Nue ostane to iva pri tom chceni
Vcera som siel z Presova cez krizovatku vychod smerom na V. Saris. To znacenie je strasne. Na plechovych znackach je vyskrtnute cele znacenie R4 Rzeszow. Aj s cedulou R4. Naopak v poslednom kruhaci pred odbockou je na elektronickej tabuli napisany smer svidnik. Absolutna nekonzostencia znacenia
Prešov-Západ keď tak. Ale súhlasím. A v rámci okresu minimálne štyri verzie:
Rzeszów-Rzeszow-Rzesów-Rzesow.
3 lajkov
Tak Ja som na prvý pokus z PO netrafil smer KE …. je to tam katastrofa …
1 lajk
Severný obchvat Prešova je príkladom komplexnej dopravnej stavby. Práce však skomplikoval novoobjavený cintorín
redakcia ASB-8. januára 2026
Severný obchvat Prešova – I. etapa patrí medzi najvýznamnejšie dopravné stavby, ktoré v posledných rokoch vznikli na východnom Slovensku. Projekt, ktorý sa stal absolútnym víťazom súťaže Cena inžinierskej komory vo výstavbe (CING), ukazuje, že aj rozsiahle a technicky náročné dopravné diela možno pripraviť a realizovať tak, aby spĺňali princípy funkčnosti, bezpečnosti, environmentálnej zodpovednosti a dlhodobej udržateľnosti.
Práve o ňom bol podcast Z komory, ktorý vzniká pod hlavičkou Slovenskej komory stavebných inžinierov. Hosťom bol Jozef Harvančík, výrobný riaditeľ spoločnosti Dopravoprojekt, prihlasovateľa projektu do súťaže.
Výstavba dopravnej infraštruktúry patrí medzi najkomplexnejšie investičné aktivity verejného sektora. Na rozdiel od bežných stavieb ide o projekty s výrazným územným, environmentálnym a spoločenským dopadom, ktoré si vyžadujú dlhodobú prípravu, koordináciu mnohých aktérov a schopnosť reagovať na meniace sa podmienky.
Severný obchvat Prešova je ukážkovým príkladom takéhoto procesu. Jeho príprava zahŕňala viacero stupňov projektovej dokumentácie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, majetkovoprávne vysporiadanie aj verejné obstarávanie. Až po splnení všetkých týchto krokov bolo možné pristúpiť k samotnej realizácii.
„Príprava infraštruktúrneho projektu takéhoto rozsahu je vždy záležitosťou dlhých rokov. Ide o postupný proces, kde na seba nadväzujú jednotlivé fázy prípravy, obstarávania a výstavby,“ zdôraznil Jozef Harvančík.
Obchvat v kontexte rozvoja regiónu
Prešov dlhodobo patrí medzi dopravne najzaťaženejšie mestá na Slovensku. Významná časť tranzitnej dopravy prechádza priamo jeho zastavaným územím, čo negatívne vplýva na kvalitu života obyvateľov. Úlohou obchvatu je presmerovať časť tohto dopravného prúdu mimo mesta a znížiť jeho dopady. Prvá etapa severného obchvatu už dnes túto funkciu čiastočne plní, no jej plný význam sa prejaví až po dobudovaní nadväzujúcich úsekov.
Ide o typický príklad etapizácie dopravnej stavby, kde jednotlivé časti nadobúdajú maximálny efekt až v rámci celku. Z odborného hľadiska je dôležité zdôrazniť, že cieľom nie je úplne eliminovať dopravu v meste, ale predovšetkým presmerovať tranzitnú a ťažkú dopravu.
Dielo výrazne odľahčuje dopravu v Prešove presmerovaním tranzitu mimo obytnej zóny. |Zroj: archív súťaže CING
„Zmyslom diaľnic a rýchlostných ciest je prevziať na seba tranzit, ktorý nemá cieľ v meste a zbytočne zaťažuje jeho vnútornú dopravnú sieť,“ vysvetľuje Harvančík. Severný obchvat Prešova pritom nie je izolovaným projektom. Je súčasťou širšieho dopravného konceptu Via Carpatia – severojužného koridoru, ktorý má prepájať regióny od Pobaltia až po Balkán a vytvárať alternatívu k tradičným západo-východným trasám.
Pre projektantov to znamená navrhovať riešenia, ktoré spĺňajú nielen národné, ale aj medzinárodné parametre kapacity, bezpečnosti a spoľahlivosti. Pre región Prešova to zároveň predstavuje príležitosť výraznejšie sa zapojiť do európskych dopravných tokov bez toho, aby bola mestská infraštruktúra nadmerne zaťažovaná.
Projektovanie ako tímová práca
Jedným z opakujúcich sa motívov rozhovoru je dôraz na tímovosť. Veľké dopravné stavby nevznikajú ako dielo jedného subjektu, ale ako výsledok spolupráce projektantov, investorov, zhotoviteľov, technického dozoru, odborných konzultantov a verejných inštitúcií. Dopravoprojekt bol síce prihlasovateľom stavby do súťaže CING, no podľa Harvančíka by bolo nepresné pripisovať zásluhy výlučne jednej firme.
„Na projekte sa podieľalo veľké množstvo subjektov a odborníkov v rôznych stupňoch prípravy a realizácie. Bez tejto spolupráce by výsledok nebol možný,“ pripomenul odborník. Takýto prístup je dnes štandardom pri infraštruktúrnych projektoch, kde sa čoraz viac presadzuje integrovaný spôsob prípravy a realizácie.
Technická náročnosť obchvatu
Severný obchvat Prešova je technicky mimoriadne komplexná stavba. Zahŕňa viacero mostných objektov, tunelové úseky a zložitú mimoúrovňovú križovatku s napojením na diaľnicu D1, cestu I. triedy aj miestne komunikácie.
„Z hľadiska projektovania ide o územie s náročnými geologickými a morfologickými podmienkami, ktoré si vyžadovali precízne technické riešenia a koordináciu jednotlivých stavebných objektov. Významným prvkom je aj tunel Bikoš, ktorý patrí medzi technologicky moderné tunelové stavby, vrátane využitia kompletného LED osvetlenia,“ vymenoval Jozef Harvančík najdôležitejšie aspekty, ktoré ovplyvnili projekt.
Ani najdôkladnejší prieskum však nedokáže úplne eliminovať riziká spojené s podzemnými podmienkami. Geologické a archeologické nálezy patria medzi najčastejšie faktory, ktoré si počas výstavby vyžadujú operatívne zmeny projektových riešení.
V prípade severného obchvatu Prešova došlo po odlesnení k objaveniu židovského cintorína, o ktorom sa v čase prípravy dokumentácie nevedelo. Reakciou bolo prepracovanie niektorých objektov a prijatie opatrení na ochranu znovuobjavenej lokality. „Takéto situácie potvrdzujú, že projektovanie infraštruktúry je dynamický proces, ktorý musí počítať s nepredvídateľnými vstupmi z reality stavby,“ hovorí odborník.
Riešenie upravené podľa reálnych podmienok
Druhá etapa severného obchvatu už umožňuje systematické uplatňovanie zlepšovacích návrhov. Ide o mechanizmus, ktorý umožňuje optimalizovať technické riešenia na základe aktuálnych poznatkov z realizácie, najmä v oblasti geológie a technológie výstavby. Podľa Harvančíka nejde len o úsporu nákladov, ale aj o čas a kvalitu.
„Ak sa počas výstavby ukáže, že geologické podmienky sú priaznivejšie, môže sa technické riešenie upraviť tak, aby bolo primerané reálnym podmienkam,“ hovorí Havrančík a pripomína, že tento prístup podporuje efektívne hospodárenie s verejnými zdrojmi a motivuje všetky zúčastnené strany k aktívnemu hľadaniu lepších riešení.
Treba dodať, že veľké dopravné stavby podliehajú prísnemu posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Výsledkom sú konkrétne podmienky, ktoré musia byť zapracované do projektovej dokumentácie aj samotnej realizácie. Tieto opatrenia môžu mať vplyv na náklady, no nejde o prirážku, ale o cenu za ochranu územia.
„Je to cena za to, že prírodu nepoškodíme alebo ju budeme chrániť,“ zdôrazňuje prihlasovateľ v závere podcastu. Z odborného hľadiska ide o nevyhnutný prvok udržateľnej infraštruktúry, ktorý sa stáva štandardom v celej Európe.
Ocenenie ako potvrdenie kvality
Získanie ceny CING pre severný obchvat Prešova – I. etapa možno vnímať ako potvrdenie, že projekt spĺňa vysoké odborné kritériá v oblasti projektovania, koordinácie a realizácie. Ocenenie zároveň poukazuje na rastúcu úroveň slovenského inžinierskeho staviteľstva, ktoré je schopné realizovať komplexné dopravné diela porovnateľné s európskymi štandardmi.
Severný obchvat Prešova – I. etapa tak nie je len dopravnou stavbou, ale výsledkom dlhodobého odborného úsilia, spolupráce a schopnosti reagovať na technické aj spoločenské výzvy. Práve v tomto kontexte má ocenenie CING svoj význam, ako uznanie kvalitnej inžinierskej práce, ktorá má reálny dopad na rozvoj regiónu a kvalitu života jeho obyvateľov.
Zdroj: SKSI
1 lajk
Štát doplatil za prestoje v tuneli a riešenie zosuvu. Miestni vidia na obchvate Prešova stále málo pohybu
Cely clanok
- V decembri podpísali diaľničiari so zhotoviteľom dohodu o doplatení ďalších 2,5 milióna eur.
- Platba sa týka prác navyše v tuneli kvôli zosuvom.
- Miestni sa sťažujú, že na stavbe vidia stále málo ľudí aj strojov.
- Pokračovanie R4 by malo byť hotové do roku 2031. Diaľnica na poľskej strane je takmer dokončená až po Rzeszów.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Pri Prešove by sa mal čoskoro preraziť náš 16. diaľničný tunel. V polovici minulého roka sa štát pochválil, že z dvojkilometrového Okruhliaka, ktorý sa stane súčasťou severného obchvatu metropoly Šariša, je vyrazená už polovica.
Na výjazdovom rokovaní vo Vyšnom Komárniku však minister dopravy Jozef Ráž oznámil aj horšie správy. Pripustil problémy so zosuvmi aj 140-metrovou tektonickou trhlinou.
Problémy sa síce údajne podarilo zažehnať, štát to bude niečo stáť a otváračky sa posúvajú v čase. Ešte v decembri diaľničiari zverejnili zmluvu so zhotoviteľom, ktorá rieši práve problémy v tuneli.
Združeniu firiem, ktoré vedie Eurovia, tak štát zaplatí za stabilizačné opatrenia zhruba 2,5 milióna eur. Pätinu z toho dostanú firmy za prestoje, teda za obdobie, keď na stavbe mali alokovaných ľudí aj technológie, avšak plánovanú prácu vykonávať nemohli.
Diaľnice v roku 2025: Dokončilo sa ich viac než 40 kilometrov, pásky sa strihali po dvojročnej pauze
Pol milióna za prestoje
V ľavej tunelovej rúre stáli práce od 9. do 26. februára a v marci ďalšie štyri dni. V pravej rúre sa nepracovalo podľa zmluvy tri februárové dni.
„Predmetom tohto pokynu je ocenenie realizovaných prác súvisiacich so sanáciou zosuvného územia na východnom portáli tunela Okruhliak podľa predloženej zmeny projektovej dokumentácie,“ píše sa v materiáli.
Podľa harmonogramu prác by sa mal tunel preraziť teraz v marci. Či sa to podarí, nie je známe, miestni však vidia na stavbe stále menej pracovných síl.
„Na pracovisku vidíme v poslednom štvrťroku útlm. Je tam oveľa nižšia prevádzka, ak vôbec nejaká. Firmy sa vysťahovali. Dokonca ani mechanizmy tam nie sú v takom rozsahu,“ tvrdí Martin Gmitro, starosta Fintíc, ktoré sa nachádzajú hneď v blízkosti tunela.
Starosta Kapušian Ján Zemčák potvrdzuje útlm aj v blízkosti obce, ktorá sa nachádza na východnom konci stavby.
„Mám priame informácie od dodávateľov, ktorí robia v okolí Kapušian, že im boli krátené financie a už v novembri sťahovali techniku preč. Poznám aj subdodávateľov, ktorí nemohli fakturovať do konca roka, lebo nebolo dosť peňazí,“ dopĺňa Zemčák.
Podľa neho sa už pri termíne spúšťania diaľnice skloňuje namiesto roku 2027 rok 2028.
Aktuálne majú diaľničiari vyfakturovaných na stavbe zhruba 150 miliónov eur. Celková hodnota prešovského obchvatu je takmer 340 miliónov.
HN sa pýtali diaľničiarov, aký bude presne časový a finančný dopad týchto komplikácií. Ich odpoveď do článku doplníme.
Tretia časť skladačky
Podľa šéfa Zväzu stavebných podnikateľov Pavla Kováčika je málo pravdepodobné, že by štát stavbu „dusil“ kvôli konsolidácii.
„Zákazky mali finančné krytie. Zatiaľ sa na Slovensku dodržiava, že ak sa niečo obstará, peniaze sa na to nájdu. To sa už dávno nestalo, že by štát brzdil výstavbu, lebo nemá peniaze na stavbu,“ povedal.
Iná vec je však doťahovanie sa o platby navyše napríklad pri zmene technických postupov, ktoré mohli vyplynúť práve z geologických komplikácií.
Ráž chce urýchliť diaľnicu do Poľska. Na východe sľúbil konkrétny termín, no má jednu podmienku
Firmy majú požiadavky, s ktorými sa štát nemusí stotožniť.
„Je to otázka technická a finančná a samozrejme otázka zodpovednosti, teda kto za to môže a či je to vyššia moc, vada projektanta alebo zhotoviteľa. Národná diaľničná spoločnosť už mala v minulosti problémy, že nároky vybavovala veľmi komplikovane a dochádzalo k predlžovaniu a nervozite na stavbe,“ vysvetľuje Kováčik.
Medzi prvými na problém na stavbe poukazoval Prešov. Hlavným ťahom v meste prejde podľa posledného sčítania za deň takmer 40-tisíc áut. Dve časti pritom už štát odovzdal, čo čiastočne dopravu v meste upokojilo.
„Prínos obchvatu by bol naozaj citeľný, nakoľko by mal schopnosť znížiť extrémny nápor na uliciach Vranovská a Duklianska, ako aj znížiť počet kamiónov, ktoré denne prechádzajú sídliskom Sekčov,“ povedal hovorca mesta Michal Hudák.
Ulica Armádneho generála Svobodu na Sídlisku Sekčov je totiž cestou prvej triedy.
Inou otázkou je, čo s ostatnými časťami rýchlostnej cesty R4 smerom na poľské hranice. Severný sused otvoril deň pred Vianocami hneď dva úseky neďaleko našich hraníc.
Pri Rzeszówe idú otvárať jeden v lete a posledný úsek pri hraniciach zase plánujú Poliaci sprejazdniť v budúcom roku. Cesta tak bude v regióne z ich strany dokončená.
Dá sa to za tri štyri roky
Na našej strane sa však projekty hýbu pomalšie. Ráž hovorí o dostavaní celej diaľnice ako PPP projektu. Vo Vyšnom Komárniku hovoril o snahe urýchliť verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu.
„Ak sa nám to podarí do štyroch mesiacov obstarať, tak máme jeden rok na dodanie projektovej dokumentácie,“ povedal minister.
Následne môže rezort žiadať o stavebný zámer a potom je možné ísť do PPP projektu. Diaľnica by tak mohla byť hotová v roku 2031.
Podľa Kováčika to nie je nereálny termín, ak však štát chce stihnúť, musí urýchliť tempo projektovania. „Za tri-štyri roky sa to dá postaviť. Nie sú tam žiadne tunely ani dlhšie mosty,“ dodal.
Pred rokom sa k R4 vyjadril aj Útvar hodnoty za peniaze pri rezorte financií. Vtedy upozornil, že Národná diaľničná spoločnosť pripravila štúdiu rýchlostnej cesty R4 štátna hranica s Poľskom – Kapušany v dĺžke 59 kilometrov s nákladmi 1,9 až 2,1 mld. eur s DPH.
Rýchlostná cesta R4 je súčasťou medzinárodného ťahu Via Carpatia a rozšírenej základnej transeurópskej dopravnej siete s termínom výstavby do roku 2040.
Štúdia odporúča dokončenie najpotrebnejšieho úseku Lipníky – Kapušany do roku 2032. Ostatné časti môžu byť podľa štúdie postavené naraz alebo postupne podľa ich priority do roku 2050.
V roku 2050 predpokladala štúdia na úseku Lipníky – Kapušany 25-tisíc áut denne a na zvyšných úsekoch 8- až 13-tisíc, čo je o 30 až 60 percent viac ako dnes. Väčšina sa má presunúť z cesty I/21 na novú R4.
1 lajk
tiež mi ten popis nesedí 
3 lajkov
to je tak ked nechas obrazok vytvorit umelou inteligenciou 
Možno tam malo byť: , ešte len 280 prerazených metrov!”
2 lajkov
A možno to písali kolegovia čo stavali M1 okolo Budapešti … kto vie 
2 lajkov
Cize v lete v roku pana 2028 otvarame. 
1 lajk
ja napriklad nechapem ten ,poprask, okolo toho…
02.10.2027 je zmluvne ukoncenie stavby, pricom vsetci vedia ze razenie z vychodnej strany zacalo az o 5m neskor, cize je tam opravneny posun/ dufam aj posledny/ cize ak to fakt spustia v 2/2 2028 tak to bude super…
9 lajky
10 lajky
Už neviem koľko rokov , desať , dvanásť , som písal že je tam totálne nestabilné prostredie , a aj teraz na jeseň tam stali chlapci s palicami a že im to sada , zatiaľ v pohode iba desat centi , ale čo bude ďalej ? Podľa mňa to bude druhý Ružomberok , takže ani 2027 nie
2 lajkov
Typujem 2029, jeseň
1 lajk
2 lajkov
“máme radosť“, SMER vždy protežoval Kysuce a túto svoju spádovú oblasť okolo Žiliny a Prešov - ten bol vždy až na konci v prioritách. Ak si dobre pamätám, tak všetky dialnice v Prešovskom kraji boli dosť výrazne omeškané oproti pôvodnému termínu (takže pokračujeme v nastúpenom trende - na východe predsa nič nie je)
3 lajkov