ale veď tu nik nepíše, aby sa R2 nestavalo!!. Len nemôže byť argumernt ako modla BA-KE,
myslis tych 17 km:
skypaper.cz/image/6613-d49.jpg
pretoze to nic neriesi. ani len zlin. od konca D55 po hranicu je vyse 50 km nie dobrej cesty. u nas chyba mozno polovica z toho. to prepojenie je hudba velmi dalekej buducnosti. Sk je dialnicou prepojene cez D2/4 a bude vdaka M30-R4. D1 neplni jeden z hl. ucelov 
aj v polsku tomu tak je len hl. mesto nie je na zapadnej hranici cize rovnako priorita bola napojenie na nemecko. polsko je velka krajina a mala obrovsky investicny dlh a najskor sa robili A1/2/4. z toho A2 a A1 spolu prepojili katowice a ine… s hl. mestom. z priorit ide mimo A4 ktora riesi napojenie na zapad okrem katowic aj pre wrocław ci krakow co su same osebe vacsie mesta nez BA. takze mali narok na “samostatnu” dialnicu. hadam nebudeme porovnavat krakow s popradom alebo ruzomberkom ??
BA je na zapadnej hranici cize spojenie s BA je vlastne spojenie so zapadom cize ano je to modla. modlou nemoze byt samostatna obsluha uzemia a napojenia okresnych miest a krajov a s tym spojena degradacia dialnic.
cesko a madarsko maju tiez vacsinu dialnic priamo z regionov na hl. mesto. a az potom sa vobec zacalo hovorit o vzajomnom prepojeni inych miest.
Kolko velkych miest v EU je spojena dvoma cestami? Je pravda, ze D1 je dlhsia, ale ak bude dokoncena, tak nieje R2 priorita, lebo KE a BA spojene budu.
Tak sme sa dozvedeli, ze pupok sveta uz nie su Kosice, ale Haniska a najdolezitejsie dopravne spojenie pre Slovensko je Haniska - Vieden.
U.S. Steel Košice 2003
"Slovenská vláda dostala vlani od Bruselu povolenie na poskytnutie štátnej dotácie vo výške 500 mil. USD vo forme daňových úľav, musela však súhlasiť s limitom na produkciu ocele pred vstupom krajiny do EÚ. "
https://dennik.hnonline.sk/79525-europski-oceliari-kritizuju-u-s-steel
Do roku 2008 nas to stalo puhych 430 mil.USD len na danovych ulavach.
“Daňovú úľavu vo výške 430 miliónov dolárov firma vyčerpala už v roku 2008.”
https://biztweet.eu/article/1510-utajene-dotacie-stat-skartoval-dokumenty-o-podpore-u-s-steelu
"US Steel bude tak mať nárok na dotáciu takmer 15 miliónov eur ročne po najbližších 15 rokov, ktorú zaplatia bežní ľudia a firmy vyššími účtami za elektrinu, v ktorých sú zahrnuté aj poplatky za OZE. "
https://iness.sk/sk/stranka/8206-Americka-US-Steel-ukazuje-co-robime-zle
600 mil.E pre suvisiacich s JRL, ci skoro 4 mld. E na R1 Pribina.
To sa vsetko samozrejme nerata.
pozri sa na dialnicnu mapu ceska ale aj polska a madarska. niektore dialnice idu blizsie popri sebe aj ked niektore su daleka buducnost. pravda je taka ze spodna trasa bude stale konkurencieschopna.
google sobotu poobede, cesty su pokojne…
BA, z. piesky-ZA-KE 4:15
z toho hp-d.skala 27 min. uspora po dokonceni D1 14 min., hub-iva 18 min, uspora 10 min, PO JVO 9 min., uspora 5 min. cize v 2023 to moze byt cca 3:45
BA, z. piesky-ZV-KE 4:00
z toho kri-tom 20 min. uspora po dokonceni 9 min. a pripadne zach.-batka-figa 14 min, uspora 5 min. dokopy tiez cca 3:45 na severe ostane dokoncit len tur-hub ale na juhu to budu este desiatky km ktore v raz budu musiet postavit…
D1 nie je dokoncena, to je hlavny problem. Za to, ze nie je dokoncena mozu bezpochyby neschpni uradnici na ministerstve a v NDS, ci rovno saboteri. Severna trasa omnoho lepsie sluzi na prepojeni V-Z o com svedcia intenzity, kym na severnej trase bola 2015 najnizsia intenzita 9629 v./24h na juznej trase 4007 v./24h. Kym na trase D1 mame nevyrieseny medzimestsky usek, kde intenzita dosahovala skoro 27 tisic v./24h, a mnohi tu povazuju za najdolezitejsie useky s intenzitami 5-9 tisic v./24h, ale mame aj par km na trase R2 kde je az 11 tisic v./24h, ci dokonca pri ZV az 13 tisic v./24h.
Však tá Česká infra podľa toho vyzerá. Nech ideš kdekoľvek, musíš cez Prahu, kde vďaka tomu vznikajú úžasné kolóny. Fakt geniálne riešenie.
Starosťou vlády by nemal byť záchrana potápajúcich sa lodí, ale radšej pokojné ekonomické more.
…plne financnych zralokov…
Keď sa porovnáva samotná investičná dotácia, JLR je spomedzi troch automobiliek až na treťom mieste. Toto porovnanie však berie do úvahy len dotáciu na samotnú fabriku, z ktorej sa financujú stroje či budovy. V týchto ukazovateľoch bola podpora naozaj vyššia v Žiline aj v Trnave. No keď sa zrátajú kompletné náklady, najdrahšia je Nitra.
to je otazne co su kompletne naklady.
medzimestske intenzity urcite nesvedcia o dolezitosti prepojenia z-v ak teda myslis dialkove prepojenie. bezne sa dialnice napajaju na dialnice susednych statov, D1 je vynimka aj v tomto kedze cesi na D49 kaslu. teraz pozeram, z vychodu je lepsie ist aj do drazdan cez polsko. 
esteze pri MT mame na dialnici 20.000 aut denne..oh wait…
kolony v milionom meste su bezne tak ci tak. aj ked chces ist do budejovic, pardubic…musis ist cez prahu ??..sme sa pobavili 
Zase Tvoje naivne otazky? Kompletne naklady su to co do toho stat vrazil (co to stat stalo) a do JLR je to viac ako sucet KIA+PSA.
Scitanie v roku otvorenia asi nebude uplne smerodatne, kde navyse nasleduje hned najproblemovejsi usek z hladiska plynulosti dopravy na celej trase vychod-BA, ktory samozrejme vedie k tomu, aby vodici pouzivali alternativne trasy alebo alternativne druhy dopravy.
Zato v strede suvislej R1 po rokoch prevadzky sme mali intenzitu az 14,5 tisic v./24h.
ale co konkretne ? alebo toto je len hra s cislami aby niekto dokazal svoje bombasticke tvrdenia. a nezabudajme ze KIU dojednavali v roku 2004 co nebolo vcera…
ano, jajcobudepodstrecnom. pozri sa, dsk-turany usetri vela casu takze sa oplati ho vyuzivat. lokalke az tak nepomaha tak ho nepouziva. takze uz treba prestat namyslat si aka je D1 veledolezita europska dialnica. vsetci susedia ju maju na haku.
cela republika vsak nebude cakat nato kym sa ta vasa modla doriesi.
Netreba ziadne bombasticke tvrdenia. Google poznas?
“Pri sľubovaných hrubých platoch 1 150 eur potrvá asi 10 rokov, kým fabrika zaplatí svojim zamestnancom a štátu na daniach a odvodoch aspoň toľko, koľko do nej štát zatiaľ investoval. Nahrubo spočítané, Jaguar v Nitre nás doteraz stál už 650 miliónov eur. V prepočte na jedného zamestnanca asi 200-tisíc eur.”
https://dennikn.sk/1229145/park-pre-jaguar-predrazili-o-stovky-milionov-stavali-na-rozmocenej-pode-a-zle-tendrovali/?ref=in
Povodne odhady:
“Investičná pomoc (dotácie): 129,8 mil. eur
Výkup pozemkov: 110,9 mil. eur
Úprava pozemkov, inžinierske siete: 147,7 mil. eur
Príprava na napojenie R1: 3,5 mil. eur
Dobudovanie napojenia na R1: 12,5 mil. eur
Pripojenie do distribučnej sústavy elektriny: 4,6 mil. eur
Spolu: 409 miliónov eur”
http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/-c6dc967487/
Hlavným dôvodom boli vysoké náklady na stavebné práce, špeciálne na stavebné úpravy. Len tri najväčšie zákazky mali stáť podľa zmlúv 405 miliónov eur bez DPH. Cena sa ešte dodatkami zvýšila na 433 miliónov eur.
https://www.etrend.sk/ekonomika/preco-je-jaguar-suverenne-najdrahsim-priemyselnym-parkom-na-slovensku.html
Teda k tym 433 mil.E za tri zmluvy na stavebne prace si pripocitaj vykup pozemkov a investicnu pomoc statu. K tomu este mnoho drobnejsich zmluv od niekolko mil.E az po viac ako 10 mil.E zmluvy, napr. inzinierske siete za 13 mil.E., ci napojenie na R1 podla odhadu 16 mil.E.
Nakoniec toto:
“Celkovo bude stáť Slovensko príchod Jaguaru okolo 700 miliónov eur.”
bude este celkom skromny odhad.
https://dennikn.sk/1229145/park-pre-jaguar-predrazili-o-stovky-milionov-stavali-na-rozmocenej-pode-a-zle-tendrovali/?ref=in
kolko z toho by sa takci tak investovalo ak by neskor prisiel iny investor namiesto JRL ??
a kolko sa minulo na napojenie KIE, na pozemky, na i. siete, na dopravne napojenie, na urychlovanie dialnice prostrednictvom kvoli tomu zalozenej NDS ?? toto vsetko asi nebudes vediet spocitat aj s prepoctom inflacie od 2004…
nasiel som toto:
etrend.sk/ekonomika/na-zmlu … beral.html
pribina to iste. a ako som uz napisal okolo NR sa robila vtedajsia I/51 v roku 1980 dalsia cast o 30 rokov a dalsich 30 rokov dalsia dialnica zrejme nebude(ibaze by mali pravdu co fanaticky veria juznej R3 cez sturovo ). takze verim tomu ze NR kraj si vlastne sam splati. zrejme mas problem s tym ze za ten cas mohol prispievat na zilinske tunely. hold smola… 
obhajovať jedno rozhadzovanie druhým = komédia na druhú. v prípade KIA nebola veľká farbika široko ďaleko, no v prípade JLR sú v okruhu 100km 4 iné automobilky. obhájiteľné náklady na JLR by boli maximálne v PSK alebo KSK.
Cize podla Teba zalozili NDS kvoli prichodu KIA motors?
Cize ked NR, BB mala desiatky km 4 prudoviek uz za socializmu a ZA,MT skoro nic, tak to bolo uplne v poriadku a samozrejme ako investicia sa to nerata, lebo nas to podla Teba nic nestalo?
etrend.sk/ekonomika/dialnic … -viac.html
Spätná úhrada nákladov z rozpočtu Kohézneho fondu na roky 2007 – 2013 sa zatiaľ javila ako jediné riešenie na financovanie diaľnice zo Sverepca do Považskej Bystrice a na modernizáciu železničnej trate medzi Žilinou a Krásnom nad Kysucou ešte v súčasnom programovom období (2004 – 2006)…Už teraz je totiž jasné, že štvrť miliardy eur v Kohéznom fonde určených pre sektor dopravy do roka 2006 na ich financovanie nepostačia…Pre Slovensko je momentálne dôležité, že ak komisia od svojho návrhu neodstúpi, budú sa musieť zdroje na výstavbu diaľnice pre Kórejčanov hľadať inde. „Do úvahy prichádza financovanie cez novovzniknutú Diaľničnú spoločnosť,“…
HVB Bank sa ako líder konzorcia uchádzala o úverovanie Národnej diaľničnej spoločnosti na výstavbu diaľnic. V akom štádiu je tento úver?
‑ Ide o syndikovaný úver vo výške 15 miliárd korún. Zmluvu sme podpísali začiatkom septembra. Naša banka má v konzorciu úlohu vedúceho aranžéra. V súčasnosti sme v štádiu čerpania úveru, tento rok boli vyčerpané už zhruba štyri miliardy korún. Úver slúži najmä na financovanie úseku diaľnice medzi Považskou Bystricou a Žilinou. Je to absolútne najväčší úver, ktorý bol na Slovensku poskytnutý slovenskej spoločnosti. Výnimočný je aj dobou splatnosti ‑ osemnásť rokov a taktiež aj množstvom bánk, ktoré sme skoordinovali na jeho poskytnutie. Úroková sadzba bola stanovená ako BRIBOR + 0,58 % p. a. Úver bol poskytnutý bez štátnej záruky, nezapočítava sa do verejného dlhu, ktorého výška je dôležitá pre skoré prijatie euro meny.
obhajca ziliny z lucenca sa ozval. nebola ? a co vtedajsia INA, VW v MT a dalsie v BY, MT az po celulozku v RK ? isteze to malo byt pri KE…hold madari si postavili dialnicu na rovine ktorej nedostavane blizsie naokolo nemohlo konkurovat…aj ked mozno ani dostavane blizsie naokolo by nemohlo.
okolo LM boli tiez “desiatky km” a to je tiez ZA kraj.
etrend.sk/ekonomika/dusan-f … telny.html
Slovenská vláda prisľúbila juhokórejskej automobilke Kia Motors diaľnicu do Žiliny a termín – jeseň roku 2006. Sľuby politikov bude musieť splniť riaditeľ Slovenskej správy ciest Dušan Faktor.
Stavba sa bude pravdepodobne rozbiehať z úveru od Európskej investičnej banky (EIB). Kto si tento úver vezme?
Pevne verím, že Diaľničná spoločnosť [vznikne transformáciou Slovenskej správy ciest].
Zatiaľ nie sú jasné ani obrysy Diaľničnej spoločnosti.
Máme paragrafové znenie zákona. EIB dávala k zákonu pripomienky. Povedali sme: Pozrite sa, či budete takúto spoločnosť financovať. Pripravujeme sa.
Sú jasné budúce príjmy a výdavky Diaľničnej spoločnosti?
Zámerom vzniku Diaľničnej spoločnosti je zvýšenie objemu investícii do infraštruktúry. Nie je to preto, aby štátny rozpočet mohol povedať, že financovanie diaľnic si bude riešiť Diaľničná spoločnosť. S peniazmi zo štátneho rozpočtu rátame.
Zakon 639 z 27. októbra 2004 o Národnej diaľničnej spoločnosti, teda skoro rok predtym ako bol zobraty uver. Cize uz vtedy vedeli, ze stat nebude schopny/ochotny z rozpoctu financovat vystavbu dialnic a ze o rok si zoberie uver. Pritom v case vystavby 3 usekov D1/D3 PB-ZA sa stavali aj najmenej 3 useky R1 a najmenej 3 useky R2. Cize neboli peniaze, ale stavalo sa 6 usekov R1/R2 mimo zavazku pre KIA.
Vtedy ked to KNV BB velkoryso dovolilo postavit netusili, ze raz bude nejaky ZA kraj, a dovolili to vdaka tomu, ze to bolo dostatocne daleko od ZA a MT, este k tomu na vychod a bolo to na planovanej trase stvopruhovych ciest TT-NR-ZH-ZV-BB-RK-LM-PP.
Od stvorpruhu v ZA bola liptovska dialnica 68.3 km, a od stvorpruhu v BB 51.8 km, z centra MT iba 49.4 km
https://www.google.com/maps/dir/48.7898541,19.1039246/49.0908639,19.4093035/@48.9436165,19.2156307,10.5z/data=!4m2!4m1!3e0
https://www.google.com/maps/dir/49.2189621,18.758989/49.0908639,19.4093035/@49.0968338,18.932307,10.92z/data=!4m2!4m1!3e0
https://www.google.com/maps/dir/Martin/49.0908639,19.4093035/@49.0896689,19.0701277,33064m/data=!3m1!1e3!4m14!4m13!1m10!1m1!1s0x4714f8d963294f8f:0x400f7d1c6971580!2m2!1d18.9190235!2d49.0616613!3m4!1m2!1d18.9717702!2d49.0941101!3s0x4714ff79f52a7bfd:0x8a7837bbc888bdfc!1m0!3e0
KIA sa rozhodla zaciatkom roka, koncom roka schvalili zakon o NDS a dalsi rok ked bolo jasne ze treba peniaze navyse riesili uver cez NDS tak aby nebol sucastou dlhu a neohrozoval planovanu uroven deficitu. inymi slovami uctovny podvod dokonca vacsi ako PPP lebo NDS je na rozdiel od koncesionara na 100 percent statny subjekt.
v tom case sa stavali useky rudno-ZC a rozsirenie ZC obchvat z eurofondov. to sa uz nastastie nedalo presunut(a myslim ze na tom bola koalicna zhoda ze tieto rozbabrane veci sa rusit nebuzdu). budca-kovacova v dlzke asi 3 km stavali od 2001 a bol tesne pred dokoncenim, nemalo zmysel natahovat stavbu, ziskali by tym velmi malo. na R2 sa koncom 2004 rozbiehol obchvat ozdany taktiez z eurofondov. obchvat tornala sa staval od 2003, dokoncili ho az v 2006 pritom islo o velmi jednoduchy usek. v 2005 som od miestnych pocul ze stavba prilis nenapreduje…ktovie preco. ze ktory bol treti usek R2 netusim…
treba dodat ze stavba vazec-mengusovce sa tiez natiahla, odovzdali ho az v 2007 resp. 2008.
okolo ZA boli vyhovujuce siroke cesty ktore neboli samozrejmostou vsade. kto mohol vediet ze bude ina doba…
PS este treba dodat ze KNV BB zariadila ze mala fatra sa postavi medzi ZA a MT aby znemoznila rychlu vystavbu dialnice medzi tymito europsky vyznamnymi usadlos…teda mestami. koniec ironie.
D1/D3 PB - ZA sa stavala az do roku 2010, co bol najdrahsi z tych 3 usekov D1/D3, z hladiska casoveho zdrzania najdolezitejsi a v tom obdobi sa stavala aj R1 ZC- Sasovske Podhradie I.etapa a neskor aj R1 ZC - Sp II.etapa., R2 Figa obchvat.
Samozrejme podla teba bola betonka pri Bytci uplne vyhovujuca a cesta pod Strecnom bezpochyby tiez a samozrejme 2-pruhy s vynimkou 2 km smerom na CA. V MT sa smerom na TR jazdilo po jednosmerkach cez centrum. V smere V-Z cez cele Vrutky a severnu cast MT, vsetko samozrejme 2-pruh. V ZA cele dnesne tranzitne tahy od I/18 a I/11, boli dokoncene v rokoch 2000-2008. Estakadu dostavali v roku 2000, rovnako Lavobreznu v roku 2000, nejako podobne aj Kosicku, 4-pruh Strazov a Budatin este neskor. Zato BB uz mala desiatky rokov 46 km dlhy suvisly stvorpruh.
PB nemohli stihnut, to nebola len otazka penazi ale aj pripravy, hadam si pamatame dlhorocny boj mestom a aktivistami…ale na zvysne 3 useky ziskali pozicky vdaka ucelovo zalozenej NDS. PB nakoniec prefinancovali z eurofondov tak ako ZH a figu. D3 bola preplatena dodatocne…
ale ja viem ze BB mala lepsie cesty skor, potom nasledovala ZA zato taka NR alebo PO su dodnes pozadu a to porovnavam len porovnatelne mesta. takze nie je dovod aby si sa prilis stazoval…