Vďaka za dodatočne info, na to človek už aj pozabudol, takže doplním na porovnanie intenzity určitých úsekov z databázy SCC na lepšie porovnanie.
Možno práve preto INEKO zvýšilo čísla intenzit, no škoda, že len na jednom meracom bode a neriešilo druhý merací bod.
Čiže k tým intenzitám, skutočne by sa mala stavať druhá etapa obchvatu Prešova len v polovičnom profile a nie v plnom profile s pokračovaním až po Lipníky aj napriek rozdeleniu na lokálku a tranzit?
Nech šetria HzP na opodstatnenejších miestach.
Cize tie intenzity by boli vyssie?
Re: Vladik67
Dobra praca, presne ako pises. Skoda ze sa cislami ohýba, hoci matematika je exaktna veda 
Dufam ze sa uz prestanu odvolavat na tu prevratenu logiku “nestvajme 4-pruh ked nie su intenzity” .
To by bol dvojmo fail, lebo podla exaktnych cisel tu tie auta existuju… 
Jasne, že vyššie, ak 2015 bolli intenzity nižšie, keďže sa časť dopravy presunula mimo Prešov v roku 2015 počas sčítavania.
Otázka už len stojí ako zistiť, koľko je lokálka a zásobovanie, čiže cieľom Prešov, lebo tieto vozidla nebudú využívať obchvat. Uvidíme čo ukáže rok 2020 hoci obchvat ešte nebude vybudovaný. Sú tam aj koeficienty na nárast dopravy,
ale s tými by som bol opatrný, lebo nové cesty vygenerujú ďalšiu dopravu. Kedy sa dosiahne strop, ťažko odhadnúť, no výstavbou ciest v Poľsku a Maďarsku neprispeje na pokles dopravy ale skôr na nárast.
Až teraz som zistil odkiaľ bral Jarino údaj 27 844, veď je to intenzita na vstupe do Prešova, ale ešte zo sčítania v roku 2010, takže tak sa majú veci. Aj z toho sa dá usúdiť útlm, pričom určite časť dopravcov opäť využíva tranzit cez Prešov.
Na I/18 od Lipnikov nie je vobec taka intenzita TIR, vlastne tato cesta prebrala ulohu I/21 na polroka a prave v obdobi, ked bola I/21 uzatvorena sa konalo scitanie To iste plati aj pre I/15, cez Stropkov vobec nechodi tolko TIR, ale co si este pamatam z roku 2015, tak dost casto bolo pocut, ze tam kvoli tomu kolabuje doprava, ze to mesto nezvlada a ani policajti na krizovatkach to nestihaju riadit. Dodatocne scitanie na SS bolo robene, ked tam bol semafor, kde sa cakalo min 10 minut, preto to kazdy strihal cez SP. A ked bola obchadzka cez VT, tak sa im z HU ani z PL neoplatilo ist cez Presov, ale rovno po I/15 a I/79, takze intenzita by na Kapusanskej rovnike bola vyssia, urcite 30K.
Zhrnutie:
- udaje su z 2010…
- nezahrnaju NA jazdiace obchadzkou…
- Arpad a jeho PL naprotivok podpisovali spoloc.memorandum k prepojeniam D3 a R4 s PL.
- Na juhu Madari uz stavaju usek od Miskolca…
- Via Carpathia zrejme v najblizsom 10 roci nadobudne na vyzname
- II. etapa R4 okolo PO ma byt v polprofile…
Neviem či to tu už nieje: m.youtube.com/watch?v=S1TtzV3wnqU
Vizualizacia 1.etapy
Informácie k tunelu Bikoš
asb.sk/inzinierske-stavby/tu … ny-obchvat
Neexistuje takéto niečo k Okruhliaku?
link je zly , Požadovaná stránka sa nenašla
Neviem prečo nefunguje,ale ten link bol už v tejto sekcii zverejnený od erik987 dňa 8. decembra. Iba som chcel, či náhodou nie je niekde rozobratý Okruhliak a čo by ušetrili pri polovičnom riešení, či by sa nedalo oponovať HzP o ich nezmyselnom šetrení na nesprávnom mieste. Zo sčítania a porovnania roku 2010 znížili nákladnu dopravu z 9839 na 3900 v roku 2015, čo bol stopercentný tranzit a nie zásobovanie do mesta. Samozrejme aj v roku 2015 bol niejaký tranzit, čiže aj z tých 3900 sa dá uvažovať o tranzite možno podľa laického odhadu jedna tretina napriek uzatvoreniu cesty 21 ako spomínal Yoggy52. Myslím si, že treba argumentovať ministerstvu o nezmyselnosti polovičného obchvatu v druhej etape a v pokračovaní a čo najskoršej výstavbe až po Lipníky.
Ak chceš cestovať, kúpiš si lístok na vlak, nasadneš a ideš do cieľa, nevystupuješ s nasadnutého rychlíka.
Tak mi sme sa tu rozpisovali o intenzitách a dnes som narazil na článok, prečo tie úsporne opatrenia a z čoho vychádzali odborníci z HzP.
Za bernú mincu zobrali oklieštené sčítanie dopravy roku 2015, neporovnali to z rokom 2010 a nevzali od úvahy presmerovanie dopravy od Prešova pri uzavretí cesty 21 rôznými inými smermi.
Pravdepodobne nevzali do úvahy koridor R4/D1 Prešov - Poprad, keďže ho vôbec nespomínajú.
Citujem z článku:
[i]"Z akých podkladov vychádzate?
Z dokumentov a predpokladov ministerstva dopravy, predovšetkým zo štúdie uskutočniteľnosti pre koridor D1/R2/R4 Prešov – Košice – Bidovce z marca 2015. Pri odhade podielu tranzitnej dopravy vychádzame z najnovšieho prieskumu dopravnej mobility NDS z roku 2015. NDS pripravuje nový dopravný model, ktorý prinesie nové odhady o výhľadových intenzitách a bude súčasťou aktualizovanej štúdie uskutočniteľnosti.
Prečo zrazu menej pruhov?
Doteraz odhadované výhľadové počty áut na severnom obchvate budú nižšie ako maximálna kapacita dvojpruhových rýchlostných ciest. Kapacita cesty sa odvíja aj od počtu pomalých áut (nákladné), stúpania a krivoľakosti cesty."[/i]
Tu treba rozumieť, že netypicka štvorpruhová cesta pri letisku v Prešove má ešte veľké kapacity s výhľadom na rok 2025? A Prečo rok 2025, lebo dovtedy ak to pozastavia sa oddialia o tri roky ako to vyplýva z článku, tak nebude sprejazdnený polovičný profil ani v roku 2025, keď plánovane ukončenie plného profilu bolo na 2022 a ak počítame s časovými sklzmi, ktoré na Slovensku nie sú výnimkov tak 2023+3roky zdržanie. Tak skutočná rentabilita.
Citujem z článku:
“Znamenali by zmeny zdržanie?
V prípade zníženie počtu pruhov by nemali zmeny na polovičný profil spôsobiť žiadne zdržanie. Zmena trasovania (vynechanie tunela) v prípade druhej časti severného obchvatu môže spôsobiť zdržanie približne o 1-3 roky kvôli novému posúdeniu vplyvov na životné prostredie a úprave dokumentácie na stavebné povolenie a ponuku.”
Majú sa prešovčania na čo tešiť, len čo je pravda. Časovo nekoncepčná výstavba s frázou “Po nás potopa” a môžu sa tešiť po výstavbe ciest v Poľsku a Maďarsku “Via Carpatia”
bližšie:
finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11382
A ešte k zložitému počítaniu maximálnej zaťaženosti ciest dám odkaz, len škoda, že to nevypočítali HzP vo variante štvorpruh pri letisku, hypoteticky polprofil na plánovanom obchvate pred tunelom Okruhliak. Nesmeli by zabudnúť na reálne sčítavanie a porovnanie vývoja dopravy aj s pred roka 2015, najmä 2010.
Ešte doplním to časové meškanie, že je už teraz skutočne článkom s Monitoringu.
Niečo k tomu sčítaniu:
"Celoštátne sčítanie dopravy v roku 2015 prebehlo v zmysle novej „Metodiky výkonu a vyhodnotenia celoštátneho sčítania dopravy 2015“ schválenej MDVRR SR dňa 30.6.2015, tzn. výsledky nie je možné priamo porovnať s výsledkami z predchádzajúcich období.
-
Pre výsledky zo sčítania dopravy v roku 2010 a ostatných predošlých platí, že hodnota
„T“ je súčet počtu všetkých druhov nákladných vozidiel a počtu prívesov
„S“ je súčet počtu osobných vozidiel, počtu všetkých druhov nákladných vozidiel, počtu prívesov, počtu motocyklov
-
Pre výsledky zo sčítania dopravy v roku 2015 platí, že hodnota
„T“ je súčet počtu všetkých druhov nákladných vozidiel
„S“ je súčet počtu osobných vozidiel, počtu všetkých druhov nákladných vozidiel, počtu motocyklov
tzn. že nákladné vozidlá s prívesmi a ťahače s návesmi sa na rozdiel od predchádzajúcich CSD počítajú za jedno vozidlo."
V tom Stropkove napočítali tak 1700-2000 kamiónov. Na hranici cca podobné čísla. Bohužiaľ nič prevratné, kvôli čomu by sa mali stavať miliardové stavby…
Odpoveď pre Jarina.
Kto chce aby sa nestavalo bude hľadať možnosti aj v intenzitách ako HzP alebo ty Jarino a spochybniť oprávnenosť výstavby a kto chce aby sa už necúvalo ale stavalo, bude argumentovať pre.
Ja som pre a pohrajem sa opäť s číslami.
Myslím, že čísla osobných vozidiel sú jasné, tam sa dvakrát nepočítalo, v roku 2010 bolo 17 947 a v roku 2015 bolo 18 393 čo je dosť malý rozdiel. Aby sa nezvýšila intenzita dopravy, tak by to muselo byť cca 150 osobných vozidiel s prívesnými vozíkmi. Ak by si bol detailista, tak jedine že by si chcel namietať započítanie prívesných vozíkov, čo by nebola pri týchto číslach veľká zmena.
Ak porovnám nákladne vozidla a chcem byť reálny, vozidla prichádzajúce od BJ nebudem deliť dvomi a odpočítam ich od skutočného stavu, pričom v roku 2010 ich bolo 1019 a v roku 2015 ich bolo 1118. Je to z tohto dôvodu lebo z tohto smeru nákladne TIR alebo jazdne súpravy jazdia sporadicky čo dokazuje aj porovnanie resp. zvýšenie o 99 vozidiel. Alebo to bolo 44 kusov nákladných súprav resp. ťahače s návesmi?.
Čo sa týka celkového sčítania nákladných vozidiel tak v roku 2010 ich bolo 9849 a v roku 2015 ich bolo 3900. Odpočítaním 9849 – 1019 a delením dvoma je celkovo 4415 v roku 2010
Čiže v roku 2010 podľa Jarinovích pripomienok by štatisticky ostalo aj tak 27844 mínus 4415 je 23429 vozidiel a do máš v tom počte všetky autobusy , ktoré prešli spriemerovane úsekom iba ako polovica autobusov. INEKO to odhadlo na intenzitu 26536 vozidiel. A pri sčítani vozidiel v roku 2015 je 22341 vozidiel. A ešte jedná nepresnosť v sčítaní v roku 2015, že nákladná doprava bola roztrieštená a vyhýbala sa Prešovu z dôvodu stavebných prác vnútorného obchvatu Prešova pri ZVL, a tejto križovatke sa nedalo pri opúšťaní Prešova v smere na Košice vyhnúť ako aj uzavretím cesty 21 počas sčítavania. Cca 23000 vozidiel je málo a čo bude v roku 2025 bez reálnej dostavby severného obchvatu?
Doplním ešte koeficienty prognózovania intenzit dopravy v tabuľkách do roku 2040.
gallery/image_page.php?album_id=258&image_id=38834
gallery/image_page.php?album_id=223&image_id=38835
Super zmenime metodiku a zrazu niet aut…
A Michalovce sa nedockaju dialnice ani o 40 rokov. 
Ved dovtedy zmenia metodiku este aspon 4krat…
Cize cim neskor tym viac hra cas v neprospech regionov bez dialnic… Vivat Slovakia!
Po predošlých reakciách mi nedá a ešte raz sa vrátim k intenzitám a oprávnenosti výstavby v plnom profile aj s príslušnými tunelmi. Nezoberiem do úvahy bezpečnostné hľadisko, ani výluku vozidiel z dôvodu výstavby vnútorného obchvatu Prešova a uzavretia cesty 21 počas sčítania ale len suché čísla s intenzít z roku 2015, podľa rovnakej metodiky sčítania v tom istom roku v rámci SR.
Ak pred Žilinou zo severu je intenzita 20145 pri Krásne nad Kysucou z juhu je intenzita 14176, no najviac z juhu Radoľe intenzita 21743, pričom je tam naplánovaná stavba v parametroch D1, nikto nespochybňuje, že sa má stavať v plnom a nie polovičnom profile a dokonca na pilieroch, keďže tunel bol vylúčený. Nezaslúži si Prešov obchvat pri intenzite 22341 v plnom profile, ak je to stále väčšia intenzita?
Ak pred Zvolenom z východu je intenzita 12 890 alebo Zvolenskej Slatine15923 a tu tiež nikto neuvažuje nad polovičným profilom a dokonca aj s polovičným tunelom, ktorého dĺžka môže byť od do metrov. Nezaslúži si Prešov obchvat pri intenzite 22341 v plnom profile, ak je to stále väčšia intenzita?
Ďalej pokračovanie R4 od Kapušian na Lipníky, nezaslúži si tento úsek vybudovanie a dokonca v plnom profile? Keď pri Zvolenskej Slatine je intenzita 15923, pri Vigľaši 14357, pri Kriváni 11493, kde sú už v plnom profile vystavané úseky R2, a pri Mýtnej 11203 sa bude budovať v plnom profile na pilieroch (možno aj pri Lipníkoch no podstatne kratší úsek) a pri Lovinobani s intenzitami 9641 uvažujúc v polovičnom profile, čo sa dá porovnať s intenzitami R2 od Košíc Šace až po Turňu nad Bodvou resp. koniec úseku Včeláre (za Šacou 11010, pred Moldavou nad Bodvou 10140, pred Turňou nad Bodvou 8826, pri Včelároch 5809, pred Jablonovom na Turňou 5792, ináč lacná stavba na rovine s niekoľkými mostami)
Ale taktiež na D1 v smere od Bidoviec resp. Dargova po Michalovce, kde intenzity sú Svinica 9802, Dargov 9503, Tušice 8183, za Pozdišovcami 10444 a Zalužice 8369, takže v polovičnom profile výstavba v pohode hoci bez Dargovského tunela. Budem sa opakovať ale pri Krásne nad Kysucou zo severu za Čadcou je 15053 ale diaľnica v plnom profile s inými parametrami zväčša na pilieroch.. Pri dvakrát menšej intenzite na R3 skoro v celom úseku ako pri Lipníkoch výstavba v polovičnom profile a v horších geologických podmienkach. Tiež začína dochádzať ľuďom od Zvolena na juh trpezlivosť o sľuboch a začatí výstavby v smere na Krupinu a ďalej na Maďarsko, pričom intenzity sú oveľa menšie ako pri Lipníkoch. Donoval sa nedotýkam, lebo tam je intenzita o jednu tretinu nižšia ako pri Lipníkoch. Alebo je to kvôli tomu, že východ? Tu chcem ešte podotknúť, že za MUK Kapušany by mala byť R2 projektovaná aj výjazdom a pripojením na cestu druhej triedy na Bardejov či už mostom ponad železničnú trať, tak aj zárezom do kopca. Je to zhruba len jeden až dva kilometre na križovatku Bardejov, Kapušany, Podhorany a zvýši sa bezpečnosť pri škole v Kapušanoch, kde vznikajú často kolízie. Ale to je mimo OT s frázou „snívajte s nami“, hoci po roku 2025 veľký problém a do 2030 hádam aj vyriešený.
Cena môže byť rozumným postupným súťažením nižšia a tak ako diskutujúci v jednom z predošlých príspevkov uviedol, nech dajú záujemcovia cenovú ponuku na plný a polovičný profil, hoci s polovičným profilom nesúhlasím. Niejaký ústupok a priestor na vyjednávanie cien s porovnaním nacenení stavby záujemcami by mohol s toho byť.
Alebo si niekto myslí, že po prerobení projektu, ktorý opäť niečo stojí, straty času dokiaľ sa to začne stavať a o napríklad len päť rokov neskôr to bude lacnejšie, keď dovtedy stúpnu ceny pozemkov, stúpnu valorizovaním mzdy hoci len 4.8% ako v tomto roku vynásobením pravidelným zvyšovaním v piatich rokoch mzdy, dôjde k nižším stavebným nákladom ako teraz? Prognózuj a rozmýšľaj! Už pri vypracovaní EIA treba pripomienkovať a potom už len dozerať, aby nebola cena nákladov neúmerne zvyšovaná. Nato ihneď vyčleniť a vykupovať pozemky, lebo ich cena nebude nikdy klesať, ale schválením územného plánu vďaka rôznym špekulantom len stúpať (V Prešove s tým už majú skúsenosť.). MUK projektovať len tie najnutnejšie miesta vzhľadom na intenzitu a infraštruktúru cestnej siete dodatočné MUK nech znášajú majitelia priemyselných parkov, podnikov a nie ako ústretovosť zo strany štátu.
Ani z rozbehnutého vlaku sa nevyskakuje a keď sa vyskočí, vzniknú ti ďalšie náklady lebo do cieľa sa potrebuješ dostať.
A k záverečnej vete Dendíka,: Nech sa Bratislavčania zobudia a najmä vláda, aby východniari chodili zarábať na západ priemyselného Slovenska. To keď opustia manželov, manželky, nech za to stojí a zarobí sa viac v zahraničí. A druhým dôležitým odkazom pre nich je, že stimuly na presťahovanie nie sú nikdy dostatočné na to, aby deti zanechali starých rodičov napospas neprispôsobivým, ktorých vďaka štedrej sociálnej politike pribúda a mohli si privyrábať ich okrádaním, podvodmi, dokonca siahať im na životy a to som ešte mierny.
Celkom súhlas s tvojim príspevkom, len si to na záver trochu zabil klasickým útokom na Bratislavčanov, ktorí akože môžu za problémy východu, ver mi boli by radšej keby bolo viac práce u vás aby tvoji súkmeňovci nemuseli do totej Blavy aj keď tie korýtka sú lákavé, tak ako kedysi v Prahe . Keď tak už vláda ktorú si volíte aj na východe a potom aj vlastná samospráva, keď sa pozriem na Kechnec vidím že tam to celkom aj ide. Ale to už je do inej témy.
Prepáč ale tam sa rozhoduje a východniari medzi ktorých som patril jednu dobu aj ja, takmer 5 rokov týžňovkartenia, zas veľke slovo nemajú, Je to ako v politike, nadávajú na východniarov, tiež severanov, ale keby ich nemali, nemohli by byť šefovia na rôznych medzičlánkoch, ktoré su dosť podstatné, lebo oni podávaju info vyšším a tí hoci sú aj z východu alebo severu nevedia čo sa im všetko podsúvá. Zopakujem sa, presne ako v politike a nech mi ostatní prepáčia za to OT. A ten Kechnec, pomaly utekajú investori resp. sa sťahujú, kde dostanú niejakú výhodu. Nový park pri Veľkej Ide, pri letisku v Košiciach a plánovaný medzi Cesticami a Čečejovcami, len mzdy niečo nad minimom. Ešte že U.S:Steel to drží s vyšším priemerom a dá zarobiť aj dochádzajúcim až s pomerných diaľava to od Michaloviec, Trebišova, Sabinova, Svidníka.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, úseky týkajúce sa Prešova podľa mňa už mali byť v prevádzke alebo aspoň pred dokončením. Čo sa týka rozhodovania o tom čo kam a kedy, to je o politike a nie o obyvateľoch Bratislavy, na úradoch a ministerstvách sú politickí nominanti, ľudia z celého Slovenska , len si dajú trvalý pobyt v Bratislave.