V rozhovore s ministrom dopravy Jozefom Rážom sa dozviete:
- Či je podľa neho na mieste vyvodzovať po zrážkach vlakov politickú zodpovednosť.
- Aké sumy hrozia štátu v prípade arbitráže s bývalým talianskym zhotoviteľom tunela Višňové.
- Prečo je podľa neho dôležité, aby mala severná diaľnica medzi dvoma metropolami aj svoju južnú alternatívu.
- Ako je na tom posledný úsek diaľnice do Košíc a čo si myslí o kontrole, ktorú rozbehol v tendri Úrad pre verejné obstarávanie.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Dve vlakové nehody počas jedného mesiaca, zhruba 250 zranených ľudí a diskusia o tom, čo sa to na našich železniciach deje. O tom, ako by mal štát postupovať, aby sme takýmto situáciám do budúcnosti zabránili, a aká je aktuálna stratégia pri diaľniciach, sme sa rozprávali s ministrom dopravy Jozefom Rážom.
V súvislosti so zrážkou vlakov pri Pezinku ste sa vyjadrili, že niektorým veciam sa nedá zabrániť. Nedalo sa tej nehode predsa len predísť, ak by bol regionálny expres vybavený bezpečnostným systémom ETCS?
V takom prípade by sa tej nehode zabrániť dalo, respektíve by sa vôbec nestala. Treba však povedať, že zavádzanie systému ETCS je mimoriadne finančne náročné. Európska únia nám ukladá, aby sme tento systém mali zavedený na hlavnej železničnej trati do konca roku 2030.
Naša hlavná železničná trať má zhruba 770 kilometrov a my máme ETCS k dnešnému dňu namontovaný na viac než 220 kilometroch.
Môžeme povedať aj konkrétne: ide o trať Bratislava – Žilina a Žilina – Čadca.
Áno, a máme tiež vykonanú masívnu prípravu po celom severnom koridore. To znamená celú železničnú trať smerom na Košice.
Do roku 2040 má byť ETCS infraštruktúra rozšírená a do roku 2050 má byť plne nasadená na všetkých tratiach v rámci Slovenska. To, za čo je štát priamo zodpovedný, je inštalácia európskeho zabezpečovacieho systému do infraštruktúry. Keďže momentálne je najväčším prepravcom štátna firma, tak sprostredkovane je štát zodpovedný aj za to, aby v týchto vlakoch bol systém namontovaný.
Ak by však jeho zavádzanie štát financoval z rozpočtu, bola by to nedovolená štátna pomoc. Železnice sa môžu uchádzať o financovanie rámci eurofondov, z Nástroja na prepájanie Európy CEF či zdrojov, ako bol napríklad plán obnovy.
Môj predchodca Andrej Doležal žiadal dve miliardy eur z plánu obnovy, ktoré mali ísť do vybavenia ETCS, tak do infraštruktúry, ako aj do vlakov. Bohužiaľ, v tom čas padli iné rozhodnutia.
Peniaze boli vraj presmerované podľa volebných výsledkov vtedajšej vlády inde a z dvoch miliárd dostal 450 miliónov. My pracujeme na tom, aby boli nasadené, kde sa len dá, budujú sa ETCS trate aj sa nakúpili vlaky, v ktorých tieto systémy sú.
Komunikovali ste, že aktuálne je namontovaných 58 systémov a že ste v tejto veci urobili výrazne viac ako iní pred vami. Čo presne to znamená?
Mám to presne vyčíslené. Jedenásť vlakov s ETCS systémom sa dalo do prevádzky za vlády Ivety Radičovej, následne 20 ďalších počas vlády Smeru, nula za vlády minulej. Za mojej administratívy to bolo 58 vlakov, 55 sa v tomto momente už montuje a ďalších 34 je objednaných.
Momentálny stav je 80 vlakov, ktoré ZSSK má s týmto systémom, v krátkom čase ich bude 178.
Otázka je, či je to veľa alebo málo.
Stále je to málo.
Napríklad v Česku na hlavnej trati môžu už výhradne jazdiť iba vlaky, ktoré majú tieto bezpečnostné systémy. Dáta hovoria o tom, že ich má 1 500 vlakov.
Áno. Práve preto prídeme na vládu o dva týždne s opatreniami. Bude aj stanovený termín, keď na trate, kde máme ETCS, pustíme len prepravcov s týmto systémom
Kedy to je reálne na Slovensku?
Česi mali trojročné prechodné obdobie, budem určite trvať na dvojročnom. Budem sa snažiť, aby to bolo od začiatku roku 2028. Teda od daného dátumu tam, kde už ETCS nainštalovaný je, bude podmienka, že ho vo vlaku musíte mať.
V roku 2028 bude končiť v Žiline?
Nižší stupeň či podklad pre ETCS je komunikačný systém GSMR. Ten sa nám podarilo nedávno spustiť na celej tej trati. A už v takejto situácii sa dajú stanoviť isté podmienky. Môžeme povedať: tam, kde už máme GSMR, už nepustíme nikoho, kto ho nemá. A to je už výrazne menej nákladné. Tu sa totiž bavíme len o komunikačných rádiosystémoch.
Toto sú podľa mňa správne rozhodnutia a je vhodné, aby išli ruka v ruke s akceleráciou liberalizácie. To nám umožní povedať: my vás pustíme robiť prepravu na tejto trati, ale pod podmienkou, že tieto systémy budete mať namontované.
Zamýšľam sa nad tým, do akej miery to môže znevýhodniť štátneho prepravcu. Napríklad české firmy, ktoré už túto povinnosť musia spĺňať na tamojších dráhach, majú dané systémy logicky zabezpečené.
Európsky zabezpečovací systém do vlaku stojí od 500- do 800-tisíc eur, nie je to malý náklad. Pre ZSSK sa bavíme o nejakých 40 miliónoch eur. Pre všetkých prepravcov dokopy je to 400 miliónov eur, to je výrazný rozdiel. Slovensko nie je pozadu s inštaláciou ETCS.
Podľa dostupných dát nie sme medzi najlepšími, ale ani najhoršími v Európe.
Áno, v nasadení ETCS nie sme medzi najlepšími, ale ani najhoršími. Nedá sa vyčítať, že je niečia chyba, že nemáme plne nasadený systém ETCS.
Začiatkom roku 2021, po viacerých incidentoch, písal vtedajší námestník generálneho riaditeľa ŽSR list na riaditeľstvo ZSSK. Žiadal v ňom prijatie opatrení, ktoré by zamedzili incidentom v kategórií c4. To znamená že vlak nezastavil pred návestidlom s návesťou Stoj!. Dva roky predtým sa zjemnili podmienky pre nových rušňovodičov. Neplánujete ich prehodnotiť?
Myslím si, že kvalifikácia a školenia sú dostatočné. Možno zvážime frekvenciu ich opakovania alebo doplnenie určitých bezpečnostných školení a zvýšime kontrolnú činnosť. V súčasnosti nemôžeme zvyšovať požiadavky na rušňovodičov. Aj pri týchto nehodách to väčšinou neboli mladí, neskúsení rušňovodiči.
Tiež ešte nehovorme, že za to mohli oni. Musíme počkať na to, ako sa skončí vyšetrovanie. Je mi ľúto pracovníkov v železničnom sektore, teda aj rušňovodičov, a je mi veľmi ľúto zranených.
Na vládu sme dali návrh takzvaného jednorazového odškodenia pre zranených, ktoré ide nad rámec štandardného odškodnenia od ZSSK. Navrhovali sme nejaké sumy, pán premiér ich svojou žiadosťou ešte výrazne zvýšil a následne to konsenzuálne všetci členovia vlády schválili.
Ťažko zranení dostanú jednorazovo 20-tisíc eur, stredne ťažko 10-tisíc a ľahko zranení tritisíc eur.
Predseda vlády urobil aj iné rozhodnutie, a to bolo to, že sa vymenilo vedenie ZSSK. Ako vy vnímate tento jeho pokyn?
Premiér sa na to musí pozerať aj politicky. Ja som sa tiež na túto otázku pozeral politicky. Ako prvú v telefonáte som mu ponúkol svoju funkciu.
Či niekto napríklad prejde na červenú, za to riaditeľ ZSSK nemôže. V prvom rade sa treba ľuďom ospravedlniť, že sa to stalo. Ak jedným z tých ospravedlnení je odvolanie vedenia, tak som to urobil.
Nové vedenie si bude určite viac dávať pozor na bezpečnosť. Bude vychádzať z tejto skúsenosti a dúfam, že to zafunguje.
Spomenuli ste, že ste premiérovi ponúkli svoju pozíciu. Do akej miery si úprimne myslíte, že takéto nehody sú dôvodom na to, aby minister skončil?
Ak sa vrátime ešte v čase, už sme mali prvú nehodu, keď vlak zrazil autobus. To bolo oveľa väčšie nešťastie, lebo sme mali aj mŕtvych. Tiež sa stalo, že pochybil ľudský faktor, jeden človek.
Pri otázke, nakoľko má byť vyvodzovaná politická zodpovednosť: vždy existuje určité výberové konanie na šéfov týchto spoločností. Ja však vždy ustanovujem ľudí, ktorých prácu aj poznám. Ak som zodpovedný za to, čo robí môj podriadený, treba vyvodiť politickú zodpovednosť a minimálne ponúknuť funkciu.
Ale v závere je to vaše rozhodnutie, či zostanete na svojej pozícii bez ohľadu na to, čo povie premiér.
Samozrejme. Keby som cítil, že mám v sebe pocit viny, tak k tomu pristúpim tak, že to nenechám na jeho rozhodnutí.
Vy osobne by ste sa nebáli teraz sadnúť do vlaku? Prípadne sa obávate, že tento strach budú mať doterajší cestujúci?
Aj napriek týmto dvom nehodám je ešte stále väčšie nebezpečenstvo sedieť v aute.
Ľudia však zrejme pribudnú na cestách, keďže sa idú otvárať nové úseky diaľnic. V krátkom čase sa otvorí úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. Posledný optimistický termín je 22. december, ak sa všetky skúšky skončia pozitívne. Ako je stav k dnešnému dňu?
Tento termín bol zverejnený, lebo váš kolega Tomáš Garai to vypátral svojou investigatívnou činnosťou. Bol to náš ambiciózny dátum, ktorý sme nechceli zverejňovať.
Dnes platí dátum 22. december. Všetci kolegovia z Národnej diaľničnej na tom veľmi intenzívne pracujú. Platí, že chceme, aby nám 22. decembra vyšlo sprejazdnenia tunela.
Po výjazdovej vláde vo Višňovom ste hovorili o dvoch potrebných skúškach. Bola už nejaká z nich zrealizovaná?
Kompletná skúška ešte nie je, ale podarilo sa skolaudovať všetky príjazdové úseky pred tunelom a za ním. To znamená významný posun k lepšiemu.
Zatiaľ ide všetko, ako má. Nebudem vám zatiaľ oznamovať, že to posúvame o týždeň alebo o dva. Verím tomu, že to 22. decembra bude.
Viete aspoň potvrdiť, že sa bude dať ísť na lyžovačku do Tatier počas nadchádzajúcej sezóny cez tunel Višňové?
Verím, že určite bude časť ľudí, ktorí sa na lyžovačku cez tunel Višňové dostanú.
Dostavba tohto úseku sa vyvíjala ako na hojdačke, aj vy ste sa k postupu prác vyjadrovali kriticky. Čo sa stalo, že nakoniec sa bude otvárať skôr, ako sa čakalo?
Na stavbe bola na začiatku vysoká miera frustrácie. Dokonca sme písali do materskej firmy Skanska vo Švédsku, snažili sme sa to riešiť cez ich riaditeľstvo v Česku, potom cez veľvyslanectvo. Snažili sme sa, aby zintenzívnili práce a dali tam viac robotníkov. Bola tam historická frustrácia. Nemali napríklad stavebný materiál, ktorý sme im mali ako štát zabezpečiť. Kolegovia odviedli kus roboty, aby sa tam dal.
Podarilo sa aj to, že technológ, ktorý mal nastúpiť až po dokončení stavby, nakoniec súhlasil s tým, že budú na stavbe spoločne. Dnes tam však vládne úplne iná atmosféra.
Samozrejme, niečo to stálo, aby sme mohli ísť do akceleračných dodatkov. Avšak párkrát padli kamene na Strečne a my sme sa modlili, aby sme nedajbože museli zavrieť Strečno bez dokončeného Višňového. Toto sme si nechali zrátať.
Višňové je extrémne podstatné pre tento národ a pre fungovanie ekonomiky Slovenska. Preto tomu musíme venovať absolútne plnú pozornosť. Musím znova poďakovať nielen všetkým, čo na tom robia, ale aj špecificky štátnemu tajomníkovi Igorovi Chomovi. Často tam chodil na dennej báze, my sme tam chodili na mesačnej. To tomu určite pomohlo.
Ten úsek bol komplikovaný už od začiatku. Mal sa stavať cez PPP projekty, tie sa zrušili, následne prišla s víťaznou ponukou Dúha s Talianmi. Nefungovalo to a zhotoviteľ sa musel vymeniť. S predchádzajúcim prebieha arbitráž. Máte odhady, ako sa to skončí?
Sú tam vzájomné žaloby. Štát žaluje firmu, firma žaluje štát. Samozrejme, predpoklad nejakého výsledku tam je. Podľa posledných informácií bude oznámený niekedy v prvom štvrťroku budúceho roka. Myslím si, že to vyjde pre Slovensko tak, že im budeme musieť doplatiť. Ale to sme vedeli.
Oni nás žalujú o zhruba 220 miliónov a my ich o 70. Niekde medzi tým bude vyrovnávacia platba. Predkladali sa aj vyčíslenia nákladov na spor. Len taká perlička, pán Salvini a Dúha dali náklady 70 miliónov a tento štát to vyšlo okolo 20 miliónov.
Tak, ako vyčíslili náklady na spor, tak si myslím, že vyzerala ich práca aj ich ponuka v tendri a aj ich nároky, ktoré uplatňujú voči tomuto štátu.
Viete sa zaručiť, že kým budete na svojej pozícii, tak sa nezopakuje situácia, že stavbu dostane podobný zhotoviteľ?
Mám nejakú históriu pôsobenia aj na Úrade pre verejné obstarávanie. Myslím si, že nastavujeme tendre férovo. Našťastie, nemali sme pokusy, aby sa nám do tendra nahlásili nejaké, nazvem to, garážové firmy s veľmi podsekanými cenami.
Napriek tomu sme na D3 ušetrili 220 miliónov oproti predpokladanej hodnote zákazky, teda skoro štvrť miliardy.
Víťazné sumy bývalí aj v minulosti nižšie ako štátne odhady.
Alebo aj nie. Ale nesmie vám tam skončiť firma ako Dúha. Na druhej strane, striktne podľa zákona a smernice Európskej únie tomu neviete úplne zabrániť. Ak vám garážovka s nejakými zahraničnými referenciami splní podmienky účasti, nemáte inú možnosť.
Ozývali sa neoficiálne niektoré stavebné firmy, že sa zahraničné spoločnosti uchádzajú napríklad aj o úsek Turany – Hubová, ktorý je teraz v procese obstarávania.
Nemôžem to komentovať a ani to nemôžem vedieť. Pravdou je, že som si to prečítal vo vašich novinách.
Turany – Hubová bude ďalší mimoriadne komplikovaný úsek. Odhadovaná cena je do dvoch miliárd eur. Máme definitívne doriešené financovanie?
Snažíme sa všetky projekty predkladať na financovanie z nástrojov CEF, Military Mobility a SAFE. Momentálne sa stále snažíme fázovať plné financovanie úplne z európskych peňazí, aj keď je to čoraz ťažšie a ťažšie. Ale počas obdobia mojej administratívy nám to vychádza. Budem rád, keď svojmu kolegovi ponechám tento problém vyriešený tak, aby ho mal aj financovaný. Ešte mám na to čas a budem pre to robiť všetko.
Nenecháte mu ho tak, že už bude aj rozbehnutý?
Dúfam, že bude.
A bude sa aj stavať?
Stavať sa ešte asi nebude, ale bude sa to minimálne projektovať. Treba ho nakresliť, dajú sa robiť nejaké prípravné práce. Ak boh dá, tento relatívne zložitý tender sa podarí. Len príprava ponuky bude stáť milióny. Musíte si to fakt zrátať, ale potom to už má štát vybavené.
Obstarávanie je dvojkolové. Prvé kolo bolo ešte vlani v decembri. Na jeseň ste komunikovali, že veríte, že sa to podarí dokončiť čoskoro. Čo presne znamená čoskoro?
Národná diaľničná spoločnosť poslala nejaké otázky a musia prísť nejaké odpovede. Je to mimoriadne zložité. Ďalší krok je vyzvať na predloženie ponuky a k tomuto ešte neprišlo.
Medzitým už Úrad pre verejné obstarávanie ide robiť nejakú kontrolu. Nerozumiem, čo to je za kontrolu pred tým, než to máme vôbec v nejakej fáze. Následne pôjde výzva na predloženie ponuky, tam musí byť nejaký čas.
Je to naozaj komplikovaná vec a budeme čakať, kto dá ponuku.
Kedy by sme mohli poznať zhotoviteľa?
Môj odhad? Polovica budúceho roka.
To znamená, že reálne by sa mohlo začať stavať kedy?
Keď si zoberieme prípravné práce a podpis zmluvy, bavíme sa o roku 2027. Ale budeme sa snažiť urobiť určité opatrenia v rámci dostavby obchvatu Ružomberka, aby sme Turany – Hubová lepšie sprejazdnili.
To sa dá ako?
Dočasným dopravným značením. Ako kedysi Robert Kaliňák presadil tri pruhy do Bratislavy a boli vyznačené oranžovou. Budú také oranžové nálepky na tom asfalte. Toto je náš cieľ.
Hubová – Ivachnová mala byť pôvodne otvorená skôr ako Višňové. To sa nepodarí pre zosuv a termín dokončenia sa posúval na začiatok budúceho roka. Je február, marec realistický termín na sprevádzkovanie tohto úseku?
Ľudia z Národnej diaľničnej spoločnosti hovoria, že to vidia skôr na apríl, máj. Tiež to veľmi závisí od toho, aká bude zima a ako sa bude dať pracovať. Zatiaľ to ide super. Je tam drobný posun jedného mostného telesa, je to rádovo v centimetroch. Svah sa hýbe 17 centimetrov ročne. Tam máte dom a bývate v karavane.
Realistické teda je, že by sa mohol sprevádzkovať niekedy pred letom?
Áno. Ja som možno aj optimista.
Mohlo by to byť teda aj skôr?
Áno.
Čo sa týka otvárania, vypadol vám ešte jeden úsek. Pre Bratislavčanov je to veľmi dobre známa križovatka D1 a D4 . Veľmi dlho sa hovorilo, že ju otvoríte do konca tohto roka. Evidentne do konca roka hotová nebude. Prečo?
V absolútnom predstihu sme napojili všetky pripájače, aby sa obchvat Bratislavy dal plnohodnotne využívať. Obetovali sme dátum celkového dokončenia za to, aby funkčnosť križovatky vo väzbe na obchvat bola urobená čo najskôr. To znamená, že sa už viete plnohodnotne napájať. To veľmi pomohlo mestu.
Pri obchvate sa spomína ešte jeden možný projekt, a to je tunel Karpaty . Ak by sa postavil, s takmer 12 kilometrami by sa stal najdlhším tunelom na Slovensku. Jeho cena je zatiaľ odhadovaná zhruba na 1,6 miliardy eur. Ako možný začiatok výstavby sa komunikoval rok 2029. Je to podľa vás realistické ?
Prebieha verejné obstarávanie na zhotoviteľa geologického prieskumu. Zadanie tohto prieskumu sme konzultovali, vyzerá to tak, že tender sa chýli ku koncu. Keď bude hotový, prebehne dvojročná geológia a hydrogeológia, ktorá je podmienkou pre EIA. Následne by sme to cez žltý FIDIC vyobstarávali.
Samozrejme, treba vymyslieť financovanie. Veľa ľudí hovorí, že prečo my by sme mali platiť za tunel, ktorý nikdy v živote nepoužijeme. Na toto je odpoveď, že tak, ako to zafungovalo na Faerských ostrovoch v Dánsku, tak tento úsek by sa mohol spoplatniť.
Kto tade pôjde, ten zaplatí extra. Všetky tieto projekty, ak si to daný koncesionár spočíta a dá tomu zelenú, boli vždy splatené pred tým, ako sa očakávalo.
Idem rokovať s rakúskym veľvyslancom. So zmenou vedenia v Rakúsku sa očakáva, že dokončia EIA na ich diaľnicu cez rieku Moravu, ktorá sa má napojiť na ten tunel. Podmienka bola hotový tunel a potom bude trvať cesta z Bratislavy do Viedne 20 minút. Je tam veľa benefitov, napríklad odťaženie mesta.
Komunikovali ste, že by to malo s t iahnuť asi 250 -tisíc nákladiakov mesačne. NDS to neskôr doplnila, že by malo ísť o zhruba 70 percent nákladnej dopravy. Napriek tomu odborníci a čiastočne aj Útvar hodnoty za peniaze spochybňovali, či je tento projekt potrebný . Myslíte si, že je pre štát kľúčový ?
Ja sa spýtam, čo do toho Útvar hodnoty za peniaze, keď sem príde zahraničná alebo naša firma a povie, že ja som si to zrátala a verím, že to ľudia budú platiť, a preto ja to tu postavím. Veď to nebude stáť tento štát nič.
Len čo bude obchvat plne funkčný, úzke hrdlo bude vznikať na moste Lanfranconi. Navigácia bude ukazovať, že môžete ísť po D4 a na začiatku D2 budete za 45 minút alebo prejdete cez tunel a ste tam za dve minúty. Potom to bude otázka vášho rozhodovania, či ho použijete alebo nie..
Viete si to nastaviť tak, že pre ľudí, ktorí ho budú používať dennodenne na cestu do práce, tak budete mať k dispozícii permanentku. Keď niekto pôjde jedenkrát, tak si povie, či si za ten tunel a časovú úsporu zaplatí alebo nie.
Začiatkom roku 2024 ste hovorili o tuneli pod Donovalmi, ktorý by prepojil R1 s D1. Podľa vášho názoru by sa mal postaviť. Pýtam sa na to kvôli tomu, že keď sa v yrieši úsek Turany – Hubová, hornú diaľničnú trasu máme. Mohol by byť toto ďalší projekt?
To sa mňa týkať nebude.
Neviete, aké bude zloženie ďalšej vlády, možno sa vás to týkať bude.
Máme v programovom vyhlásení dotiahnutie R4, takže D3, R4 a D1, to sú naše priority. Ak teraz budú voľné kapacity, tak musíme ťahať R4. V prvom rade treba dokončiť tie projekty, ktoré máme. Budúci týždeň sprejazdňujeme Kriváň – Mýtna, veľmi sa na to teším, dúfam, že bude aj Višňové.
Treba dotiahnuť Ružomberok, prešovský obchvat, odovzdali sme košický obchvat. Tu smeruje naša energia. Máme vybavenú D3, je vysúťažená a zazmluvnená, a to vďaka zákonu o strategických investíciách.
Ďalší logický krok, potrebný pre túto krajinu, je R4. Potom sa môžeme začať rozprávať o ďalších potrebných diaľniciach, a to je, samozrejme, obchvat Zvolena.
Ak sa bavíme o tom, ktoré projekty majú zmysel pre obranu, tak sa rozprávame o celej spodnej diaľnici, to znamená Rimavská Sobota, Lučenec a tak ďalej. Aj toto treba. Treba nám paralelnú R1 od Bratislavy do Senca, aby sme nemuseli robiť štvrtý pruh.
Zhodou okolností sme s kolegom pred týmto rozhovorom pozerali mapu úsekov NDS, ktoré sú v príprave, a je tam aj táto paralelná diaľnica. Kolega mi povedal: pozri sa, je tu , napriek tomu, že sa zrejme nikdy nepostaví. Vy si myslíte opak?
Bude to. Potrebujete buď spraviť štvrté pruhy, ale strategicky rozumnejšie je urobiť paralelnú R1. Keď sa pre nehodu zavrie D1, je lepšie mať paralelnú možnosť dopravy, ako mať štyri pruhy. Pred dvoma dňami sme tam zase mali masívnu nehodu a boli obrovské kolóny.
Pýtam sa na to aj preto, že kritici vám vyčítajú to, že dokončujete diaľnice, ale nepripravujete projekty.
A D3 je čo?
Tam to bolo do nejakej fázy pripravené .
Všetky tri úseky D3 v momente môjho nástupu boli naplánované o dva roky neskôr, než sme to my urobili. Dokončili sme všetky EIA na všetky tri úseky. Keby nebol zákon o strategických investíciách a ministra Tomáša Tarabu, tak by sme to nemali. Zazmluvnili sme to, to znamená, že sme ukončili tri verejné obstarávania, čo mi nikto neveril, že sa to podarí.
A to zase vďaka zákonu o strategických investíciách. Keby sa to stalo, tak to máte o dva roky, pretože vybavenie odvolávačiek štandardne trvalo niekoľko mesiacov. Zákon o strategických investíciách povedal, že to musí byť do 30 dní, a nakoniec to bolo do 15 dní.
Takže aké nepripravené? Môj nástupca dostane hneď tri úseky, na ktoré bude môcť chodiť. Plus bude mať obchvat Prešova a, samozrejme, že bude mať pravdepodobne aj Turany – Hubová. Bude tak mať viac úsekov vo výstavbe, než som dostal ja. A aj tie, čo som dostal vo výstavbe ja, tak kto ich začal?
Okrem toho, že váš nástupca bude mať rozbehnuté projekty, tak bude mať aj nejaké plánované projekty ?
Áno, samozrejme, my naozaj makáme v príprave, čo to len dá. Ešte tam máme Rimavskú Sobotu, Lučenec, obchvat Zvolena, sliačsky variant, kde makáme na tom, aby bola EIA. Verte mi, že ani môj nástupca sa určite nudiť nebude.
Možno bude ešte stále vo veľkom cez PPP projekty opravovať mosty naprieč Slovenskom . Je plánovaný veľký PPP projekt za 2,5 miliardy eur, 575 mostov, ktoré by sa mali začať opravovať . Do roku 2033 by sa podiel zlých mostov mal s c vrknúť z 50 na 28 percent . Kedy sa s tým začne a aký bude harmonogram ?
Do mesiaca to dáme schváliť na vládu. Nevidím dôvod, prečo by nemalo dôjsť k schváleniu toho materiálu. Následne môžeme vypísať tender na zhotoviteľa. Ten bude určite trvať rok, pretože je to veľmi náročný súťažný dialóg.
Budeme sa snažiť upravovať podmienky v rámci dialógu tak, aby sme v konečnom dôsledku dostali čo najviac ponúk. Verím tomu, že ak by sme dokázali naplniť funkčné obdobie vlády, tak to určite začneme.
Do piatich rokov musia byť všetky mosty opravené, respektíve nové, pretože tie rekonštrukcie vo väčšine prípadov znamenajú úplne nový most. Ten, kto ich bude robiť, tak garantuje, že po odovzdaní musia byť 30 rokov ako nové.
Pravdepodobne ich vybuduje nanovo. Teším sa, ako tá štúdia vyšla, mali sme aj optimistické, aj pesimistické scenáre. Najhorší bol 170 mostov, najlepší bol 800 a je to 575, čo je podľa mňa výborné číslo.
Posledná otázka sa týka Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Jeho situácia v yzerá veľmi optimisticky. Až sa možno dostane na hranu kapacity. Bude sa bratislavské letisko rozširovať?
Letiská sú pod drobnohľadom Európskej komisie. Čo sa týka štátnej pomoci, treba dávať pozor na to, že v momente, ak by sa Bratislave začalo veľmi dariť, lebo tam dávame peniaze, tak si to všimne Viedeň. Nemáme možnosť bez toho, aby sme dali schváliť schému štátnej pomoci vo verejnom záujme, takúto pomoc aplikovať.
A práve na let Bratislava – Košice sa nám to podarilo. Za relatívne malé peniaze, ktoré dáme zo štátneho rozpočtu na rozlietanie tejto linky, sme dostali v podstate nečakaný darček v obrovskom príleve lietadiel.
Premiér prišiel s touto úlohou ako jednou z prvých. Ponuku dal Wizz Air. Vedeli sme, že sa ju chystá dať, ale stále nechodila. Tak som volal generálnemu riaditeľovi Wizz Airu a povedal mu, že by sme to naozaj uvítali. On sa na to pozrel, ponuku predložili a nakoniec zrušili svoju bázu vo Viedni a to je úžasné.
Pre Slovensko to bude naozaj dobrá vec. Nehovorím len o tom, že ľudia budú môcť z Bratislavy viac lietať na dovolenky, ale aj o tom, čo to prinesie pre letisko. Bodaj by sa mu začalo dariť tak, že sa začne rozrastať.
To je dosť paradoxné, keď si zoberieme, že pred chvíľou sme rozmýšľali , či ho niekomu nedáme.
Blízkosť Viedne aj tak bude navždy obmedzovať nejaký masívny rozvoj. Ale keď si sem nízkonákladovky začnú sťahovať bázy, tak je to fajn. To, čo fajn z nášho pohľadu nie je, je, keď sa začnú medzi sebou Ryanair a Wizz Air naťahovať a konkurenčne spolu bojovať. Ryanair pridal lety do rovnakých destinácií ako Wizz Air. Ale výsledok pre občana? Lacnejšie letenky.