Regionálne rozdiely a infraštruktúra vyššieho rádu

ja som hlavne neprisiel nato kvoli comu by asi tak vyznamne narastol. pri naraste lokalky som dovod nasiel - investicne stimuly v stovkach milionov eur.

4 pruhove cesty I. tr. boli zriedkavostou. za existencie stredoslovenskeho kraja vyrastla ZA na 80.000 mesto, dotiahla sa VS dopravy a spojov z prahy a vybudovali cesty v meste so snad navacsim pomerom a mozno aj poctom MUK na SK.

VSDS bola presunutá do Žiliny z Prahy počas existencie Žilinskeho kraja. BB s tým chvalabohu nemala nič spoločné. Rozvoj Žiliny bol nie vďaka ale práve napriek existencii stredoslovenského kraja, podporovaný federálnymi inštitúciami, podobne ako aj existencia VSDS.

Tie ojedinele 4 pruhove cesty I.triedy sa vyskytovali takmer vylucne v BB alebo ako napojenie BB na BA v dlzke iba 46 km
http://maps.google.com/maps?saddr=ceste+59&daddr=48.577673,19.1023431+to:E571%2FE58&hl=sk&ll=48.697306,19.035873&spn=0.346705,0.677032&sll=48.726982,19.083252&sspn=0.173251,0.338516&geocode=FXx56AIdKoAjAQ%3BFYk85QIdh3ojASn7CZ_jfTcVRzHRj45pXHGRkA%3BFZxm5QIddFEgAQ&oq=Sasovske&mra=dme&mrsp=0&sz=12&via=1&t=m&z=11

V Ziline v dlzke 4 km + 2 km pri Brodne
http://maps.google.com/maps?saddr=Kragujevská%2Fceste+18&daddr=Nemocničná%2Fceste+18&hl=sk&ie=UTF8&sll=49.231275,18.748512&sspn=0.042877,0.084629&geocode=FZkm7wId2KAdAQ%3BFf8D7wId3TseAQ&oq=brodno&mra=dme&mrsp=0&sz=14&t=m&z=14

Estakada v Ziline bola dobudovana na 4 pruh az po tom co skapal Stredoslovensky kraj, podobne Lavobrezna, Kosicka, privadzac Strazov,privadzac Budatin.

Nechápem zmysel celej diskusie vyššie: to, že si komančovia vybrali za správne sídlo BB, bolo ich rozhodnutie, a vzhľadom ku geografickej polohe celkom racionálne rozhodnutie. To, že BB bola za komančov správnym sídlom so širokou pôsobnosťou, sa odrazilo aj v jej priorite, pokiaľ išlo o budovaniue infraštruktúry. Za posledných 20 rokov bola ďaleko viac prioritizovaná ZA. V súčasnosti sú obe mestá. čo do infraštruktúry, zrovnateľné, žiadne v ničom výraznejšie nezaostáva a preto sa celkom logicky žiada, aby štát v oboch realizoval svoje investície porovnateľným tempom. A to sa týka aj oboch VÚC…

su zriedkave vzhladom k tomu ze ciest I. tr. je vyse 3.000 km.

tych 46 km si minule pouzil ked sme porovnavali kde sa postavili dialnice a RC. takze ked treba tak su to RC porovnatelne s dialnicou na liptove (ZA kraj) a ked treba tak su to len 4 pruhove cesty. ze ten kus dialnice postavili pri LM a nie pri ZA je uplne jedno, dovodom je zrejme ze take mosty a zarezy by to boli v tom case nezmyselne. mozno sa niekto bude cudovat ale v tom case aj tam bola 4ciferna intenzita. to je to iste ako dnes je neadekvatne stavat tunel.

VUD mohla byt teoreticky presunuta dalej po zruseni ZA kraja. a tie sidliska sa tam dostali asi tiez vsetky do roku 1960.

ale vobec nic to nemeni na fakte co spomenul DrX ze strecno mohlo byt rozsirene na 4 pruhy za poslednych 20 rokov, takze co tu vlastne kecate o komunistoch ?

Komančeros a mesikovci kvičia už vyše 20 rokov. Vyštudovaný medik, povolaním obhliadač mŕtvol, samozvamy odborník na diaľnice chcel tunely z BB do RK a pre Žilinu navrhoval zarezy cez fatru podľa vzoru Thajska kde bol na poznavacom výlete :smiley:.

Tych 46 km bolo postavenych ako 4 pruhove cesty I.triedy, prevazne s parametrami D/RC.
Presne ako som napisal: Minimalne 70 km od Ziliny. To bolo priechodne, lebo to pasovalo do trasovania cez BB na vychod Slovenska.

Ake zavratne mosty, ci zarezy bolo treba na rozsirenie cesty na 4 pruhy zo ZA do PB, ci do KNM?

DrX napisal nieco ine:

To by sa musela zacat stavat za existencie Stredoslovenskeho kraja a to bolo nerealne.

Rozhodlo sa, ze sa bude realizovat desiatky rokov planovana dialnica a stavat ju Strecnianskou uzinou je nezmysel.

alebo skor kvoli liptovskej mare. a stavalo sa sice malo viacpruhovych ciest ale zato proporcne, kusok na severe, kusok na vychode, kusok v strede, kusok pri NR. takisto sidliska. po vojne boli okrem BA a KE max. 20-30.000 mesta a medzi vyvolenymi sa ocitli aj okrem terajsich krajskych miest (cize aj ZA) aj MT a PP. takisto priemysel, hoci je zrejme je najlepsie prepoklady su v nizinach a pahorkatinach predsa sa tlacil do kotlin az podhorskych oblasti. komunistickemu planovaniu a stredoslovenskemu kraju by ste sa mali podakovat inac by ste stale pasli kravy a ovce.

ZA kraj uz funguje od 1996 takze ak nie 20 tak 17 rokov sa cesta rozsirit mohla. z toho vyplyva ze to rozhodnutie bolo urobene tak ci tak zle.

Možno to rozhodnutie o rozšírení bolo zamietnuté z dôvodu už aspoň 7 ročného presviedčania politikov o tom ako sa “tento rok bude stavať Višňové”.

Banska Bystrica pocet obyvatelov 13 605 v roku 1950
Zilina pocet obyvatelov 31 590 v roku 1950

Koncom 70. rokov bola však Banská Bystrica ešte tesne najväčším mestom kraja so 66 000 obyvateľmi. Druhá Žilina mala 63 000.

Narast na 500% verzus 200%.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Banská_Bystrica
http://sk.wikipedia.org/wiki/Žilina
http://sk.wikipedia.org/wiki/Stredoslovenský_kraj

podla tohto zdroja mala ZA 26 034 obyv. vyrazny narast badat od cias postavenia trate co je zase len STATNA investicia.

pisu sa tam ale ovela zaujimavejsie veci:

Slovensko sa v roku 1950 hodnotí ako vidiecka krajina, s rozhodujúcim významom poľnohospodárstva v hospodárskej štruktúre… bolo tu len 7 miest s počtom obyvateľov nad 20 000 (z toho len 1 mesto malo viac ako 50 000 (KE) a len jedno mesto viac ako 100 000 obyvateľov (BA))…Direktívne riadený proces rozdeľovania investícií s výraznou snahou o vyrovnávanie rozdielov medzi dvomi časťami štátu i v rámci Slovenska samotného, nové územnosprávne členenie Slovenska a štrukturálne zmeny v ekonomike Slovenska spôsobili zintenzívnenie procesu urbanizácie a determinovali vznik, možno povedať novej urbánnej štruktúry Slovenska. V porovnaní s minulosťou sa stali kategória stredne veľkých miest (miest veľkostnej kategórie od 50 do 100 tisíc obyvateľov, pozn. autora) a dve metropoly (Bratislava a Košice) dominantnými sídlami v urbánnej štruktúre Slovenska…vývoj týchto miest v období 1950 – 1991 môžeme považovať za neprirodzený… slovenské mestá neprešli fázou prirodzenej koncentrácie, „de facto“ preskočili túto prvú fázu urbanizácie…plynulé zvyšovanie počtu obyvateľov miest …(administratívna, výrobná – priemyselná, obchodná, službová, školská, zdravotnícka, kultúrna i iné…). Vývoj na Slovensku po roku 1948, podmienil prudkú koncentráciu, ale výrazne založenú len na industrializácii a prakticky súčasne s koncentráciou nastúpili na Slovensku aj aglomeračné procesy, t.j. druhá fáza urbanizácie.

cize je jedno ci 13-15-26.000 obyvatlov. vsetko mimo BA a KE (tieto su historicky niekde uplne inde) boli len velke dediny tak ako ZV a LC s cca 15.000 obyv. alebo dokonca NZ s 20.000 obyv. ze BB sa stala centrom stredoslovenskeho kraja bolo dane jej polohou v ramci kraja. keby mala byt centrom excentricka ZA by musela byt aspon ako KE alebo BA.

ale uplne najtrefnejsie z hladiska ekonomiky je toto :

Z ekologického i ekonomického hľadiska sú pre bývanie, lokalizáciu priemyslu i vedenie komunikácii najvýhodnejšie naše nížiny…Priemysel a s ním späté aktivity boli nedomyslene oveľa častejšie lokalizované v kotlinách a niekedy aj v pohoriach ako v ekologicky výhodnejších nížinných priestoroch…Z hľadiska ekonomického i sídelného nie je dostatočne využitý prírodný, ekonomický, dopravný, ani sídelný potenciál nížin (Podunajskej, Východoslovenskej, Záhorskej) a nízko položených teplých, otvorených a úrodných kotlín, najmä Ipeľskej, Lučenskej a Rimavskej, ktoré predstavujú tretí najrozsiahlejší rovinný priestor Slovenska…Bude nevyhnutné prehodnotiť makroekonomickú lokalizačnú politiku štátu (resp. uvoľniť jej logické prirodzené toky, ako to bolo do roku 1950) z hľadiska polyfunkčného využitia našich ekologicky najvhodnejších priestorov. …Z tohto aspektu vyniká obzvlášť nedocenenie južnej ekonomicko-komunikačnej a tým aj urbanizačnej osi (Bratislava - Podunajská nížina - Juhoslovenská nížina - Košice) a centier položených na tejto osi. …rozvojové ťažisko Slovenska položené na kotlinovo-horskú časť Slovenska, ktorá mala nielen nadmerne koncentrovaný priemysel, ale rozvíjali sa tu mestá, ktoré zanedlho prekročia ekologické bariéry únosnosti svojich kotlín.

a z hladiska dopravy toto:

Vzhľadom na tvárnosť Slovenska, najmä jeho pretiahly tvar v západovýchodnom smere a excentrickú polohu Bratislavy voči ostatnému územiu Slovenska (mimoriadne výhodnú z hľadiska medzinárodného), dva sklony Slovenska spadajúce ku Bratislave a Košiciam, javí sa logické, že Košice musia plniť popri funkcii centra východného Slovenska aj istú časť funkcií hlavného mesta. To je jedna stránka veci. Druhou je skutočnosť, že v rámci Uhorska, bývalej ČSR a povojnovej ČSSR neboli využité možnosti na užšie a rýchle spojenie medzi Košicami a Bratislavou. Takýmto spôsobom sa vyvinuli z hľadiska integrity Slovenska dve jej slabé miesta, a to východné Slovensko a Juhoslovenská kotlina. Hlavný dopravný ťah Slovenska, košicko-bohumínska trať a jej rekonštrukcia (zdvojkoľajnenie, elektrifikácia) nebol robený z hľadiska integrity Slovenska, ale bola to trať slúžiaca importno-exportným potrebám Českej republiky a severného Slovenska. Pretože dopravný systém má mimoriadne veľký vplyv na rozvoj miest, niet sa čo čudovať prudkému rastu miest položených na vážsko-hornádskom ťahu. Je interesantné, že najekonomickejší a najkratší ťah medzi Košicami a Bratislavou v smere Košice - Lučenec - Šahy - Nové Zámky - Bratislava nebol využitý ani za bývalej ČSR ani po druhej svetovej vojne. Každému dopravnému laikovi musí byť jasné, že košicko - bohumínska trať bola budovaná za Uhorska v záujme c.k. monarchie a modernizovaná po vojne v záujme Českých zemí a nie integrity Slovenska.

cas.sk/clanok/254643/psa-peu … zavod.html

na tuto spravu som bol upozorneny ale nevenoval som tomu prilisnu pozornost az som sa mal moznost opytat sa tych kt. o tom nieco vedia…zevraj nad predajom naozaj uvazovali. a co sa tyka zatvarania zavodov, tak PSA by aj chcel presuvat vyrobu prec, ale francuzska vlada ma metody a sposoby ako tomu zabranit preto zatvorili len jeden a nie z tych najvacsich…odstupne boli v 10-kach tisic eur. europske trhy su na tom biedne, najma tie ich tradicne juhoeuropske. ked sa bude nieco presuvat tak to bude do azie.

inak nevidim na tom nic zvlastne, TT zavod je moderny, pracovna sila lacna, pokial vydrzia danove ulavy niekto tam vyrabat bude.

Blavacko-/-/3yS10vacky bananstan ako vysity: “Budeme mať tri národné štadióny v Bratislave, Trnave a Žiline”. A peniaze rozdelime: BA 27mil EUR, TT 13mil, ZA 4.5mil, KE 4mil. Nasrat, jo, nasrat…

sport.sme.sk/c/6867005/budeme-ma … lazek.html

Ak by za klubom v KE stál niekto taký, napríklad ako tí v BA alebo TT, tak bolo by to inak(sám dobre vieš). Ďalej sa nejdem rozpisovať lebo som úplne mimo tému a taktiež by mi zbytočne stúpol tlak.

Tak v tomto pripade ani neslo o to ze ci vychod alebo zapad,islo o to ze JaT,Kmotrik,Siroky,Poor maju svoje futbalove alebo jednu hokejovu pracku na zapade slovenska a tak fickovy kamarati museli dostat najviac

Pre neznalych treba este pripomenut, ze za predosleho Fica sa na “narodne striebro” v BA vyclenilo 70mil EUR. Nastastie, Radicova to zatrhla.

Inak ale len dalsi priklad toho, ako vlastne Meciar a Fico najviac protezuju BA aj ked “akoze” ich BA nevoli. Len taka pretvarka, aby sa z toho nadojilo cim viac penazi… Samozrejme ale, v porovnani s 500milEUR na Filialku je to nic.

keby to za radicovej chcela penta stavat a nie kmotrik tak by sa to uz vtedy postavilo,ide o to kto je sponzor ktorej politickej strany,penta-dzurinda,kmotor a JaT .fico a je mi z toho na zvaracanie ako im to vychadza :frowning: ale ako suhlasim,rozdelenie dotacii z pohladu regionov zapad, stred a vychod si s vychodom vytreli zadok,hlavne kosice ako druhe najvacsie mesto na slovensku by mali mat kvalitnejsi stadion ako len obycajnu sladacku,stacilo nedavat nic trebars trnave ktoru mal poor financne vykrytu aj bez statnych penazi takze je to zbytocnost nieco im prispievat na ukor inych miest kde nebudu mat ani len na spolufinancovanie a to iste plati o tehelnom poli

Dostavame sa tu do politickych diskusii, tak to nebudem velmi roztahovat. Ale z mojho hladiska nie je to iste SDKU a Smer. Lebo ti prvi chcu aby bolo cim menej statnych firiem, a teda cim menej moznosti tunelovania, zatial co ti druhi chcu, aby bolo toho statneho cim viac. Cize aj v pripade, ze obaja kradnu rovnako, za Radicovej by bolo toho rozkradnuteho v konecnom dosledku menej. Ale mozno je to len najivny nazor :wink:

pravda sem velmi politika nepatri
ono podla toho v akom odbore,stavebnictvo najlepsie tuneluje smer a sdku malo zase zdravotnictvo,kto si nakradol najviac? tazko povedat ale ficov socializmus je cesta do pekla podla mna