Od miesta križovatky Ružomberok – juh vedie trasa okolo sódovkárne smerom na východ a pokračuje vo východnom obchvate Ružomberka po rozhraní katastrálnych území Ružomberok a Ludrová až ku Štiavničke. Pri obci Štiavnička je navrhnutá križovatka Ružomberok – východ s cestou I/18. Ďalej je trasa rýchlostnej cesty R1 vedená po ľavom brehu potoka Štiavničianka na východnom okraji závodu Mondi SCP, kde dlhou estakádou prekonáva všetky prekážky. Po prekonaní rieky Váh a železničnej trate sa trasa odkláňa východným smerom. Obchádza obec Lisková po jej západnom okraji a v tesnom vední s okrajom chránených prírodných výtvorov Liptovská a Liskovská jaskyňa je trasa ukončená v novej diaľničnej križovatke Martinček.
Variant V2 - modrý
Celková dĺžka: 7,35777 km
Medzi Bielym potokom a Ružomberkom, kde je situovaná križovatka Ružomberok – juh sa trasa odkláňa západným smerom okolo sódovkárne na východ a ďalej pokračuje vo východnom obchvate Ružomberka po rozhraní katastrálnych území Ružomberok a Ludrová až ku Štiavničke. Pri obci Štiavnička je navrhnutá križovatka Ružomberok – východ s cestou I/18. Ďalej je trasa rýchlostnej cesty R1 vedená po ľavom brehu potoka Štiavničianka na východnom okraji závodu Mondi SCP, kde dlhou estakádou prekonáva všetky prekážky. Po prekonaní rieky Váh a železničnej trate je trasa rýchlostnej cesty vedená v tuneli Mních cez skalný masív do lokality medzi obcami Likavka a Martinček do novej diaľničnej križovatky Likavka.
Toto je jediný zmysluplný úsek. Časť RK-juh - východ označiť ako preložka I/59, budovať v 1+1 profile a RK-východ - Martinček pomenovať privádzať k D1, vybudovať 2+2. Realizácia pred 2020 nehrozí.
Prečo sa to volá R1 Ružomberok - Juh križovatka D1, keď je to v podstate diaľničný privádzač z Ružomberka na D1? Žeby ďalšie živenie snáh na spojenie RK a BB cez R1?
Takto to bolo definované v roku 2005, keď si samo mesto objednalo štúdiu na východný obchvat. Žiadna SSC.
Poďla štúdie, ktorú vypracoval HBH treba plný profil v celom tomto úseku.
Nieje to situácia ako obchvat Ž.N.Hronom R2, kde prejde 3600 aut z toho 25% NA denne. Ale v tranzite Sever-Juh cez mesto, ktorý s mestom nič nemá asi 3 razy viac.
no neviem, intenzita je porovnatelna s tou pred ZH. to co ide cez mesto nie je pre obchvat podstatne, podstatne je to co je mimo mesta a to su donovaly so 7.200 autami v roku 2010 co tiez nie cisty tranzit. takze zase studia ktora pocita s mega narastom dopravy.
Bystrická má 22 tisíc za 24h. Robilo sa meranie v súvislosti s výstavbou obchodného centra v máji 2016. Lokálna doprava tvorí max 8-10 tis. 12-14 tis ide mimo po LO. Podľa májového sčítania majú Donovaly 11 tis za 24 h z priemeru za týždeň. Donovaly nemajú svoje zásadné zdroje tých 200-300 zamestnancov, čo dochádza do práce nevytvorí vyššie intenzity, iné to je cez víkendy. Keď tu býva 3-4 tis turistov a chatárov. Tých 7200 je pred otvorením R1 pri NR. Údaje z projektov R1 sú oveľa pesimistickejšie.
ZH mal v 2010 20.000. prakticky to iste. ds-tur uz existuje, tie preskupenia su lebo jajcobudepodstrecnom cize psycholgicke realne je to zajedno. tym chcem povedat ze NEEXISTUJE 10.000 tranzitujucich aut s-j.
Psychologicky vnímaný je aj horský prechod Donovaly. 5000 tam môže byť transit stabilne, ktorý nemá nič z RK a BB. Donovaly sú nespolahlivá cesta bez vlakového variantného spojenia. (Čo sa týka neočakávaného zdržania, alebo zmien počasia). Tzn. dopravné vzťahy medzi RK-BB ako sú napríklad medzi RK-MT-ZA sa rozvíjajú obmedzenejšie.
moze byt, to ale na plny profil nie je…k tej nespolahalivej ceste len tolko je ze zmeny pocasia maju dosah na zjazdnost par dni v zime a co sa tyka havarii, oprav je to ako kdekolvek inde. neviem preco treba pretlacat dopravne vztahy kde im demografia nepraje. dostupnost BB je tak ako v pripade ZA ci NR dolezita pre svoj region aj to mozno menej ako dostupnost regionov na BA a sirokeho okolia. to potom je x dolezitejsich regionalnych prepojeni ako BB-RK. koridory su ina vec, tam je BB-RK alternativa.
To sa dalo predpokladať. Obyvatelia Liskovej nesúhlasia s netunelovým variantom. (žiadna petícia) Z hľadiska hluku je to nezmysel aj pre Martinček. Nehovoriac o narušení krajiny.
Nedá sa doprava okolo ZH alebo MT porovnať s týmto úsekom bude frekventovanejší aj kvôli zápcham, ktoré sa tvoria od Ivachnovej. A presne tá časť, ktorú chceš robiť na poloprofil od OMW.
Tento úsek je aj napojenie R1- R3, sťahuješ dopravu aj z Oravy, čo po dostavbe Korbelky bude okolo 20 000 tisíc aut rozdeľujúcich sa zrejme v Likavke z Oravy a späť. A to si trúfam povedať, že denné dopravné vzťahy vzrastú aj medzi Oravou a BB.
Prepojenie BB-RK-DK je starý projekt a veľmi opodstatnený. S demografiou je to polemické.
Faktom je, že Ružomberok bol za socíku systematicky vysídlovaný politicky. Nieže by tu nebol potenciál. Preto bolo aj veľa infraštruktúrnych projektov odsunutých a zotrvačne to tak fungovalo v hlavách dopravných inžinierov donedávna. Železničných dodnes. Píšem to hlavne z dopravných vzťahov, ktorým kvalitné križovatky viac slúžia k lepším prestupom a distribúcii.
Nezmysel bolo aj politické zrušenie trate do Korytnice, ktorá sa dala upgradeovať na normálny rozchod a jednoducho spojiť s Úľankou 17 km prepojom. Napr. časovo najkratšia trasa ver.dopravou dnes BB-Ke ide práve s prestupom v RK. A modernizácia LM-SnV len zintenzívňuje tieto dopravné vzťahy.
nebudu rast nadpriemernym tempom lebo orava nie je spadove uzemie BB a nikdy nebude. aj preto intenzity na E50 ziadnym zasadnym sposobom nebudu ovplyvnovat intenzity na E77. to ze by vplyvom RC intenzita onieco vrastla je jasne lebo by sa viac oplatilo denne dochadzat, ale to potom to iste ako ked niekto chce R8 alebo R9 alias dialnica do kazdej doliny.
v roku 1950 mal RK 17.584 obyvatelov v 1991 29.416 obyv. takze vysidlovany nebol ale nebol tak podporovany ako niektore vacsinou dnesne krajske mesta ci MT alebo PP. tento jav sa vsak tykal vela dnesnych okresnych miest, ocividny je na trase R2 (ZV, LC, RS…) alebo v NR kraji. nakolko BB rastla nadpriemerne ide o 2 mesta 50 km od seba s dokopy vyse 100.000 obyvatelov a medzinarodnym tahom kt. tranzit len nerad obchadza (ani v zime). nemusis porovnavat ZH kde uz RC existuje. porovnaj si okolie NR a TT smerom na okolite okresne mesta, alebo si porovnaj 50 km dlzky na tahoch ako TN-BN-PD alebo ZV-LC-RS.
co sa tyka potencialu, ide o uzku dolinu cize malo priestoru a jedno s najviac znecistenym ovzdusim. ak ma ist o s-j koridor tak to je na debatu ale ak ma ist o lokalku BB-RK alebo “velmi dolezite” prepajanie liptova, oravy s BB alebo juznymi okresmi tak to je priorita odhadom niekde na strnastom mieste.
devil porovnaj si RK a LM, za komacov bol nejaky typek z LM a tak to 20 rokov tlacili dopredu preto sa postavila D1 okolo LM napr. mam to od profaka. RK bolo utlacane umelo…aj ked vplyvom urbanizacie jasne, ze sli ludia do mesta vsetkym mestam rastol PO.
Tak minimálne možné zväčšenia mesta, ktoré sa realizovalo v každom meste ako bolo pripojenie obcí v dosahu aglomerácie. Rk by v 2000 roku dosiahol pripojením Likavky, Martinčeka, Štivaničky, Ludrovej (ktorá sa odpojila), Liskovej a L.Štiavnice 40 000 razom. Prirodzené rezervy, pre rozvoj mesta majú práve tieto časti. Nejaké dve sidliská po osem tisíc ako sú desi v Prievidzy a máš celkom veľké mesto. Ako mesto bolo krajské v 1945 v 1960 bolo neokresné. Tak politický vplyv tam je zrejmý. Videl som kdesi aj mapu kde vidno tieto demografické zmeny.
LM dobehol RK až dakedy v 1994 myslím. Tieto projekty ako L.Mara s presídlením niekoľko tisíc ľudí do LM, D1 boli masívnymi stimulmi pre rozvoj LM. To malo byť výstavné mesto SNP.
BB nieje spádové územie pre Oravu ale to ani Bratislava a Oravci stavajú všade. A nehovorím, že priorita postaviť lokálku je na prvom mieste. Píšem že by mala logiku. Táto vôľa týchto miest je stará 150 rokov. Táto debata je práve o tom, že je len zdanie RK-BB niesú potenciálne na prepojenie aj z regionálneho hľadiska.
tak LM neviem skor si myslim ze treba pozriet kolkonasobne ale aj v akom objeme. ani 4nasobny narast a nepovazujem to za nic extremne ked z 5.000 sa stalo 20.000 okresne mesto na obsluhu potrieb pre dalsie (desat)tisice ludi. zaujimavejsie su pripady ked z 10-20.000 miest sa stali 50-70-80.000 mesta kym z inych podobne velkych nie. a potom sa takto odovodnuju R3, R8, R9 npr…
S tým rastom miest je to zaujímavá história. Cca 20 000 mestá v 50 rokoch ako ZA, NR, PO, TT, prirodzene vzrástli 3-4 razy. RK- tak 0,5 razy.
V tomto úseku sa chystajú v blizkej dobe ďaľšie investície. Dopravné zaťaženie na tejto ceste teda opäť čosi vzrastie, i keď v podstate ide len o lokálnu dopravu, ktorá nemá nič s plánovaným východným obchvatom RK, len jeho opodstatnenie.
Ružomberok Juh- Ružomberok Východ bude mať minimálnu intenzitu odvíjajúcu sa od Donovál. Opakujem sa teda v máji to bolo priemer 11 tis. za den, v októbri 9 tis za den namerané extrémy sú tu 15 tis. Lokálna doprava tu môže pridať maximálne 2 tis. Plný profil je cca opodstatnený, keďže sa počíta s 10 ročnou rezervou.
a ano je to oficialne ukoncenie R1tky
vsetkym mestam rastol PO.