Áno, napríklad ja. To že sa Penta chce nabaliť na “prípravných prácach” ešte neznamená, že tam niekto niekedy postaví fabriku.
Aj keby do zatial neexistujuceho priemyselneho parku Haniska prisiel vyznamy investor,urcite to neurychly vystavbu R2 mimo useku Saca - Kosicke Olsany,ktory sa aj tak zacne stavat cca o 2 roky. Staci pripojku na R4 a od 08/2021 maju spojenie na europsku dialnicnu siet a nemusia cakat na dostavbu R2.
Tak dalsi novi investori vdaka R2, tentokrat v oblasti Podpolania a Detvy Na slovenský trh vstupuje nový investor v auto-priemysle (R2
Ten clanok v DennikuN je prave o pochybnostiach okolo priemyselneho parku Haniska…
Polia, ktoré od farmára Oravca chcela firma blízka J&T, plánuje teraz vykupovať štát pre priemyselný park
Štát ohlásil zámer na 900-hektárový priemyselný park presne tam, kde sa o pozemky sporila firma Esin s podnikateľom Františkom Oravcom.
Prípravné práce na pozemkoch pri Košiciach. Zdroj: Archív N
V blízkosti dedín Haniska pri Košiciach a Valaliky plánuje vláda postaviť veľký priemyselný park, do ktorého chce pritiahnuť možno až piatich investorov. Ministri o tom rozhodli nečakane koncom apríla na návrh ministra hospodárstva Petra Žigu.
Na východ Slovenska to prinieslo optimizmus, ale rozhodnutie vlády vyvolalo aj viaceré podozrenia.
Prvé je, že skupina Esin, ktorá už tri roky bojuje o tamojšie polia s farmárom Františkom Oravcom, o pláne vlády mohla vedieť. Zarábať môže ako prenajímateľ pôdy na štedrom odškodnom alebo ako vlastník jej časti pri odkúpení parciel štátom. Podľa katastra by išlo najmä o podnájmy.
Nápad stavať veľký priemyselný areál v lokalite Haniska je čudný aj preto, lebo v blízkom okolí je už dostatok pripravených alebo dokonca fungujúcich veľkých parkov.
Pri Košiciach však už vláda za prvé týždne kontrahuje práce za prvé milióny eur. Konečný účet len za pozemky sa môže priblížiť aj sume sto miliónov eur – ak nenastane scenár ako pri Nitre, kde štát minul na priemyselný park vyše pol miliardy eur.
Pôdu pod parkom chceli už pred troma rokmi
V košickom projekte zrejme budú rozhodujúce náklady na prípadný výkup pozemkov, už teraz však štát platí miestnym poľnohospodárom odškodné. Kým skúma pôdu, vstupuje na ich pozemky, vrtmi a prejazdmi ťažkej techniky im ničí úrodu. S farmármi, ktorých sa to týka, podpísal preto odškodné zmluvy za približne 450-tisíc eur.
Najväčšiu porciu z kompenzácie za zničenú úrodu a ušlé agrodotácie inkasuje firma Agro – Valaliky (220-tisíc eur). Je to firma zo skupiny Esin, čo sú developeri, poľnohospodári a energetici podporovaní skupinou J&T.
Verejnosti sú najviac známi z kauzy farmára Františka Oravca. Už v roku 2015 chceli získať Oravcove pozemky. Povedali mu vtedy, že majú záujem kúpiť všetku jeho pôdu. Na otázku prečo dostal vtedy Oravec od právnika Esinu odpoveď primeraným tónom: „Lebo ste v zornom záujme môjho klienta.“
Na aké účely zazmluvňovali pôdu, cez ktorú teraz dostávajú odškodné, sa Esinu cez e-mail pýtal aj Denník N. Odozva neprišla.
Farmára Oravca pred dvoma rokmi zbil priamo na poli človek pracujúci pre jednu z firiem Esinu, on rozpráva aj o tom, ako mu zrazu zmizla obchodná partnerka a s ňou aj Oravcov milión eur a ako ju neskôr stretol v jednom z tatranských hotelov patriacich skupine Esin. Všetko preto, lebo odmietal predať farmu a pozemky, z ktorých veľkú časť zrejme bude teraz s prirážkou vykupovať štát.
Štát momentálne platí odškodné za prístup a prieskumy na 300 hektároch pozemkov pri Košiciach. Na polovici (147 hektárov) farmárči podľa zmlúv o odškodnení firma Agro – Valaliky Group. Za podobne veľkú plochu dostane odškodné aj farmár Oravec.
Na ilustráciu – dokopy tak už teraz štát pri Košiciach operuje s rozlohou väčšou, ako má závod Jaguaru (185 hektárov).
Odškodné nájomcom, za pôdu majiteľom
Pozemky potrebuje štát pre prieskumníkov na necelé 3 mesiace. Znalec Ladislav Toporčák vypočítal cenu odškodného na 0,15 eura za m² v znaleckom posudku, ktorý sa uplatnil pri všetkých piatich dotknutých farmároch. V tom je už zarátané aj to, že pôdu treba dať do pôvodného stavu.
Toporčák je podľa registra ministerstva spravodlivosti zamestnancom firmy Mold-trade z portfólia podnikateľov okolo Esinu. Podľa obchodného registra zasa do marca 2015 pôsobil ako konateľ firmy Agro – Valaliky Group. To je tá, ktorej sa týka polovica celého odškodného.
Toporčák však vysvetľuje, že je už dávno na dôchodku, nie je teda zamestnancom Mold-Trade a z firmy Agro – Valaliky odišiel ešte pred tým, než ju vtedajší vlastník predal dnešným majiteľom. „Ja ich vôbec nepoznám,“ okomentoval Toporčák súčasný manažment majiteľov firmy Agro – Valaliky.
„Znalec počíta so stopercentnou stratou pri poškodení plodín na predmetnom území. )(…) Užívatelia pôdy na danom území prídu o svoju úrodu a dotáciu na uvedenú výmeru,“ vysvetľuje štátny MH Invest II.
Na ilustráciu: predajná cena poľnohospodárskej pôdy v týchto lokalitách sa pohybuje od 0,65 do 1,2 eura za štvorcový meter (odhad prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Jána Pálenčára). Náhrada za jednoročnú úrodu teda dosahuje štvrtinu až osminu celkovej trhovej ceny pôdy.
Odškodné sa platí tým, ktorí pôdu užívajú, teda často ide o farmárov v podnájme.
K výkupu pôdy od reálnych majiteľov je vraj ešte ďaleko. Ministerstvo hospodárstva opakuje, že o stavbe sa rozhodne až vtedy, keď bude na stole zmluva s relevantným a atraktívnym investorom.
Už pri dnes známych informáciách by sa cena dotknutých pozemkov mohla pohybovať na úrovni 5 až 10 eur za m². Tento odhad platí pre pôdu, o ktorej sa dá predpokladať, že raz bude stavebná vzhľadom na blízkosť prípojky alebo intravilánu.
Cena ide ešte vyššie – na 15 až 25 eur – tam, kde sa s investíciou ráta už aj v územnom pláne, ale chýbajú ešte prípojky.
„Stavebný pozemok vrátane infraštruktúry určený na priemysel sa v týchto lokalitách pohybuje od 40 do 70 eur/m²,“ priblížil Pálenčár.
V prípade, že by sa skupovalo celých 900 hektárov, ktoré dala vláda v apríli zablokovať, za cenu viac ako 15 eur za m² (približne za toľko sa kupovala bežne pôda pod Jaguar, ale aj pod plánovaný juhovýchodný obchvat Košíc), vyšiel by výkup na 135 miliónov eur. Keby šlo len o polovicu, potom by suma bola približne 65 miliónov eur.
Špekulanti sa už ozvali
Medzi drobnými majiteľmi pozemkov pod možným budúcim parkom našiel Denník N dvoch, ktorí dostali ponuku na odkúpenie pôdy. Prvá bola ešte v lete minulého roka a posielali ju práve z firmy Agro – Valaliky jednému z majiteľov pôdy na východe. Za výmeru, ktorá je na zozname ministerstva hospodárstva ako objekt významnej investície, núkali necelých 0,4 eura za m². Ak by teda potom predávali štátu, zarobili by niekoľkonásobne viac.
Aj Štefan Petrík, starosta Valalík, ktorých kataster tiež zasahuje do plánovaného parku, počul o pokuse kúpiť pôdu pod park. To však už bolo v čase, keď štát oficiálne oznámil, že na východe zvažuje investovať.
„Bol za mnou jeden občan a hovoril mi o tom, že jeden pán za ním bol a mu núkal hneď peniaze za to, že mu predá podiel na parcele, ktorá je v tom priemyselnom parku,“ opisuje Petrík, prečo telefonoval na kataster a uisťoval sa, či už úradníci zapísali na liste vlastníctva predkupné právo v prospech štátu. Zistil, že nie.
Ministerstvo hospodárstva v apríli požiadalo o zápis predkupného práva na katastri. „Ak od schválenia blokácie po jej fyzické vyznačenie v katastri dôjde k prevodom bez súhlasu štátu (ktorý má predkupné právo), majetkové ujmy vyrovná ten, „kto zriadil alebo umožnil zriadiť k podnikovému pozemku právo tretej osoby,“ vysvetľuje ministerstvo hospodárstva.
Informácie o tom, že by niekto chcel s pôdou na poslednú chvíľu špekulovať, ministerstvo nemá.
Už tam vŕtajú
Na pozemkoch, ktoré štát vytypoval pre východný strategický park, sa od apríla pracuje. Vídať tu hydrogeológov či pyrotechnikov hľadajúcich zabudnuté bomby z druhej svetovej vojny.
Firmy nabehli na pozemky prakticky v čase, keď vláda dala zablokovať 900 hektárov pozemkov (20. apríla) s poznámkou, že by na nich mohol vyrásť nový východný strategický areál, možno aj väčší než ten, ktorý rastie v Nitre spoločne s automobilkou Jaguar Land Rover.
To všetko pod podmienkou, že preň nájde adekvátne atraktívneho investora.
Na papieri však zatiaľ žiadny nie je.
Minister hospodárstva za Smer Peter Žiga vysvetľuje, že potenciálnych investorov treba najprv uistiť, že na východe ich zámerom nič nebráni a lepšiu lokalitu nenájdu. Preto príprava veľkého parku už teraz.
Pretekáme sa
„My nie sme jediní, ktorých oslovili a ktorým zadali konkrétne podmienky na to, aby sa vedeli pre danú lokalitu rozhodnúť,“ vysvetľuje Žiga.
S ktorými krajinami sa pretekáme, nie je známe. Hovoriť o detailoch by bolo v tomto momente podľa Žigu kontraproduktívne. O menách potenciálnych investorov sa tiež len špekuluje (v médiách padajú názvy ako BMW, čínsky výrobca elektromobilov Zhi Dou, ale aj producent pneumatík LingLong – etrend). Údajne sa rokuje s piatimi.
Koľko plánuje štát preinvestovať bez toho, aby bolo isté, že park naozaj bude? „Je to rádovo v jednotkách miliónov eur,“ upokojuje Žiga.
„Možno zistíme, že sa to nedá celé realizovať, pretože je tam nejaký nález,“ vysvetľuje minister. Pokojne sa môže ukázať, že pri Košiciach je zlá tektonika či rezervoár vody, a aj keby tam investícia nešla hneď teraz, do budúcnosti budeme mať pôdu preskúmanú, vyplýva zo Žigových slov.
Parky pre investorov na východe sú
Prečo však štát buduje na východe nový park, keď tam je už teraz dosť voľných kapacít pre investorov aj s veľkou rezervou? Trend upozornil, že v okolí Košíc je viacero priemyselných parkov v rôznej fáze pripravenosti. Najväčším je ten v obci Kechnec, ktorý je vzdialený len osemnásť kilometrov od Košíc. Jeho rozloha je 332 hektárov, z toho je ešte viac ako sto voľných, pričom je možné ho ďalej rozširovať.
Ďalšie pozemky sú v obci Cestice, kde je scelených sto hektárov, ktoré sú majetkovoprávne doriešené a sú legislatívne pripravené na vybudovanie parku. A územia vhodné na priemysel sú aj v obciach Čečejovce či Ploské,“ cituje Trend Arpáda Lörincza z developerskej spoločnosti KKP Invest, ktorá vlastní priemyselný park vo Veľkej Ide pri Košiciach.
Poradenská spoločnosť JLL zasa eviduje na východe päť parkov.
Štát môže argumentovať tým, že hľadá veľké územie. Jeho hrubý plán je 900 hektárov (450 ha má byť predmetom prieskumu pre potreby potenciálneho hlavného investora), no už teraz je jasné, že 900-hektárová predstava je prehnaná a projektovaná „pre istotu“.
„Záber 900 ha je navýšený aj o pozemky, ktorých sa priemyselný park dotkne len okrajovo,“ píše štát.
Minister Žiga zasa opakuje, že lokalita v Haniske a priľahlých obciach bola výsledkom rozhodnutia budúcich investorov. Prinajmenšom jeden zo spomínaných, čínsky výrobca elektromobilov Zhi Dou, nepotvrdil, že by v prípade Slovenska mali záujem o investíciu práve v priemyselnom parku v Haniske, zaujíma ich východ Slovenska všeobecne.
Iné náklady
Pyrotechnici, hydrogeológovia a inžinieri sú len prvá várka prípravných prác (za cca 300-tisíc eur). Medzičasom sa hľadá súkromník pre „geofyzikálny prieskum“ odhadom za 205-tisíc eur bez DPH. Vo finálovom súboji sú práve tri ponuky.
Štátni úradníci, ktorých poveril štát rýchlym tendrovaním (zo štátnych firiem MH Invest II a InvEast) vysvetľujú, že informácie z hĺbky pôdy ukážu, s čím všetkým treba pri prácach rátať alebo či potenciálnych stavbárov a investorov nezdržia archeologické nálezy.
V Jaguari minul štát viac než pol miliardy
Obozretnosť okolo košickej investície do parku je dôležitá aj pre veľké problémy, ktoré sa pri biznise s pôdou ukázali pri príprave nitrianskej investície. Partia špekulantov tam skúpila pôdu lacno ešte pred tým, než kompetentní oznámili, že pri Nitre bude vyrábať Jaguar Land Rover. Tá istá partia podnikateľov sa ukázala aj pri výkupe pôdy pod obchvat Bratislavy.
Po výkupe pôdy sa môže na východe začať debata o ďalších stovkách miliónov eur. Potvrdzujú to opäť skúsenosti z Nitry. Zameranie územia či stavba inžinierskych sietí tam vyšli na 123 miliónov eur, hrubé terénne úpravy ďalších 95 miliónov bez DPH a príprava cestnej infraštruktúry zasa 185 miliónov eur. Na väčšine tohto biznisu sa zúčastňoval Strabag.
Ďalšie peniaze stálo, keď bola pôda pre Jaguar oslobodená od poplatku za vyňatie z pôdneho fondu, keď sa k parku objednávali privádzače, správca niektorých objektov a dnes tam štát plánuje aj ubytovňu.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ
V parku v Nitre už štát objednal práce za vyše 400 miliónov, pri všetkých je Strabag
Jaguar samotný dostal od štátu aj 130-miliónovú hotovostnú dotáciu. Táto suma je na hranici toho, čo pripúšťajú pravidlá Európskej komisie pre štátnu pomoc. Keď sa k tomu prirátajú zvyšné stámilióny, debata smeruje k 600 miliónom eur.
Už rok úradníci EK preverujú, či automobilke štát nepomohol v konkurenčnom boji neprimerane.
„Preverovanie v prípade štátnej pomoci spoločnosti Jaguar Land Rover ešte stále predbieha, bolo by teda predčasné vyvodzovať akékoľvek závery,“ komentuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Reálne je závod postavený na 180-hektárovom pozemku. Jaguar ho od štátu vykúpil za 29 miliónov eur (približne toľko za ňu zaplatil aj štát).
Štát zatiaľ nepovedal, za koľko kupoval ostatnú pôdu popri areáli Jaguaru. Vo vládnych materiáloch sa uvažuje dokopy o približne 700 hektároch pôdy pre významnú investíciu JLR. MH Invest II píše, že mimo areálu automobilky sa vykupovalo 330 hektárov. Je pravda, že Jaguar môže ešte expandovať. Tieto možnosti má v zmluve so štátom.
Spomedzi väčších investorov za Jaguarom prišiel do Nitry španielsky Gestamp. Štátu platí za pozemky pod závodom na hliníkové komponenty nájomné 1,163 eura za m² ročne. Ráta sa s tým, že pôdu odkúpi.
Od štátu kupoval pôdu pri Nitre aj investor Prologis. Za necelých 10 hektárov zaplatil 1,5 milióna bez DPH.
Prvý milión pre park „Haniska“
-
- podpísal MH Invest II zmluvu na hydrogeologický prieskum pod parkom s firmou In Situ v hodnote 147 300 eur bez DPH.
-
- podpísali zmluvu s firmou Envigeo na inžiniersko-geologický prieskum za 146 700 eur bez DPH, podľa MH Invest II to bude predbežný prieskum.
-
- vláda označila park za významnú investíciu, tým vzniká predkupné právo štátu na cca 900 hektárov v katastri Haniska, Valaliky, Geča, Čaňa Sokoľany a Šaca.
-
- vyhlásil MH Invest výzvu na predkladanie ponúk na geofyzikálny prieskum v odhadovanej cene 205 020 eur bez DPH, teraz sa vyberá víťaz spomedzi troch ponúk.
-
– 10. mája podpísal InvEast dohody o odškodnení farmárov za vstup, užívanie ich pôdy a zničenú úrodu na ploche 300 hektárov v celkovej hodnote 450 775,2 eura.
-
- podpísala firma InvEast zmluvu s firmou Riazanská – invest na pyrotechnický prieskum a geodetické zameranie pyrotechnických nálezov. Štát spomína sumu 49 450 eur bez DPH, podľa centrálneho registra ide o 49 000 eur. InvEast je štátna firma, ktorá má mať na starosti celý projekt strategického parku Haniska.
-
- podpísal štátny MH Invest II zmluvu s firmou Riazanská – invest na pedologický (pôdny) prieskum, dendrologický prieskum a geodetické zameranie drevín za 48 700 eur bez DPH. MH Invest II pomáha s prácami a tendrami firme InvEast (keďže tá vznikla až 18. 4.)
-
- podpísal MH Invest II zmluvu s firmou AG&E na radónový prieskum za 48,5 tisíca eur bez DPH.
Dokopy sa zatiaľ preinvestovalo takmer 1,1 mil. eur.
skus to radsej dat do MT…
Diaľnica pri Lučenci zlacnela o 77 miliónov, a to sa ešte nestavia:
R2 v plnom profile ZV - LC urcite treba v horizonte 10 rokov a ta cena sa zacina blizit madarskym cenam 
. Este prelozky medzi LC a RS a myslim, ze RS bude mat vcelku dobre poriesene pripojenie na “zapadny” svet.
Celu R2 KE-ZV treba v plnom profile (okrem Sorosky). A ked sa “najtazsi usek” (mimo Sorosky) da stavat za 9.5milEUR/km, tak normalne useky KE-Vcelare a Roznava-Tornala mozu ist pod 5mil EUR, a celkovo priemer nejakych 7-8mil EUR/km!!! A to tu uz 20 rokov mohlo v pohode byt!!!
Bolo teplo??? pravdepodobne úpal. poznáme ceny useku Mýtna - Tomášovce. to je aký najťažší usek?
Sedi vec, prehodil som si ich zas. Ale dolezite je, ze sa to ide stavat za dobru cenu. Ty, pokial dobre pamatam, si to chcel davat uplne nanovo pripravovat, prekreslovat a neviem co, cize zdrzanie 5-10 rokov a este by sa mozno ani nic neusetrilo, ak by bola ficovsko-pociatkovska sutaz.
tá zmena sa týkala úseku Krivaň-Mýtna. tento úsek bude stáť drobných 30mil./km
no to sa este uvidi kolko bude stat, ale chapem ze niekto sa nevie dockat naozaj draheho useku aby mohol ukazovat prstom…aha a este sa opytaj preco sa nestavia poloprofil 
a nie, plny profil ZV-KE netreba ani nema sancu prejst.
preto tam kde nemá šancu plný profil a úsek je lacný tam stavajme polprofil. budúca dostavba na plný profil rozšírenie na plný profil sa veľmi nepredraží.
vidím to tak, že nemáte záujem skromne zlepšiť parametre na celej trase ZV-KE. niekde bude 6 pruhovov a niekede zostanú do 2040 len 2 pruhy. gratuľujem.
Podla mna sa na trase ZV-Ke /200km/ , ak ratam cca 150km treba dobudovat tak min 50-80km moze byt kludne 1/2profil.
a čo bude na zvyšku?
Zeby full ?
opat to vidis zle. poloprofil sa oplati len tam kde stara cesta absolutne nevyhovuje z dovodu parametrov ci prietahov, tam kde v pohode ides 80+ km/h je nezmysel stavat cestu so 100 km/h, ale namiesto 50-ky v dedine to uz zmysel ma. nova cesta nie je skromne zlepsenie parametrov, skromne zlepsenie je pridat odbocovacie a stupacie pruhy a pod. a to presne by som urobil npr. na LC-RS. urcite poloprofil len soroska. batka a bakta bud poloprofil alebo reko. - ale slusna reko, nieze vsade plna ciara.
najblizsich 10 rokov bude plny profil obchvat KE a krivan-mytna-tomasovce. to je vela 
ja by som akurat zuzil na poloprofil tu estakadu. inac o tom ake budu moznosti a ake budu intenzity o 10 rokov nema zmysel sa bavit.
Ja by som skúsil nový proces EIA na Kriváň - Mýtna. Ale Most chce veľmi silno stavať, tak budú mať pomník. Doslovný.
Prečo nemá zmysel sa baviť o intenzitách o 10 rokov? Tak ako vieme, že na Skalitom z 2 tisíc vozidiel nebude 20 tisíc, tak isto vieme, že pred Lučencom z cca 10 tisíc vozidiel nebude 30 tisíc ani o 20 rokov…
Ty to mozes nazyvat pomnik. Ja si myslim, ze praveze ak bude suvisla dialnica BA-ZV-LC, Soroska, a obchvat KE, tak intenzity vsade na R2 narastu skokovo. Cize dolezite je neodsuvat dalej tie stavby, lebo ajtak je to zalostne malo a za vyborne ceny v porovnani s tym, za ake ceny a pri akych intenzitach sa postavili vsetky tie megalomanie od ZA na vychod a sever.
na ten skokovy narast intenzit maju anglani krasny vyraz - “wishful thinking”…nikto nikdy nekvantifikoval tranzit medzi BA+TT a dajme tomu PO+KE (ono to je aj dost tazko mozne) ale ak si pozries minimalne intenzity na D1 za presovom tak kolko z toho asi tak moze byt tranzit prave do BA/TT krajov ze by pre nich bolo zaujimavejsie ist po upravenej R2? sprav si to iste s intenzitami pred HU hranicou a mas po svojom skokovom naraste…narast bude, to je samozrejme, ale jednak tam bude linearna zlozka ktora bude korelovat s celkovym narastom intenzit vsade na SK a dvak tam pribudne ten tvoj tranzit ale to ak bude 500 aut za 24 hodin tak zozeriem kefu
aby sme si rozumeli - ja som za vsetkymi desiatimi nech sa R2 stavia, duplom ked sa bavime o jednoduchych usekoch za par korun (i ked to co teraz vymyslaju pri ZV velmi nechapem a hneva ma ze sa prdi na useky pri RS, ktore su ovela vacsia brzda ako krivan-mytna), ale bolo by fajn nepouzivat fantazie o skokovom naraste intenzit