Na Slovensku by si to mali zobrať ako vzor, najmä pre R cesty. 
25,5 m je už “slušný” parameter. 
Prave preto sa pytam
pokial viem, tak D27,5 ma az 3m siroky odsavny pas… na co je to dobre? ved ani kamiony nemaju sirku viac ako 2,5m
Mať široké stredové a odstavné pásy je dobré k tomu, že sa posilní bezpečnosť premávky, pri opravách a údržbe je zaistená priepustnosť pruhov, pri rozširovaní je menej práce atď. …
Hlavní předností je, že při nutnosti svést na některém úseku oba směry do jedné poloviny dálnice (zejména při rekonstrukcích povrchu) lze zachovat ve zúžených průzích a při omezené rychlosti provoz na 2+2.
A napísal som ja snáď niečo iné 
hm, ale to by boli tie 4 pruhy dost zuzene, nie? ved to vychadza na menej nez 3 metre na jeden “pruh”
i15: predstav si 2+2 + dostatočne široké stredové pásy a odstavné pásy. Ak chceme niečo opraviť a v stredovom je betónové zvodidlo napr. typu NJ, tak nie je skutočne problém docieliť 2+2 jazdné pruhy, hoci jeden opravujeme, potom ďalší, potom ďalší a potom ďalší. Samotné odstavné naraz a potom samotný stredový. Všetko sa deje max. za zníženia MPR, ale neprichádza k zužovaniu cesty.
Na to ja nepotrebujem premýšľať a teoretizovať (bez myslenia na nick ), to je jednoducho realita.
aha, takze sa presuvaju zvodidla… dakujem za objasnenie
Moje reakce byla míněna jako vysvětlení pro ty, kdo by nevěděli, co míníš tím zajištěním propustnosti.
Tak potom OK. Aj tak to ale nie je hlavná prednosť. Opravy povrchov sa robia raz za 10 rokov (potreba pri AB kryte na diaľnici je raz za 7, ale štát sa kdekoľvek na svete neponáhľa, Slovensko ju robí po ešte dlhšom čase), pri CB krytoch sa ani nedá zachovať jazdný pruh, lebo sa to musí opraviť naraz (výnimku tvorí situácia, že sa rovno diaľnica rozšíri z 2+2 na 4+4 a potom sa tie pôvodné pruhy obnovia).
Hlavná prednosť je bezpečnosť premávky. A to pre viaceré využitia: pri údržbe (hlavne letná) stačí len znížiť cez infosystém rýchlosť (aj toto je na Slovensku silné sci-fi) a pruhy sú zachované. Inak sa musí vždy nejaký úsek zužovať premávka do jedného pruhu na nejakom úseku atď. Okrem údržby, ak sa niekomu auto pokazí, dostane defekt atď. je zaistená plynulosť premávky (auto ani kamión nezavadzia do iného pruhu, stačí spomaliť) a je zaistená bezpečnosť posádky pohybujúca sa pri opravovanom aute. Také dosť podstatné záležitosti.
No a potom prichádzajú na rad zásadné výhody na nezaplatenie, ale iba raz za nejaké obdobie: oprava povrchov, rozširovanie úseku.
Ja som inak kedysi predstavil koncepciu rozvoja diaľnic a rýchlostných ciest a diaľničné parametre (širšie, než dnes) mali byť na ťahoch BA-ZA, RK-KE-UA, BA-NR-ZV-BB, veľký obchvat Bratislavy, dnešná D2, diaľnica do Rakúska a celá dnešná R4. Na parameter RC, ale s 3+3 jazdnými pruhmi na úseku ZA-RK. Neprešlo mi to, pritom by to bol silný logický krok. Značenie D1 by zostávalo. No a samozrejme, že úseky ncez pohoria skôr stavať s dlhšími násypmi, prudšími a dlhšími stúpaniami, s menším počtom MÚK, s prídavnými jazdnými pruhmi. Lebo to šetrí miliardy. Na nížinách by nemal byť problém potom stavať síce rýchlostné cesty, ale s vysokým štandardom, logicky aj na 3+3 pruhy s vysokou návrhovou rýchlosťou, lebo to predražuje stavby max. o stovky mil. SKK.
Tunel Višňové sa mal realizovať na 2 jazdné pruhy + dosť široký odstavný pás, časté núdzové zálivy a oba tubusy naraz. A mal sa stavať rozhodne ako prvý, ešte pred Sitinou, Horelicou či Braniskom. Zvádzať intenzity cez Branisko na trasu D1 bola zbytočnosť, skôr sa mali stavať už skôr samotné diaľnice od Važca za Poprad a od Prešova na západ. Úsek s Braniskom sa mal realizovať až medzi poslednými s obomi tubusami naraz.
Ja som navyše aj toho názoru, že RC od LC po KE by sa mala realizovať na 3+3 pruhy s dosť sširokým odstavným pásom. Podobne na 3+3 mali byť realizované úseky od TT po NR, od ZV po KE a komunisti tak mali postaviť aj úseky BA-Stupava, BA-TT a cestu I. triedy BA-SC-Sereď na 2+2 pruhy, podobne cesta na Pezinok mala byť široká 1+1 so širokými jazdnými pruhmi ako napr. Viedeň-Mistelbach a do miest a obcií mali viesť privádzače a miestne obchvaty. Riešenia elegantné, na tú dobu nadštandardné, ale s výhľadom max. 25 rokov, dnes by sa ale dalo oveľa menej peňazí a bolo by viac vyriešeného.
Dnes už aj obchvat Nitry by sa mal realizovať na 3+3 pruhy, podobne obchvaty Trnavy či Prešova (jedno či to realizuje SSC/NDS) sa mali stavať na 2+2 pruhy alebo 3+3 pruhy.
Motorizácia na Slovensku stúpa a stúpa prudko. 
Rast životnej úrovne spôsobuje enormný rast nových automobilov (viď enormné problémy s parkovaním na celom Slovensku - na cestách to isté) a poloha Slovenska v rámci Európy + zahranično-hosp. politika spôsobuje neustály prudký rast tranzitujúcej dopravy.
Doprava tvorí aj na Slovensku cca. 10% HDP. Je smutné, že investície do nej nedosahujú (po zarátaní MDPT, externých príjmov NDS a krajských miest) ani 2% HDP. Dnes sa dáva na Slovensku na cestnú dopravu menej (pritom tá tvorí asi 1,2% HDP) ako napr. na armádu či na políciu a hasičov. Dokonca menej ako na poľnohospodárstvo a vidiek. Pritom tento sektor netvorí ani 5% HDP. Ani nie je zásadne mechanizovaný, moderný a automatizovaný a dokonca ani dostatočne konkurencieschopný.
Bez peňazí sa nedá robiť nič. Ani len stavať aspoň na súčasné potreby kvalitné cesty, diaľnice či rýchlostné cesty. Potom musíme degradovať všetky normy. Stále to budeme členiť, iba pri návtevách iných štátov zistíme, že tam sa to tiež člení, ale majú to akési “lepšie”.
Teraz sa diskutuje, že Chorvátsko má tiež nižšie parametre. Nuž áno, má. Ibaže Chorvátsko je väčšia krajina, má menej obyvateľov a sústredené veľké metropoly, kde doprava je prioritou. Chorváti si preto môžu dovoliť budovať diaľnice s nižšími parametrami. Ale budujú ich vo veľkom počte, neznižujú tým výdavky na inú cestnú sieť a poznajú momentálne len pojem: diaľnica. Slovensko sa nemôže s Chorvátskom porovnávať. Nehovoriac o tom, že v línií od Istrie po Dubrovnik sa realizuje cez 70% prepravy tovaru nie po cestách ale po mori. To na Slovensku nie je vôbec a napriek tomu nemáme ani tie diaľnice a dosť ciest I. triedy. Takže nechápem, čo na tom niekto môže ísť porovnávať. To, čo u nás sa volá zrýchlená výstavba (2,5 roka na úsek) sa tam považuje za hraničný čas výstavby samotnej.
Kľudne znížme parametre. Ale povedzme pravdu. Ak dá vláda na výstavbu diaľnic a ciest I. triedy ročne 15 mld. SKK, tak to vychádza štatisticky pri cenách na 1 km diaľnice 450 mil. SKK a 1 km cesty I. triedy 150 mil. SKK na 30 km diaľnic a 10 km ciest I. triedy. Tu sa ale toľko ročne neotvára, tu sa otvára 50% z týchto čísiel. Priemerne na 4 roky vlády. Vysvetlenie = celková rozostavanosť, kde tie ostatné úseky treba živiť. Teda táto vláda nemá šancu ani znížením parametrov dosiahnuť zmeny, lebo to do 4 rokov nestihne postaviť skoro nič, aby to stálo za reč. A pri 9-10% hosp. raste to ani dosť dobre nechápem, že by sa zrovna na tomto malo šetriť. Podľa MDPT a NDS 20%, nuž ale to je akurát výsledok, že by sme mali otvárať ročne 37,5 km diaľnic a 12,5 km ciest I. triedy. A to vzhľadom na potrebné kilometre je aj za 4 roky vládnutia enormne málo a malo by byť jasné, že čo fakt treba, tak to je viac financií na diaľnice a cesty I. triedy. A na euro tu je ročná rezerva 0,5% HDP + neprečerpaných 11 mld. SKK na dopravu + obrovské neprečerpané financie možné cez úvery, EÚ, mýto atď. Vláda má možnosť dosiahnuť viac, ak tu bude stavať PPP. Akurát, že zrovna PPP by malo stavať nad parametre. Lebo súkromný investor aj chce stavať tak, aby 20 rokov ťažil čo najviac - čo najviac áut, s čo najmenším počtom nehôd, s čo najnižším počtom opráv, ale s výbornou a hlavne účinnou údržbou. Ak to bude PPP postavené na princípe, že to bude jedno, lebo štát to aj tak vykryje, bavíme sa o 10-15 mld. SKK ročne naviac a teda fakt nechápem potom už vôbec, prečo DNES šetríme. 
vyjadrim sa k tomu, ci bolo, alebo nebolo potrebne Branisko
podla mna sa mali na vychodnom Slovensku stavat prelozky cesty I/18 v trase buducej dialnice, teda v podstate v polovicnom profile. Najvyssiu prioritu by mal usek zacinajuci pri Studeneci a konciaci obchvatom Sirokeho (tunel Branisko), potom obchvat Svitu a Popradu (M-J), obchvat Levoce (Levoca - Jablonov) a usek od obce Svinia po Presov. Vsetko by to bolo oznacene ako cesta prvej triedy a na dialnicu by sa to prebudovalo, az keby to bolo skutocne potrebne - v roku 2010? A do vtedy by sa mohla stavat D1 postupne od Hornej Stredy na sever/vychod.
btw ano viem ze sme si nemohli dovolit stavat zaroven dialnicu na zapade a tunely, obchvaty na vychode… ale ako fantazirovanie to snad moze byt
Já myslím, že i dnes má smysl stavět úseky od Levoče k Branisku na 1/2. Když se odečte to, co zůstane na staré cestě … Branisko samo je toho příkladem.
Dialniciar: Krasne si to napisal, dakujeme. Presne si vystihol aj to, preco som sa ja pozastavoval nad zmenami noriem. Pretoze podla sirka a usporiadanie dialnice nie je ten hlavny problem, preco sa u nas stavaju dialnice drahsie ako inde. Ale sa to tak vladnymi uradnikmi prezentuje. Ta hlavna chyba je v koncepcnosti, pravidelnosti platieb, preberani, case vystavby.
Takisto plne suhlasim s tym, ze prave cez PPP by mali byt stavby riesene nadstandardne a krajina by z toho mala vytrieskat co najviac. Ziadne polovicate, provizorne a lacne riesenia s budovanim ekologickeho dlhu voci buducim generaciam. Tato krajina je prilis mala na to, aby mohla robit chyby v uzemnom planovani. Inak sa nam to velmi rychlo vypomsti.
Bohužiaľ môžem potvrdiť a je to presne tak ako Diaľničiar píše a je to veľmi smutné konštatovanie…
Slovenský národ je ešte mladý…
… a mladický elán ho popohání v budování dopravní infrastruktury. 
Pre zaujímavosť, Nemci zistili napríklad že pri dialničných mostoch bez odstavného pruhu sa zvyšuje nehodovosť o 30% oproti priemeru
.
paradoxne na úsekoch s neobmedzenou rýchlosťou je nižšia nehodovosť ako na úsekoch s trvalým znížením rýchlosti
Dozviem sa odpoveď
Lenže toto na slovenských a českých cestách nikdy tak skoro platiť nebude kvôli (ne)zodpovednosti šoférov …
To je otázka - ty co chtějí adrenalin porušení zákazu burcuje a je to všude stejné. Mě naopak vadí, že musím sledovat 2 věci - silnici a tachometr, abych náhodou něco neporušil tam, kde je maximální rychlost poddimenzovaná (až je to na hodně místech).