Platí zásada primeranosti. Výška kaucie musí byť primeraná hodnote zakázky. O tom čo je primerané má samozrejme každý človek inú predstavu. Ale máme tu zavedený modus operandi štátnej správy, máme tu zavedenú rozhodovaciu prax štátnych orgánov a to napriek skutočnosti, že precedens u nás formálne nie je prameňom práva. A máme tu aj základné práva, ktoré platia tak pre fyzické osoby ako aj analogicky pre právnické osoby. Analogicky preto, lebo právnická osoba sa asi nebude domáhať práva na život, ale pokojne sa bude domáhať práva na spravodlivý proces. Každá kaucia, ktorej defacto formou je aj súdny poplatok či správny poplatok, obmedzuje prístup každého ku konaniu pred daným orgánom. Účel kaucie je hlavne regulačný, cieľom je odbremeniť štátne orgány od rozhodovania v bagatelných veciach, prípadne vo veciach kde sťažujúca sa strana celkom zjavne nemá šancu na úspech, pritom o tom mala a mohla vedieť. Účelom kaucie ale rozhodne nie je urýchľovať konanie, tým že výška kaucie bude taká vysoká, že sa nikto sťažovať radšej nebude. Inak by išlo o typickú ukážku porušenia práva na spravodlivý proces. Ak chceme urýchliť “tendre”, treba sa pozrieť na príčiny dlhej doby konaní, ako je napríklad zložitosť a neprehľadnosť právnej úpravy, nedostatočná procesná úprava, slabá organizácia práce orgánov, slabé vymáhanie dodržovania lehoty, materiálne a technické zabezpečenie orgánov.