Môžeš sa aj každý večer poctivo modliť, ale na južnej trase nie sú také bodové závody, ktoré by odraďovali od prejazdu. Južnú trasu treba riešiť, ale tiež bez zbytočnej rozšafnosti, a pre intenzity by tam bol polprolil na desiatky rokov postačujúci. Prečo do diskusie Z-V východ ťahaš S-J vieš asi len sám? Asi došli argumenty.
Tak poďme do Talianska. Prečo majú viac tunelov ako Nemecko, keď sú ekonomicky niekde inde?
Čiže kľudne odpíšeš územie, kde je vyššia intenzita dopravy (a aj historicky bola - cestná+železničná), lebo je tam potrebné postaviť niekoľko tunelov.
Všetkým sorry za zbytočné príspevky ale moderátor má pocit, že sa mu vyhýbam.
skoda investovat ??? mame jedny z najvacsich regionalnych rozdielov v EU, dialnica je dost podstatna na znizenie toho rozdielu. nikto ale nevravi ze je to spasa. napriklad taka Ruzina ma velky potencial len ho treba vyuzit, zides z dialnice a za 5 minut si tam. ci to tato oblast vyuzije je druha vec.
ak tym myslis zavady ktore vytvaraju kolony tak take nie su. ale mne uz spolupracovnik z KE pred vela rokmi povedal ze on pojde radsej cez madarsko lebo ho nebavi trepat sa cez kopce ako soroska a spol. kazdy ma iny prah toho co akceptuje. ale tento plny profil by sa dal skor nazvat “otvorenie uzemia”.
??
aj talianska ekonomika je niekde inde ako nasa. a navyse aj oproti nemecku poriadne zadlzena. zle zle zadlzovanie tiez casto spominas. zrazu to nevadi ? ake velke tunely ma madarsko, polsko a cesko ?
aj tento usek bol sucastou trate postavenej uz v 19. st. tzv. uhorska severna zeleznica. otvorena v roku ako bohuminska trat na ktorej vyznam sa priaznivci severu casto odvolavaju. a skor ako povazska trat . dotiahli ju az do BB ale inac isla cez hronsky benadik aby sa vyhla sturcu. takze nech sa paci mas nadherny priklad ako sa vyhybali velkym tunelom.
Stále tu dávate mosty s kolmým križovaním a dokonca aj s kladným prevýšením. Ja si myslím, že sa tu bavíme o pár možných metroch, ktoré možno ušetriť (možno), určite nie o polovičke či nebodaj viac.
Treba si uvedomiť, že nie je veľký rozdiel v cene, či má štandardný most 350, alebo 400 metrov. Takisto nie všade môže byť násyp, buď kvôli geológii, ekológii, zabratiu pôdneho fondu … Netreba tiež zabúdať, že v mnohých prípadoch si založenie násypu vyžaduje ďalšie sanačné opatrenia, čiže sa len nesype násypový materiál.
Horná planina je vyššie ako železnica. Tam by sa dal skrátiť most o 200 metrov. Bol by tam násyp vysoký okolo 5 metrov. Od Salašu bude násyp podstatne vyšš, ale aj tam je priestor na skrátenie mostu. Toto riešenie by bolo ešte jednoduduchšie.
. dotiahli ju az do BB ale inac isla cez hronsky benadik aby sa vyhla sturcu. takze nech sa paci mas nadherny priklad ako sa vyhybali velkym tunelom.
co by to aspon raz za tyzden nacvakal…