokej inflácie a úrokov, čo sa teraz mení. Pre vládu Petra Fialu prišli voľby príliš skoro, pretože ekonomika sa rozbieha až tento rok. Inflácia a úroky sú oveľa nižšie, domácnosti opäť míňajú,“ hovorí Kráľ.
Zároveň však upozorňuje, že Česko patrilo medzi najmenej rastúce krajiny EÚ od predpandemických rokov. Aj analytici českej skupiny Creditas nedávno uviedli, že podľa ich analýzy Česko zostáva podľa HDP na obyvateľa najvýkonnejšou krajinou V4, ale jeho náskok sa zmenšuje.
„Česko zatiaľ nedokázalo naplno využiť svoj vlastný potenciál ani zdroje EÚ na ďalší rozvoj. Zjednodušene povedané, Poľsko sa stalo ekonomickým lídrom regiónu. Česko zostáva najrozvinutejšie, ale stráca dynamiku, Slovensko stagnuje a Maďarsko zaostáva,“ zdôraznil podľa Českého rozhlasu v júli hlavný ekonóm Banky Creditas Petr Dufek.
Za zmienku stojí takmer nulový rast HDP Maďarska v rokoch 2023, 2024 a aj tento rok. Dôvodov je viacero. Ako vysvetľuje ekonóm Bod, jeden z nich je, že investície vlády, ktoré pomáhali rastu ekonomiky krajiny, sa vyčerpali pred voľbami 2022, po nich musel Orbán vzhľadom na vysoký deficit šetriť.
Odchádzajúca česká vláda sa posledné roky snažila znižovať deficit, ktorý bol v covidových rokoch vysoký. Nasledujúci graf ukazuje, že sa jej to v porovnaní so susedmi aj relatívne darilo. Vlani napríklad malo Česko deficit 2,2 percenta HDP.
Zvyšné tri krajiny však majú problémy dostať svoje deficity verejných financií pod kontrolu. Vlani sa pohybovali od 4,9 percenta v Maďarsku cez 5,3 percenta na Slovensku až po 6,6 percenta v Poľsku.
Rovnako aj graf, ktorý ukazuje celkový dlh k pomeru HDP, potvrdzuje, že najmenej zadlžení sú Česi a najviac Maďari. Najväčší nárast oproti roku 2015 zaznamenali na Slovensku.
„Česi majú tradične silnejšiu fiškálnu disciplínu ako ostatné krajiny V4. V Poľsku je vysoký deficit a nárast dlhu momentálne hnaný do veľkej miery zbrojením. A vďaka tomu, že sme v eurozóne, má Slovensko najnižšie náklady na obsluhu verejného dlhu z V4, aj keď deficit je tu najvyšší v eurozóne po Francúzsku,“ hovorí Daniel Kráľ.
Česká vláda Petra Fialu podľa neho šetrila a nemala niektoré nákladné programy ako jej susedia – napríklad plošnú energetickú pomoc. Aj vďaka tomu ušetrili krajine peniaze, no voličov si tým „nekúpili“. „Znamená to menší deficit, ale aj väčší nárast cien energií pre domácnosti – jeden z dôvodov, prečo bola stará vláda nepopulárna,“ dodáva Kráľ.
Na záver graf porovnania nezamestnanosti. Aj keď kedysi to bola silná téma, posledné roky je nezamestnanosť v krajinách V4 a celkovo v EÚ nízka. Najnižšiu ju tradične majú Česi, no priblížili sa k nim aj Poliaci. Vyššiu, aj keď stále relatívne nízku majú Maďarsko a Slovensko.
Prečo mám dojem, že toto ich “duálne využitie” je okrem toho, že je to odrb na spojencov, ešte aj brutálna rozkrádačka? Má vôbec MO povinnosť robiť VO pre vojenské, alebo resp. duálne projekty? Nemocnicu vo Vajnoroch len ohlásili nápad a do mesiaca sa tam búralo, to mi nepríde, že robili VO na búracie práce, takisto ani o ďalších VO neviem.
to je odrb na americanov ako reakcia ze americania tlacia na europu aby zbrojila a tym padom kupovala aj o nich zbrane. ale nemyslim ze je to ina rozkradacka ako tie co boli a su. tieto useky uz davno mali byt hotove a je jedno ci to pojde je jedno alebo druhe ministerstvo.
no ma kedze norma v krajinach Varsav.zmluvy na mosty bola do 50ton , ked najtazsi rusky tank mal cca 38t a NATO boli od 65t vyssie…
Cize teraz vramci ,boja, to este spevnia- zarobia- marketing.predaju… ako sa tu pomaha…
Dalsia vec cakam kedy Kalinak ohlasy prace na Zelezniciach…
tak v prvom rade americania davaju na armadu omnoho viac ako dohodnute 2% a jasné, že sa im nepáči, že všetci spojenci sa spoliehajú na nich (asi ako keď ste v práci 2ja kolegovia a ty robíš 80% roboty a druhý 20%)
Nefér je to najmä voči Poľsku a správne si poznamenal, že to malo byť dávno hotové. Lebo s 2 krátkymi prestávkami tu máme Smer takmer 20 rokov, nedokončili jediný diaľničný ťah, nepostarali sa ani o údržbu toho čo máme, ekonomika stagnuje atď atď, zato máme sociálne balíčky. Poľsko za rovnaké obdobie postavilo funkčnú dialničnú sieť a teraz investuje do obrany nad rámec dohodnutých 2% HDP. Nedivím sa, každú chvíľu im tam prenikne nejaký dron (od strategického obchodného partnera podľa Hranola a Orbiho).
zhrnutie je, že to čo malo byť dávno hotové u nás, u nich už je. Tu namiesto toho aby sme si zabezpečili aspoň základnú obranu, dávame tie peniaze poza chrbát spojencov do toho čo malo dávno byť a len a len pre neschopnosť ľudí, ktorí tam stále sú to nie je. Ešte sa pochválime ako sme to vybavili, že nemusí to ísť len na zbrane, že my staviame za to nemocnice a cesty. Len realita je taká, že nemáme ani len funkčnú protivzdušnú obranu, tak neviem či to je na tlieskanie.
K rozkrádačke… asi nemusíme hovoriť či to ide ľahšie kde treba VO, alebo kde netreba. Zase raz stolica v pozlátku, ale už sme zvyknutí že? 
ameraicanom tie zbrane tiez vzdy nelezia v skladoch, nechci aby som teraz rozoberal kde vsade boli a co vsetko robili. a teraz nemyslim europu. ano smer kradne a ekonomika stagnuje. ale “priepieranie” vojenskych penazi sa ide robit vsade aj v nemecku. ono by bolo obludne davat 5 percent hdp na zbrane. cim viac zbrani na sklade tym vacsia motivacia ich zacat pouzivat. takze som vsetkymi desiatimi za to aby sa za cast penazi radsej nieco postavilo.
Nebiť Putina, tak by Európa nezbrojila. Russi zboja, tak musí aj celá Európa. Dokonca musí dobehnúť 20 rokov čo zbrojili len Russi.
Treba vnímať aj pozitíva. Čiastočne môžeme nahradiť pokles v automotive a môžeme znižovať závislosť na USA.
europa to da uz len tym ze ma x nasobne hdp oproti rusku. nemam tieto sumy v pamati ale ak europa da to co mala zavazok cize 2 percenta tak je to podla mojho nazoru viac ako ovela vacsie ruske percento.
Na Russov platí len sila, takže Európa musí ukázať jasnú prevahu, aby russák ani nepomyslel.
to je pravda. tak ci tak postavit useky ktore objektivne treba mi je jedno z akeho mesca sa to zaplati.
Preto treba zrušiť vlaky “za darmo” a tie peniaze presunúť do údržby.
z 13. dôchodkov, z mýta (znížiť odmenu pre skytoll na úroveň bežnú v západnej Európe) a diaľničných poplatkov (zrušiť všetky nespoplatnené úseky diaľníc)
Najnovšie inštrukcie od Hranola pre spolustraníkov sú. že treba presviedčať občanov, že keď chodia na dovolenky, tak sa vlastne majú dobre. Pripomína mi to muža, ktorý padá z mrakodrapu a na každom poschodí si hovorí: “Zatiaľ je to dobré“ a tvári sa, že zem sa nakoneic otvorí. No nič veď komunista sa nezaprie a bohužiaľ pre neho platí stará známa veta, že : “Komunizmus (ale vlastne každá totalita) má jednu smolu, že im dôjdu cudzie peniaze (lebo vlastné nemajú).“. Najnovšie nápady od Smeráckych komančov:
Dôchodca sa teší na vlaky zadarmo, len nevie, že sa dostal do lotérie, “Na koho to padne”. Ale vlaky zadarmo sa ohlasujú veľkolepo a hromadne a prostý človek sa teší z Bonusu (len nevie, že za to bude niekto musieť zaplatiť životom, alebo zranením). No ak sa nabúrajú vlaky buď sú nejakí mŕtvi alebo zranení (maximálne v desiatkach), trochu nastane pobúrenie, no po čase sa zabudne a dôchodca sa teší z vlaku zadarmo azas nastúpi, aj keď sa trochu bojí ako pri očovaní (je to trochu Ruská ruleta, len nie s pravdepodobnosťou 1:6, ale možno 1:1 000 000).
Podobné je to aj s 13. dôchodkami, oznamujú sa Ficom hromadne, ale v nemocnici umiera každý dôchodca sám (max so svojou rodinou) a Fico si užíva lup niekde pri mori. Ale vysvetli hlupákom, že peniaze nepadajú z neba a že štát ich len prerozdeľuje. Švajčiari to chápu, Slováci nie.
Na demokracii je najťažších prvých 400 rokov, potom to už ide, USA sa ešte len blížia k 2. tretine (presnešie ukončujú 5/8 cyklu). Tak čo sa čudujeme, ale byť na mieste Fica by som nechcel, toľko generácií svojej rodiny zhanobil, že byť na mieste jeho syna uvažujem na zmene priezviska, len on má tu smolu, že aj jeho vyvolená je z podobnej žumpy.
zaujímavé, každému trňom v oku sú dôchodcovia, ale nikto nespomenie, že vlaky zadarmo majú aj študenti.
Drvivá väčšina štundentov nemôže voliť a tým pádom ani ovplyvňovať politiku krajiny. Pri simulovaných voľbách študentov, získavajú strany dnešnej koalície jednociferné výsledky okolo 5 - 8% a SNS pod čiarou, čiže volia prevažne strany, ktoré by tento benefit nikdy nezaviedli, lebo to nie je zadarmo.
V tom clanku vyssie sa to spomina…
Tiez je to problem, nerozumiem, ze preco by sme mali platit studentom cestu domov, len aby im mama vyprala veci a nabalila jest… Vysokoskolski studenti su uz davno dospeli ludia, cize…
Samozrejme je tu aj druha rovina. Napr. mne sa strasne paci v holandsku, ze sa tam pracuje od 13tich - samozrejme jednoducha praca ako dokladanie horaliek do regalov alebo nieco ine a tiez v obmedzenom rozsahu - napr. mimo vyucovania a maximalne x hodin tyzdenne. Tymto sa sa uz od nizkeho veku ucia pracovitosti, zodpovednosti ci narabania s peniazmi. Tymto sposobom si aj vela deti setri na vysku (v Holandsku sa plati symbolicke skolne, ale platia) a hlavne aj deti zo znevyhodneneho prostredia maju sancu…
Na druhej strane si u nas studentov mojkame a do 24 rokov im dotujeme aj internaty ci ine veci. Napr u nas stoji internat tak 100euro mesacne. V cesku tak 10000kc, v Holandsku tak 500-700euro.
Myslim, ze Motoriste v cesku prisli s tym, ze odbory, ktore nie su az tak velmi potrebne pre spolocnost by mali byt platene, ako napr. Politologia ci Medzinarodne vztahy, zatial co dolezite odbory ako Medicina, Farmacia ci ine by boli zadarmo.
Tymto by sme na skolstve usetrili strasne vela penazi a myslim, ze je to dobry kompromis. Akurat je otazka, ze ci sa tie peniaze rozumne vyuziju…
A obhajuju to tym, ze ved sa predsa usetri x milionov. Ano tu chceme setrit, narusit demokraticky princip, ale miliony na oslavy nie su problem, stovky milionov na pochybne nakupy tiez nie su problem atd…
Je asi aj zbytocne to rozoberat…
