Severna Amerika - Dialnice v Kanade - Canada

Dovolim si jednu vrtacku poznamku: ked spocitas iba odkazy na “Slovensko”, “Slowakei” a “Slovakia”, dostanes sa na porovnatelnych 216 mil. Zatial co Toronto sa vola vo vsetkych jazykoch rovnako, Slovensko nie

Greater Toronto Area ma zhruba tolko obyvatelov ako cele Slovensko, hoci na zhruba 7-krat mensej rozlohe.

B11 · Október 11, 2006, 9:06am

To ma zaujalo a tu je moj vysledok
21 000 000 pre Slowakei
126 000 000 pre Slovakia.
73 700 000 pre slovensko
14 100 000 pre slovaquie
8 170 000 pre eslovaquia

Spolu 242 970 000

mapman · Október 11, 2006, 9:14am

34 milionov pre Slovak Republic
11 milionov pre Slovenská republika

Dialniciar1 · Október 11, 2006, 9:28am

Vy ste tu typický Slováci. Tak ja vám chcem ukázať komplexné informácie k danému mestu a vy takto.

Odkaz Canada: 1 420 000 000
Odkaz Kanada: 110 000 000

Vtip je v tom, že tu nejde o počet odkazov, ale o to, čo systém nájde.

A naviac, zadajte si tam: Brunei a nájde vám 104 mil. odkazov, ale životná úroveň tu je rádovo vyššia ako v SR. Takže to nie je o odkazoch, ja som to tam mal ako úvod k príspevku, len keby tu aj niekto rozmýšľal.

mapman · Október 11, 2006, 9:45am

Nie tak toto je len hra… To nemá žiadny význam a nijako to nenapadá tvoje povodne myšlienky Skor ide o to " á ty brďo, ako to s tým gúglom vlastne je? "

Osobne by som posledných pár prípevkov dal do trasha lebo s kanadou to moc nesúvisí

B11 · Október 11, 2006, 10:09am

dtto

Branco · Október 18, 2006, 5:48pm

Dy, ak je možné porovnať dopravné systémy Toronta a Montrealu, vlastne dvoch najväčších kanadských aglomerácií, ktorá oblasť má podľa Teba lepšie napojenie na susedné regióny, resp. lepšie vyriešený dopravný systém. Viem, že pokladám všeobecnú otázku, ale predsa…

Dialniciar1 · November 13, 2006, 9:23am

Toronto. Bolo do neho investované megalomansky, aby predbehlo Montreal, spor Ontaria a Quebecu sú dôvodom.

Dialniciar1 · November 13, 2006, 10:54am

Kanada ako krajina je známa sporami medzi provinciou Quebec a Ontario. V minulosti hrozilo, že sa Quebec s mestom Montreal jednoducho odtrhnú od zbytku Kanady a to ostatné územie nemalo mesto, ktoré by mohlo reprezentovať Kanadu. Je známe, že Ontario aj Quebec prinášajú zhodne po 1/3 príjmov Kanady a z historického hľadiska je tu podstatný rozlišný vývoj a odlišné obyvateľstvo.

Toronto v minulosti nebolo také, aké je dnes. Dnes má výborný dopravný systém, perfektné oddychové a kultúrne zóny, vyspelé školstvo, biznis centrum v srdci mesta, pekné okrajové zóny, predmestia, kde sú všetky služby. Prakticky celá Kanada sa zložila na vybudovanie nového a veľkého mesta, v ktorom je dnes úplne všetko a je zabudované do dopravného systému Kanady a vôbec do celého sveta. Dnes má 4 mil. obyvateľov. Keď sa povie Toronto, každého napadne niečo iné. Keď stretnete v lietadle Číňanca z Toronta, povie vám, že je Kanaďan. Keď stretnete niekoho z provincie Quebec, povie vám, že je Kanaďan, ale zdôrazní, že z Quebecu.

Napriek odlišnostiam Ontario aj Quebec dokázali spolupracovať, keď Kanadu ohrozovali vojensky USA.

Toronto je veľké mesto, zámerne rozrastené, naplánované, s veľkými rezervami do dopravy aj služieb a nových obytných komplexov. Je na tom lepšie ako Montreal, ale to neznamená, že Toronto je Viedeň a Montreal je Bratislava.

Ešte snáď relatívna novinka, Kanada má 3 teritória od r. 1999-2000 a v mnohých atlasoch sveta to nie je zaznamenané.

Kanada má tiež cieľ stať sa najväčšou krajinou z hľadiska tvorby HDP na 1 obyvateľa a chce mať do r. 2010 nárast obyvateľstva o 10 mil. ľudí.

Ďalšia novinka je, že Kanada zatvorila cez 200 baní na rôzne kovy, nie preto, že už niet čo ťažiť, ale preto, že klesli ceny niektorých surovín.

A posledná novinka, Kanada investuje viac peňazí do ekológie, armády, dopravy a vedy a výskumu. Je to 7. zvýšenie financií do týchto oblastí.

Dialniciar1 · December 14, 2006, 11:21am

Stavebníctvo:

V současné době je ve stavebnictví zaměstnán téměř 1 milion Kanaďanů, což představuje zhruba 6,2% celkové pracovní síly v Kanadě. V roce 2005 stavebnictví a návazné obory generovaly dle Kanadského statistického úřadu hodnotu zboží a služeb v celkové výši přes 95 mld. USD, což představovalo nárůst o 5,9% proti roku 2004.

Kanadská asociace stavebního průmyslu (Canadian Construction Association) uvádí podíl stavebnictví na celkové tvorbě HDP Kanady ve výši 5,4%, přičemž na rezidenční výstavbu připadají zhruba dvě třetiny celkového výkonu, tj. 3,6% HDP, na nerezidenční výstavbu pak 1,8% HDP.

Podrobné informace o kanadském stavebním průmyslu včetně oborových statistik jsou k dispozici na internetových stránkách Kanadské asociace stavebního průmyslu: cca-acc.com/home.htm1l .

Doprava:

Doprava v Kanadě patří do kompetence dvou ministerstev - Ministerstva dopravy (Transport Canada) a Ministerstva rybolovu a oceánů (Department of Fisheries and Oceans). Nejdůležitějšími dopravními agenturami s významnými pravomocemi jsou Kanadská dopravní agentura (Canadian Transportation Agency), zodpovědná především za ekonomické řízení dopravy, Tribunál civilního letectví (Civil Aviation Tribunal), který odpovídá v okruhu své působnosti na dotazy, stížnosti a žádosti o přezkoumání rozhodnutí ministra dopravy, a Kanadský výbor pro bezpečnost dopravy (Transportation Safety Board of Canada), který monitoruje poruchy a selhání v dopravě a podává zprávy Ministerstvu dopravy. Obě federální ministerstva spolupracují s provinčními vládami, zejména v oblasti dopravních předpisů a při údržbě dálničních tahů.

V roce 2005 se na tvorbě HDP Kanady podílela doprava z 4,8%. Nejvýznamnějším druhem dopravy zůstala doprava silniční, která se v součtu nákladní a osobní podílela na celkovém výkonu odvětví téměř z jedné poloviny. Hlavní osou trvale udržovaného systému dálničních tahů je Transkanadská magistrála (Trans-Canada Highway), která prochází z východu na západ celým územím Kanady. Vzhledem k obrovské rozloze musí Kanada na údržbu dálniční a silniční sítě každoročně věnovat nemalé prostředky. Kanadská silniční síť má celkovou délku přes 1,4 milionů kilometrů.

Zdroj: businessinfo.cz/cz/clanky/ka … 366/37067/

Dialniciar1 · Február 21, 2007, 9:39pm

Chcem vám aj niečo opísať, čo je ako to funguje. Niečo z radového pracovníka, niečo z pozície manažéra celého strediska, v tomto prípade územie ako BA+TT+TN kraj, 250 pracovníkov, v zime niekedy ešte +90.

Štandardné správy a údržby cestnej siete v Kanade, prípadne aj diaľničnej sú narozdiel od amerických kolegov (USA), prípadne európskych či slovenských (s kým to porovnávam ?) veľké na svoju rozlohu. Nájdete v nich všetko: nádrže na naftu, garáže na stroje, voľne stojace stroje a náradie, unimobunky+budovu+zrub (podľa prostredia), miesto pre posypový materiál. Výbava štandardne zahŕňa (mimo veľkých miest) aj skútre, univerzálne tzv. ratraky, ťažkú techniku typu vyprosťovací tank. Nepoužívajú sa klasické sypače, ale nákladné autá s poriadnymi pluhmi. Nákladné autá bývajú naplnené štrkom, ťažkým materiálom na riadne zaťaženie, posýpa sa výnimočne (pre tuhé mrazy a večné sneženie). Nevyhnutnosťou sú prídavné 2-4 špeciálne silné reflektory, ktoré prerazia aj tou najsilnejšou hmlou alebo tmou. Obsluha je väčšinou 1 pracovník. Ak ide o oblasť, kde silno padá sneh, idú dvaja. Priemerný vek nákladných áut a ďalších strojov k zimnej údržbe (fréza, špeciálne traktory) je do 10 rokov. Len niektoré príslušenstvo ako pluhy môžu mať aj 15-20 rokov, ale menia sa na nich gumové lišty.

Údržba je nasledovná: diaľnice majú prioritu. Akonáhle však silno padá sneh, je to diaľnica, ktorá sa ako prvá zatvára. Normálne. Potom zostávajú cesty a lesné cesty (asfaltové samozrejme). Lesné cesty sa stávajú ako druhé nezjazdné pre množstvo popadaných stromov. Nastávajú výpadky prúdu. Normálne. Ľudia majú generátory, zásoby. Nikto sa nevzrušuje. Raz sa k vám cestár dostane. Raz za 6-8 rokov je ale extrém. Padá 3 sneh, silné mrazy. A tu je ten rozdiel, čo som spomenul na začiatku: techniky máte dosť, aj funguje, ale máte málo ľudí. Nasadíte všetkých, robia 18 hodín (je to ich život, toto musí človeka baviť, aj keď na život je to na Slovensku na slušnej úrovni) a jednoducho 1/3 strojov nemá obsluhu. Tu sa ukážu manažérske schopnosti: ktorý stroj nasadiť, koľko ľudí nechať v hlavnom stredisku atď.

Systém platenia: objednávky zimu vopred. Samospráva si musí povedať, čo chce mať odhrnuté. Samozrejme, hlavné cesty a diaľnice sú priorita číslo jeden, ale diaľnice sa zatvárajú ako prvé. Hlavná cesta v každom štáte a regióne sa musí udržať, za každú cenu v celej krajine. Aj keď len ťažko zjazdná, ale musí sa udržať. A zatiaľ sa vždy udržala. Za toto padajú hlavy v celej Kanade. No a pointa je tá, že napríklad je malá dedinka, skôr farma. 5 dní sú odrezaní od sveta, potom konečne keď prestane padať sneh, je čas robiť poriadok. Podotýkam, ľudia sú unavení, ale robiť sa musí. Nasadia sa frézy, desiatky fréz. Potom sa to prehŕňa, udržiava sa. Potom sa opravujú značky (dávajú sa dočasné, inak na toto je dopravné zvislé značenie 2x uchytené, resp. 1x uchytené a 2x podopreté, v Tatrách je to 1x+1x) a opravujú sa elektrické vedenia a ľudia nakupujú ako o závod. Prečo ? Pretože zima sa ani zďaleka neskončila a sneh napadne na 100%. Čo ale musí byť, tak to platí aj v USA: keby aj 3 metre snehu za 2 dni napadli, keď letiská nejdú, cesty - väčšina nezjazdná, tak jednoducho okolo domu, kus farmy musíte odhŕňať a odhadzovať ručne, ručnými frézami, ale musíte. Každý sa zahrá sám na cestára okolo domu a spozná, že ani ten pluh vzhľadom na rozlohu, ktorú má, jednoducho nemôže stačiť.

Nie je problém s naftou, ani s platmi, ani s tým, že treba nový stroj. Problém je: počasie. A potom príde jar, zmapujú sa škody, opraví sa každá trhlinka, zaleje sa smolou a asfaltom. Niekoľko úsekov sa vymení koberec. A samozrejme, cesty sa očistia, upracú, aj okolie, obnoví sa celé dopravné značenie. Pripravia sa stroje na novú zimu. Samospráva vyhodnotí náklady atď., doplatí, čo neodhadla.

Takto to funguje mimo Toronta a Montrealu. V provinciách, kde veľa ľudí nežije, ale HDP existuje a chcú žiť a cestovať. A morálka ? Keď príde po 5 dňoch pluh k farme (k prípojke na farmu) tak až k tej ceste už majú ľudia odhrnuté a čakajú s horúcou kávou a často aj dávajú tomu cestárovi fľašku na cestu, pretože nie je nad kávu, prípadne čaj.

Kritická situácia: dopravná nehoda na lesnej ceste. Každý tu má vysielačku alebo silný mobil. Dostať sa sem znamená pre cestárov dve veci: vyslať tam pomoc (nebude inde tento stroj) a ešte čakať, či aj tento stroj nezapadne. To už je krízová situácia: zapadne stroj. Vlastný silný stroj s 2 ľuďmi. Tu sa už musí poslať špeciálna mašinka (snežný tank po úprave, dám sem fotku), čo sa dostane všade a vytiahnuť zapadnutý ťahač a prípadne pomôcť.

Zásady: tu sa nejazdí na pol nádrže, ale naopak, kanistre patria k nutnej výbave, spolu s lopatou, lanom, aj navijakom.

Napriek tomu, býva situácia, že musí byť nasadená armáda. To je v časoch, kedy je niekoľko dní zavretá diaľnica, vypadnutá elektrina, len s veľkými obtiažami ťažko zjazdná hlavná cesta (to už pomáha aj diaľničná technika - jej ľudia na našej technike a veľa domácich cez svoje stroje) a napriek tomu meteorológovia predpovedajú: sneh ešte ďalšie dni a silný mráz. Musí byť nasadená armáda s ťažkou technikou a: prehŕňa cestu, za ním jeden nákladiak so zásobami a prejdú tak všetky oblasti.

Skutočný extrém: keď má niekto problémy so srdcom, dýchaním, iný vážny problém. Ako príklad: na farme cez kalamitu a je počasie, že nemôže ísť vrtuľník. V každom stredisku údržby sú min. 1 lekár, štandardne dvaja, len jeden býva v niektorom vedľajšom. Nasadí sa ťažký pluh, niekedy aj snežný tank a špeciálne autíčko. V ťažkom teréne, často cez lesnú cestu už sa ide ďalej len na snežnom skútri. Tank a auto sa otočia a čakajú. Na skútroch je potrebné nezablúdiť. Ale toto je často jediná pomoc pre ľudí, ktorí potrebujú lekára. Záchranný čas: podľa polohy, max. 40 minút. To je riziko tu bývať. Poznal som pár prípadov, kde jednoducho starý človek mal problémy a pomoc už prišla neskoro, je otázne, či sa ešte dalo pomôcť, ale …

Perlička: väčšina strojov, čo vyráža do terénu má GPS, takže na centrálnom stredisku dispečér (najčastejšie žena v Kanade) presne vidí rozloženie ľudí a tiež je tu menšia meteo-mapa a presné informovanie každých 30-60 minút. Ja si pamätám extrémnu zimu, kedy som aj ako najvyšší musel ísť do terénu (nemusel, ale “musel”), o.i. je to fantastická morálna podpora, aj keď teda ja som tiež nikdy nespal.

Údržbu extra v Toronte opíšem zajtra.

Dialniciar1 · Marec 8, 2007, 9:57pm

Údržba cestnej siete v Toronte (ospravedlňujem sa, že to sem pridávam neskôr).

Na začiatok je veľmi dôležité uvedomiť si istý historický vývoj Kanady. Toronto kedysi nebolo také veľké ako dnes. Doslova je treba si uvedomiť, že sú v Kanade dve významné provincie a to Ontario a Quebec. Tá prvá je anglická, tá druhá francúzska. Aj keď stretnete Kanaďana v lietadle, tak buď vám povie, že je z Kanady alebo vám rovno povie: som z Quebecu, čo je Kanada. Quebec je dlhodobo dosť rozdielna provincia s významným mestom Montreal. Quebec sa chcel v histórii viac krát osamostatniť. To sa nepodarilo, nikdy ani v samotnom hlasovaní v Quebecu, ale nikdy to ani nebolo ďaleko. Keby sa to teoreticky stalo, tak ostatná Kanada nemá iné významné mesto. A tak sa rozhodlo, že v najdôležitejšom priemyselnom centre sa Kanada poskladá na nové významné mesto. Názov: Toronto. Mesto samozrejme existovalo, ale naplánovalo sa úplne nové s úplne novými štvrťami. Ako protiváha Montrealu. Faktom dnes je, že provincie Ontario a Quebec tvoria každá po 30% HDP. A celá oblasť spájajúca Quebec a Toronto sa nazýva: Zlatá Podkova. Nie je to preto, že by sa tu ťažilo zlato, to vôbec nie, to sa ťaží na západnom pobreží. Je to preto, že tu je gro celého priemyslu a hospodárstva Kanady. Je tu všetko: všetky odvetvia priemyslu, služieb a high-tech. A tiež tu žije väčšina Kanaďanov a je tu tiež hlavné mesto. Toronto je mesto, ktoré má cca. 2,5 mil. obyvateľov, s aglomeráciou max. 4 mil. obyvateľov. Plus všetky palety priemyslu.

Už pri rozsiahlej výstavbe sa pamätalo na dopravu. Hlavne na dopravu. A spravilo sa všetko preto, aby cestná doprava bola realizovaná s vysokým výhľadom vopred. Nakoniec ako všetky oblasti v meste. Preto dnes nie je problém rozširovať diaľnice a niektoré cesty, ktoré si to žiadajú. Ani nie je problém s parkovaním, pretože sú tu mega parkovacie domy (v zime vysoko praktické) a stále sú tu rozsiahle zelené plochy.

Počas letnej údržby radnica a štát robia všetko preto, aby sa opravili všetky hlavné ťahy s dôrazom na zabránenie vzniku koľají, trhlín vplyvom rozdielnych teplôt a tiež sa minimalizuje riziko výskytu výtlkov. Čistia sa dopravné značky, obnovuje sa dopravné značenie a prebiehajú stavebné práce, ale tak ako v každej oblasti mesta - šport, bývanie atď. No a samozrejme, maximum pozornosti sa venuje dopravným centrálam, IT na cestách, polícií atď. Kosia a zalievajú sa zelené plochy pri cestách a zbierajú sa odpadky, ktoré sem prinesie vietor. Po zime sa samozrejme vyčistia všetky cesty, vrátane diaľnic od posypového materiálu a obnoví sa vodorovné dopravné značenie. Posypový materiál sa preoseje a časť sa použije ďalší rok, druhá časť ako stavebný materiál a tretia sa odstraňuje ako odpad. Vodorovné dopravné značenie hlavne v meste samotnom (mimo diaľnic a výpadoviek) sa už robí tak, aby vydržalo viac rokov.

Lenže čo sa deje v zime Zima v Kanade je povestná. Je na slovenské pomery prisilná (liatie čaju z pohára je asi také, že na zem dopadá už len mráz). Vietor je nepríjemný, silný v nárazoch a intenzívny, vydrží aj viac hodín až dní. No a nakoniec samotné zrážky. Nie je problém, že by napadlo málo snehu. Práve naopak. Bežne napadne za noc 1 meter snehu, extrémy sú také, že za 2 dni napadnú 3 metre snehu. No a v zastavanom rozsiahlom území, čo Toronto je, pretože je tak naplánované a postavené, to už je problém a dosť veľký. Toronto má posledných 10 rokov naozaj prepracovaný systém, čo robiť so snehom. Doslova je sneh nepriateľ číslo jeden. Treba ho dostať z mesta von, pretože za zimu ho napadnú metre, no a aj keď sa topí, tak v zastavanom území sú tie metre doslova prekážkou a v podstate ho nie je kam dávať. Odhrnetie chodník, potom cestu, potom chodník, potom cestu a potom už sa sneh sype buď na cestu alebo na chodník, čomu sa prispôsobí život v meste - chodci nejdú 2-3 vedľa seba a nedá sa parkovať na uliciach, ale ono to pokračuje až zrazu, mesto je doslova neprejazdné. Poviete si - nasypať sneh do rieky. To je dobrý nápad, aj sú štvrte, kde je zakázaný posyp a sneh sa hádže do rieky, ale keď sú extrémne mrazy, tak to nepomôže, len by ste zasypali rieku a na jar máte povodne. Stalo sa viackrát. Takže toto nie je cesta. Cesta je jediná. Nasadiť stovky pluhov a fréz a dostať sneh z hlavných ťahov na obrovské nákladné autá, na stovky nákladných áut, ktoré sa za deň viakrát otočia a odvezú sneh ďaleko za mesto. A to na miesta, ktoré sú na to pripravené, sú tam spravené járky, malé brázdy atď., aby neboli na jar lokálne zaplavené územia. Boli, overené praxou. No a samozrejme, toto pomôže zaistiť prejazdnosť mesta, ale nie zjazdné mesto. Na to treba ešte viac, na to treba postupovať ďalej a to presunúť sneh z vedľajších uličiek do hlavných a odtiaľ znovu mimo mesta. Robí sa to podľa počasia a premávky (silne aj tak obmedzená) hlavne počas noci alebo hlavne počas dňa. Výsledky ? Ťažko, ale predsa len prejazdné mesto v extrémnych podmienkach. Prejazdnejšie ako Montreal či iné napríklad americké mestá. Ono sa totiž tento model nedá všade uplatniť. V Toronte sa dá, pretože je doslova takmer geometricky naplánované a nič vás neprekvapí, žiadne nové stavby, ktoré by zužovali cesty. Náklady sú enormné, ale kompletne hradené mestom Toronto. Stále sa odporúča: nejazdiť, necestovať. Ale keď naozaj treba, tak v Toronte sa to s reťazami a lopatou bez problémov dá. Len nesmiete stáť v ceste pracovným strojom. Ak stojíte a necháte si odparkované auto v niektorej ulici, tak vám garantujem, že ho budete mať pod snehom a skôr než niekam pôjdete, tak budete 2-3 hodiny odhadzovať auto a vo chvíli, kedy to budete mať, pôjde okolo pluh a narhnie vám snehu ešte na 30 minút odhadzovania. Schválnosť ? Nie, počasie. Vy môžete 30 minút odhadzovať, ale keby ten pluh neprešiel, nevyšli by ste ani z tej vašej uličky.

Že by to bolo všetko Nie. V novom tisícročí mesto vynaložilo enormné náklady na systémy, ktoré pomáhajú robiť prácu za ľudí. Umiestnili sa stovky rozmrazovacích zariadení na cesty v meste, hlavne na mosty a blízko nich, pretože tu je nepriateľ aj vietor aj silný mráz. Z trysiek, špeciálne umiestnených na ceste/vozovke sa rozprašuje rozmrazovacia zmes a tá spôsobuje, že na týchto miestach je cesta “len” mokrá. A do r. 2010 sa plánuje takto vybudovať ešte 140 miest na cestách, kde sa na hlavných ťahoch ukladá sneh a ten sa odváža. Sú ho tam navezené hromady a takto by sa časť topila. Zatiaľ sa však do r. 2008 buduje zosilnená kanalizácia s teplovodmi. Premyslené, že ? Žiaľ, nedá sa takýto systém rozmiestniť po celom meste, hlavne z finančných dôvodov a tiež pre: ekológiu. Mať všade nejakú rozmŕzaciu zmes nie je žiadna výhra. Ale je to lepšie ako soľ či iné chemické zmesi rozsýpané po meste a okrem toho, tým, že sa nepoužíva toľko soli, tak nevzniká veľa nových výtlkov, čo šetrí financie v lete.

A tak to aj je. Pomer nákladov na zimnú údržbu v pomere k nákladom na letnú údržbu je cca. 85/15 (aj s diaľnicami a novou výstavbou: 60/40), čo vysoko presahuje svetový vyspelý priemer. A tých 15 je významovo niečo, ako keby sa malo opraviť naraz 80% rozbitých ciest v BA (nie nákladovo, ale významom, že v Toronte sa tiež neopravuje úplne všetko, ale cca. tých 80%, pričom však tých 20%, to sú úseky, kde ešte len vzniká väčší výtlk a nepomohli ani predtým zálievky smolou/asfaltom).

Systém rozmŕzacích zmesí sa neobjavil prvýkrát na ceste, ale na letisku. Nie na torontskom, ale americkom. Keď padá mrznúci dážď, dráha sa silou mocou riešiť dá, ale ľadom obalené lietadlo nie. Nedalo sa, dnes už ano a to tak, že zo špeciálne upraveného hasičského auta idú prúdy rozmrazovacej zmesi na lietadlo, ale až v dobrom počasí, aby sa urýchlil proces rozmŕzania. No a na cestách sa toto “nepatrne vylepšilo”. Priekopníkom je mesto Toronto. Mesto, kde nie je umenie odhŕňať či posýpať cestu. Za prvé nie je postupne kam a za druhé to nie vždy má efekt, hlavne keď silno mrzne, môžete sypať na cestu, čo len chcete a keď ešte silno padá sneh, je to úplne bez účinku a ešte sa plytvá materiálom.

Dialniciar1 · Marec 8, 2007, 11:18pm

Niekoľko základných údajov o Kanade:

Rozloha: cca. 10 mil. km2
Počet obyvateľov: cca. 34 mil.
Najvyššia hora: Mt. Logan 5951 m
Najdlhšia rieka: Mackenzie -Athabasca 4240 km
Najväčšie jazero: Horné (časť) 89 270 km2

Hlavné mesto: Ottawa (1 mil. obyvateľov)
Najväčšie mesto: Toronto (4 mil. obyvateľov)
Územno-správne členenie: 10 provincií a 3 teritóriá
Štátne zriadenie: pluralitná federatívna konštitučná monarchia s dvojkomorovým parlamentom
Úradné jazyky: angličtina, francúzština

Národnostné zloženie: 35% britské obyvateľstvo, 26% francúzske, 3% nemecké, 3% talianske, 1,5% ukrajinské, 1,5% pôvodné obyvateľstvo (eskimáci a indiáni), 30% ostatní
Náboženské zloženie: 47% rímskokatolícke vierovyznanie, 41% protestantské, 2% pravoslávne, 1,5% židia, 1% moslimské, 7% ateisti, 0,5% ďalší
Stredná dĺžka života: muži-75 rokov, ženy-81 rokov

Mena: 1 kanadský dolár (CAD) = 100 centov
Štruktúra tvorby HDP: 69% služby, 20,5% priemysel, 8% stavebníctvo, 2,5% poľnohospodárstvo a rybolov
HDP na jedného obyvateľa: 34.665 USD (2005)

Cestná sieť Kanady:
Spevnený povrch: 370 000 km
Nespevnený povrch: 510 000 km
Najdlhšia diaľnica sveta: Trans Canada Highway

Dialniciar1 · Marec 9, 2007, 10:44pm

Základné vybavenie stredne veľkého strediska pre údržbu cestnej siete (mimo veľkých miest, mimo diaľnic - blízko nich):

ťažké nákladné autá s pripevňovacím systémom pre pluh/radlicu, zásobujú strediská posypovým materiálom a tiež sa mimo zimy používajú pre komerčné účely pri výstavbe cestnej siete a inej dopravnej infraštruktúry, počet kusov nad 20
stredne veľké nákladné autá s možnou prestavbou (cez nadstavbu) na kropiace autá, taktiež možnosť pripevniť pluh/radlicu, počet kusov nad 20
super výkonný ťahač so silným navíjacím zariadením a kompletnou výbavou vo vnútri, od náradia až po skútre atď., výnimočne sú prítomné 2 kusy
traktory - výkonné s dvomi pneumatikami a reťazami schopné preraziť akýkoľvek terén na lesnej ceste, možnosť pripaveniť radlicu, prípadne frézu, vo výbave výkonné navíjacie zariadenie a tiež možnosť prestavby na zber popadaných stromov, počet kusov nad 15
menšia technika - kosačky, umývacie/zametacie autá - jedno auto schopné premeniť sa na 6 funkcií, počet kusov nad 7
špeciálne upravený snežný tank, schopný preraziť akýkoľvek závej a doslova prejsť cez vyšší sneh ako je výška tanku, používa sa v prípadoch nutnosti dostať sa k malým obydliam, počet kusov 2-3
nakladače, ktoré nakladajú posypový materiál alebo iný ťažký materiál typu štrk na nákladné/posýpacie autá buď ako ich záťaž alebo priamo pre posyp, počet nad 10
osobné terénne záchranné auto s lekárom, počet kusov 1-2
osobné terénne veliteľské auto, počet kusov 1-2
hlavná budova, kde sa nachádza centrálny dispečing, kde je 24h služba, 2 okruhy hovorov pre hovory zvonku a pre hovory medzi pracovníkmu strediska, ďalej komplexný GPS systém sledujúci kompletnú techniku, miestnosť pre prichádzajúce informácie z meteorologických staníc atď.
menšie budovy/zruby, kde sa nachádzajú miestnosti priamo pre službukonajúcich pracovníkov strediska
sklady - sklad pre pohonné látky, sklady pre posypový materiál, sklady náradia (50 ks lopát, motorové píly atď.)
garáže - 2/3 techniky je garážovaných, aby boli chránené pred vplyvmi počasia a 1/3 techniky je pod strechou

Každé hlavné stredisko má pod sebou niekedy až 14 menších stredísk, takže od toho sa potom odvíja aj počet kusov techniky. Počet pracovníkov je celoročný priemer 200-250, pričom 1/4 sú brigádnici, resp. majú prácu len v zime. Také výnimky, ktoré v SR nie sú je napríklad už spomínaný lekár, ale tiež mechanici (max. 2), horolezec, strážna služba (pracovník oprávnený mať zbraň).

Celý areál je kompletne oplotený, často to býva železný plot doplnený drevom, záleží od okolia. V areáli sa tiež nachádzajú hasičské cisterny, to vždy v hlavnom stedisku. A teda tiež hasiči s celoročnou službou, ktorí však slúžia len pre účely strediska.

Veliteľské auto a auto s lekárom majú takmer vždy tiež majáky typu policajného a majú prístup úplne všade, taktiež majú právo ostať stáť kdekoľvek. V prípade kalamitného stavu (sneh, povodne, požiar atď.) má riaditeľ strediska údržby miestnych ciest dokonca vyššie právomoci ako miestny šerif v oblasti ciest, teda má právo rozkázať policajtom, aby tú-ktorú cestu uzatvorili a dohliadali na premávku atď. Je to právomoc častá aj v mnohých štátoch USA.

Dialniciar1 · Marec 9, 2007, 11:02pm

(časť 2) Základné vybavenie stredne veľkého strediska pre údržbu cestnej siete (mimo veľkých miest, mimo diaľnic - blízko nich):

kuchyňa - niekedy len výdajňa stravy, ale často priamo kuchyňa
kompletné sociálne zariadenia - šatne, WC, sprchy
spoločenský priestor s TV a stolami (často sa tu hrajú karty, šach, ale to už ozaj, keď nie je robota alebo sa hrá šachová partia aj niekoľko týždňov, každý deň 1-2 ťahy), spoločenské priestory sú financované výhradne cez súkromné výdavky jednotlivých pracovníkov
na chodbách v každej hlavnej budove sú fotografie od ČB až po farebné, ktoré mapujú históriu strediska a jeho pracovníkov
každé hlavné stredisko disponuje tiež kronikou a pamätnou knihou, kde je zapísaný každý pracovník, koľko odpracoval pre stredisko, každý riaditeľ a tiež čestné miesto pre tých, čo v službe prišli o život
v areáli je tiež parkovisko pre 40-50 osobných áut (súkromné) a 2 autobusy (strediskové), autobusy sa tiež často pužívajú na záchranné práce, keď hrozia rôzne živelné pohromy a tiež sa s nimi zvážajú do práce zamestnanci, ktorí sa nemajú ako dostať do práce, dnes sa nahrádzajú skôr väčšími dodávkami pre 12-14 osôb
strategické miesto je v celom areáli je miesto pre kanadskú vlajku a často je doplnená aj ďalšia vlajka - miestneho regiónu
na každej hlavnej budove je ešte extra umiestnená ďalšia kanadská vlajka a toto je tiež v každom stredisku, aj v menších pobočkách
veľa stredísk údržby má tiež svoje vlastné logá a symboly, tieto sú potom tiež na technike jasne vyznačené
každý stroj vysielaný do prác do terénu má špeciálne silné reflektory, doplnené o žlté, prípadne viacnásobné žlto-biele majáky
každý zamestnanec strediska má nárok na min. 2x do roka na nový pracovný odev zadarmo, vrátane topánok, rukavíc atď.

Dialniciar1 · Marec 16, 2007, 10:59am

Odporúčam do pozornosti túto stránku:

ama.ab.ca/cps/rde/xchg/ama/w … eports.htm

Branco · Máj 23, 2007, 9:07pm

Je tam naozaj prakticky všetko, čo vodič potrebuje: informácie o stave ciest a diaľníc, dopravné informácie, routenplanner, uzávierky/opravy, motoristická burza, dopravné predpisy, dokonca zdokonaľovacie kurzy pre vodičov…