R3 vs. E77

Posielam výňatok zo štúdie. Samozrejme rieši len časť problému…

  1. Záver
    Z predloženej analýzy vyplýva, že celkový prínos variantu VR1 v porovnaní s prínosom variantu VR3
    by bol z pohľadu časovej dostupnosti za všetkých skúmaných okolností väčší o 9,5 až 54,8 %. Výsledok
    z pohľadu interakčného potenciálu závisí od voľby hodnoty parametra α v mocninovej funkcii
    interakčného modelu: v prípade hodnoty α = -1,5 (zvolenej na základe doterajších poznatkov
    z literatúry) by bol takmer za všetkých skúmaných okolností (s jedinou výnimkou) väčší o 0,3 až 17,7 %.
    Z pohľadu časovej dostupnosti tvorí podiel obyvateľov (resp. iných entít), pre ktorých by prínos VR1
    bol väčší ako prínos VR3, 63,4 až 78,6 % z celkového počtu obyvateľov (resp. iných entít) záujmového
    územia. Z pohľadu interakčného potenciálu tvorí podiel obyvateľov (resp. iných entít), pre ktorých
    by prínos VR1 bol väčší ako prínos VR3, 62,7 až 76,6 % z celkového počtu obyvateľov (resp. iných
    entít) záujmového územia.

Keďže kompletizácia R2 v jej východnej časti je očakávaná len v ďalekej budúcnosti, severojužné
diaľničné prepojenie ciest D1 a R1 v priestore stredného Slovenska vytvára aspoň pre časť
západovýchodného diaľničného prepojenia dve alternatívy v úseku medzi križovatkami Trnava na
západe a Martin alebo Ivachnová na východe. Vzhľadom na tvar a priestorovú štruktúru osídlenia
Slovenska je už teraz toto zatiaľ neúplné západovýchodné diaľničné prepojenie veľmi intenzívne
využívané a akékoľvek úzke hrdlo na ňom má negatívny vplyv na dopravu s dôsledkami prinajmenšom
celoštátneho významu.

Chýbajúci úsek D1 Turany – Hubová je, a aj po vybudovaní občasne bude (pri najmenšom v obdobiach
jeho údržby), jedným z najkritickejších úzkych hrdiel. Voľba spomedzi variantov VR1 a VR3 je v tomto
zmysle zároveň voľbou, či tento úsek bude úzkym hrdlom na jedinom západovýchodnom diaľničnom
prepojení (v prípade realizácie VR3) alebo len na jednom z dvoch alternatívnych západovýchodných
diaľničných prepojení (v prípade realizácie VR1) v priestore stredného Slovenska.

A kde sú zohľadnené stavebné a prevádzkové náklady?

Na to bude celková štúdia od MINDOP zrejme. Toto je určitý podklad, ktorý si objednalo mesto preto, že ZSK oponuje vôbec zakresliť R1 do ÚPN aj keď to je to usmernené nadradenými koncepciami.

ktoré mesto? BB?

Rk. Bb to v upn ma po hranicu kraja.

RK… škoda reči. robia všetko aby ich R3 neobišla, nech to stojí čo to stojí.

Tento rok by mala byť hotová štúdia severojužného prepojenia Slovenska

intenzita 2015 zo severu na juh

18874 (kostany nad turcom), 14233 (pribovce), 5557, 5098, 5441, 8162, 8427, 6310 z toho 1447 NA (x s I/14), 4021 z toho 1335 NA (R3 horna stubna), 4018, 4781, 6267, 7666 z toho 1468 NA (sasovske p.)

3007 z toho 494 NA (sturec), 2515, 4077

9074, 7784, (donovaly) 8140 z toho 1405 NA, 9503, 13204 (pred BB)

certovica 3355, 3421, 3294 z toho 568 NA, 3280, 2226, 3686

intenzita 2022 zo severu na juh

23226 (kostany nad turcom), 19192 (pribovce), 11338, 9641, 8887, 11627, 10742, 8156 z toho 2557 NA (x s I/14), 6179 z toho 2387 NA (R3 horna stubna), 5193, 5164, 6855, 8878, 9653 z toho 2631 NA (sasovske p.)

2641 z toho 450 NA (sturec), 2898, 3778

10789, 7918, (donovaly) 8310 z toho 1778 NA, 8913, 9771, 14203 (pred BB)

certovica 6100, 5535, 5480 z toho 714 NA, 4970, 5305, 4536, 5833

Na Čertovici nárast takmer o 100%…vidno, že rekonštrukcie z minulého roka boli opodstanené

Myslim, ze z dlhodobeho hladiska by fakt bolo rozumnejsie mat R1 po Brezno/Podbrezovu, kde sa vetvi na 3 jednotky, lebo v smere juhozapad-severovychod je jednoducho vacsia premavka nez v smere sever-juh. A R3 Martin-ZiarNH potom obsluzi sever-juh aj z D3 aj zo severnej R3.

S R3 súhlas. Turčianska kotlina je ideálny lievik pre dopravu zo severovýchodu (Krakov) aj severozápadu (Katovice, Ostravsko) na juh (Komárno, Šahy). Veď koniec-koncov si kamionisti o tom nakoniec rozhodli sami (najvyššia intenzita zo všetkých severo-južných ťahov) aj bez štúdie ministerstva dopravy.

Pri R1 po Brezno si ale dovolím polemizovať. Podľa intenzít bude stačiť najprv pridávať MÚK (Lučatín/Ľubietová, rozšíriť existujúcu Brusno) a potom postupne rozširovať cestu I. triedy na 2+2 od BB. Rýchlostná cesta, so všetkými svojimi obmedzeniami a dodatočnými nákladmi (súbežná cesta), tam nemusí byť.

pri tych nakladoch tam nema zmysel ziadna RC. donovaly su v strede ale pri tych intenzitach aj potencialnom naraste je to malo. na sturci takmer nic nie je cize odtial sa neda nic stiahnut. certovica funguje ako obchadzka. namiesto betonky je konecne normalna cesta a tam intenzity poskocili. blizsie k MT tak aj o 5000 pri TR o nejakych 2000. dalej este menej. pribudlo cca 1000 NA. to je cele. to su v podstate intenzity ako na R2 len v daleko tazsom terene.

Písali sme len o tom, že úvahy o R3 cez Turiec majú väčšie rácio, ako úvahy o R1 cez Donovaly, nie že sa to má začať stavať. Na to tam naozaj ešte nie sú intenzity, okrem úseku od D1 po Príbovce.

7 rokov dozadu som to vravel, že R3 od D1 po Rakovo je niečo, čo už dávno malo ísť do prípravy. Že to je jeden z top 4 úsekov podľa intenzít, kde D nie je ešte v prevádzke alebo realizácii… 7 rokov prešlo a z tých 4 úsekov sa pohol iba jeden (severný obchvat Prešova). R3 okolo Martina je stále v nedohľadne aj keď intenzity naďalej výrazne stúpajú, denne je cesta upchatá a dochádza k dopravným nehodám na križovatkách, cez ktoré je často problém prejsť… Ale Martinčania/Turčania si môžu za to sami. Čo si volia, to majú.

ja si osobne myslim ze obchvat martina by nemusela byt ani R3, ale stacil by klasicky obchvat ala jednicka len s MUK po rakovo

keby sa urobil tunel remeta aj ako cestny by to stacilo..

R1 dalej po brezno je hlupost, ozaj staci riesit len par bodovych zavad ako teraz cez MUK a to tym padom hasne

Úsek D1-Rakovo, ak by to bola len jednička miesto Rky, tak aj tak ju určite spraviť ako 2+2 s MÚK, tam na to sú intenzity. Nasledovať by mal spomenutý tunel Remata a obchvat Handlovej a tým by bola stredná časť S-J spojenia stredným Slovenskom na dlhú dobu poriešená. Kamiónový tranzit od R1 by bol smerovaný na R2, obchvat Handlovej, tunelom na Turiec a obchvatom Martina smerom na D1. Uľavi sa odklonom tranzitu Turčeku aj Kremnickým Baniam s Kremnicou.

Súčasne by to pomohlo aj Hornej Nitre, ktorej by sa zlepšil prístup smerom na Liptov a aj na R1. Dva smery by sa poriešili súčasne.

no veď hej, MUK Turčianska teplice je vystavený na 2+2, tam by to bolo jednoduché spraviť hoc aj jednotku 2+2, google.com/maps/@48.8636128 … &entry=ttu no len mám taký pocit že smerom na MT voľný priestor pre druhý pruh už naši “plánovačí” zastavali.

Už by mohlo konečne niekomu svitnúť a prestať projektovať predražené R - Ky aj I/65 má niekoľko úsekov kde by stačilo túto cestu rozšíriť o ďalšie dva pruhy a časom tu doriešiť MUK. MT Turčianske teplice jednoduchá 1 tka. Načo tam pôjde polovyťažená 1 tka aj R?

Čertovica a Donovaly sú spojité, čo už nepotiahli Donovaly pretieklo na Čertovicu. R1 tka pri Budči má tiež významný nárast intenzít.

Lorenc, cez Turier postačuje jednotka 2+2 no cez Donovaly bude treba Rku, však?

Nie to isté. Oba by som riešil postupným odstraňovaním bodových závad s víziou na upgrade. 110 km/h cesty 1.triedy.