Snáď mu neveríte ani slovo. PR ako pri BMG Invest.
V krajine kde na konci dialnice postavia semafor a zabezpecia kolony az na dve dialnice sa nemozme cudovat nicomu. Semafor na Pristavnej/Plynarenskej bol kvoli novej vystavbe asi rok vypnuty a dosledkom boli ziadne kolony na zjazde z R7 a z D1. Po spusteni semafora sa kolony natiahli az na D1 kde sposobuju zapchu na D1 a na R7 kde sposobuju uz kilometrovu kolonu.
Naco sa teda davali stamiliony do R7 a podobne zbytocne by sa dali do toho predlzenia R1.
Mimochodom to predlzenie R1 je presne na mojej ceste do Ba a mne by pomohlo viac ako inym.
To je pravda.
Ale bol problem v tej krizovatke odbocit dolava (z Plynarenskej dolava na Pristavnu - smer R7, resp. z Pristavnej dolava na Plynarensku - smerom od Apolla).
Idealne by bolo zrusit to odbocovanie vlavo, aj s predlzenim stredoveho deliaceho pasu. A ponechat iba semafor pre chodcov.
Ale po tom, ako na Pristavnej pribudol dalsi semafor Pribinova/Sukennicka, tak som skor pesimisticky …
Ano problem bol odbocit dolava aj z Pristavnej aj z Plynarenskej, ale realne tam na odbocenie dolava z Pristavnej cakalo pri vypnutom semafore tak 1-2 auta.
Teraz pri zapnutom tam na odbocenie dolava caka aj 10 aut.
Takze pomohli sme par desiatkam odbocujucich dolava, ale tisice na hlavnej ceste nech si trhnu.
Chodil som tadial aj bez semafora dolava a trpezlive pockanie si na medzeru kedy tam nejde nikto trvalo kratsie ako cakanie na zelenu semafora.
Som aspon rad, ze novopostaveny semafor vedla Jurki ani nespustili, blika na oranzovo, lebo ten by bol rovno stopka na D1 a R7.
NDS obstaráva feasibility study pre R1 v úseku Most pri Bratislave - Vlčkovce:
JOSEPHINE - Vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti Rýchlostná cesta R1 Most pri Bratislave - Vlčkovce
Bol som oslovený (inštitucionálne) k nejakým odporúčaniam, no v opise predmetu zákazky to tam moc nevidím…
Ten polovičný profil C11,5 ako jeden z variantov je totálny fail.
Napojenie na R1 má byť v priestore uzla Trnava s D1 a prípojky Sereď-Juh s I/62 - nechápem prečo sa stále fixujú k D1, pritom táto nová trasa nemá až toľko s D1 spoločné.
Už súťažné podklady značne okliešťujú zhotoviteľa a celkom zbytočne.
Stále robíme tie isté chyby, do nekonečna…
Odporúčania k príprave štúdie realizovateľnosti :
Odporúčame zvážiť a vyhodnotiť úpravu hnedého variantu, ktorý vyšiel z procesu EIA, a to najmä
- Preriešením prípojok z ciest II. triedy na diaľnicu – BSK v tomto roku ukončí proces usporiadania cestnej siete v okresoch Senec/Pezinok a Malacky v zmysle Koncepcie cestnej siete 2015 (MD SR) – mapa v prílohe. Implementácia tejto koncepcie je jedným z organizačných opatrení (OPC1) Strategického plánu rozvoja dopravy SR do roku 2030 (kap. 5.3.1) - Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 - Fáza II.
- Momentálne prebieha na MD SR proces usporiadania cestnej siete v okresoch Senec a Pezinok,
- Nová prípojka s cestou II/120 Studené cca v km 3,0 – terajšia styková križovatka,
- zrušenie polohy prípojky Tomášov s privádzačom na cestu II/121 a nahradenie do polohy južne od obce Tomášov na cestu II/122 v km cca 6,0 (terajšia cesta III/1062 Tomášov – Štvrtok na Ostrove),
- Nová prípojka s cestou II/132 Jelka v km cca 20,0 (terajšia cesta III/1355 Hrubá Borša - Jelka),
- Nová prípojka s cestou II/130 Veľké Úľany v km cca 25,0 (terajšia cesta III/1067 Hrubá Borša – Veľké Úľany),
- Pridaním prípojok sa dosiahne lepšia obslužnosť územia a väčšia využiteľnosť navrhovanej diaľnice – pozitívny efekt v hodnotení CBA, lepší index BCR,
- V úseku Sládkovičovo – Sereď odporúčame zvážiť pokračovať v zmysle žltého variantu (viď príloha) s prípadnou dualizáciou cesty I/62 s novým napojením na pôvodnú R1 pri obci Dolná Streda
- Pri obci Dolná Streda preriešiť návrh diaľničného uzla s pôvodnou R1, tak aby stará R1 od Trnavy pokračovala smerom na Galantu v trase I/35, a pre smer Trnava – Nitra resp. Nitra – Trnava zachovať priame a polopriame vetvy v rámci diaľničného uzla, napojenie cesty I/35 smer Dolná Streda riešiť mimo diaľničného uzla, skôr na trase Trnava – Galanta, resp. podľa smerovania dopravy podľa nového dopravného modelu, ktorý zaiste bude predmetom novej štúdie, vyhnúť sa návrhom uzlových bodov, kde sa prepája viacero ciest (D1/R4 Prešov-Západ, R1/R2 Zvolen-Sever/Kováčová, D1/R2 Chocholná a pod.) – vysoké náklady a nízka efektivita v prerozdelení dopravných prúdov,
- Posúdenie alternatívneho vedenia trasy preložkou cesty I/61 Bratislava-Zlaté piesky – Senec (t.č. spracovaná DÚR) a dualizáciou cesty I/62 Senec – Sereď. Výhodou cesty I/62 je, že vedie územím mimo intravilánov obcí so súbežnou účelovou cestou, už dnes by sa dala využívať ako cesta pre motorové vozidlá.
- Tento variant síce môže mať pozitívnejší efekt v prípade intenzít premávky, ale aj svoje negatíva v tom, že 2 najdôležitejšie diaľkovo významné smery BA – Žilina a BA – Nitra budú v Bratislave sústredené do jedného koncového bodu, čo v zmysle distribúcie dopravy pre región nie je príliš želaný efekt.
- Pri návrhu uzlových bodov sa nedržať striktne STN 73 6101, čo sa týka vzdialenosti uzlových bodov (nesprávne nazývaných križovatky) a predpísané vzdialenosti brať ako odporúčané – tak ako v nemeckých a rakúskych predpisoch, čo sme mimochodom pripomienkovali v procese tvorby novej normy – zbytočne striktnejšie podmienky ako vyspelejšie krajiny s lepšou infraštruktúrou a bezpečnosťou cestnej premávky,
- Pred diaľničným uzlom Bratislava-Vrakuňa v smere do BA a na D4 navrhujeme uvažovať so smerovým riadením dopravy (Koncepcia riadenia dopravy v nadradenej cestnej sieti v priestore širšieho dopravného uzla Bratislava, MD SR, 2013). Líniové riadenie by malo postačovať cca od Tomášova v smere do BA.
- Ďalej navrhujeme posúdiť ako samostatnú stavbu R1 v trase predĺženia Galvaniho ulice – spracovaná TŠ pri návrhu D4. Odporúčame úpravu parametrov podľa RAA na kategóriu RQ 25 (priečne rezy v prílohe), čo zodpovedá slovenskej kategórii D 23,0 / 100, 80.
4 lajkov
jediné žltý variant má zmysel, no otázka je či na to Slovensko bude mať. doteraz sme nedokázali ani povrchnú rekonštrukciu D1 BA-TT realizovať. ak by sa pred 10 rokmi začala táto R1 stavať, tak by nebolo potrebné uvažovať nad rozširovaním D1.
Možno sa to v tej štúdii ukáže, že od Senca sa neoplatí rozširovať D1 a radšej postaviť novú trasu na Nitru. Rozširovanie za prevádzky je problematické (viď D1/D4) a enormne finančne náročné.
Ja by som bol aj tak najviac rad, keby sa tie peniaze pouzili na nieco ine. Napr. R7 DS - NZ… tato R1 mi pride nice nice to have.
1 lajk
ono už realizovať GO (za prevádzky) je problematické. rozširovanie vie tie komplikácie znížiť, ale finančne je to zase náročnejšie.
ono nie je podstatné čo povie štúdia, resp. aký výsledok si objednali, všetko to skončí na €. v rozumnej krajine by postavili R1 a potom by riešili GO D1. popri R1 (resp. akejkoľvek 2+2) by už nebola potreba mať D1 3+3.
1 lajk
DS-NZ nebude mať nikdy potrebu 2+2, takže by to nemusela byť drahá stavba, no pokiaľ budú Maďari vo vláde, tak výstavba nehrozí. ň
škoda, že R7 nie je trasovaná južne od NZ… jej zmysel by bol ju viesť na Štúrovo/Budapešť, vtedy by mala zmysel aj ako 2+2.
napr. v cesku riesili GO D1 za plnej prevadzky a prezili, sice to bol pain s tymi uzkymi pruhmi…
cize osobne si nemyslim, ze je potrebne stavat nejaku paralelnu cestu.
2 lajkov
V cesku je bezny postup zuzene 2+2 alebo 2+1+1. U nas vec neslychana a bez 60 v sikane to proste nejde
Presne toto som tu pisal uz pred desiatkami rokov. Na rozsirovanie D1 naklady stupaju skoro exponencialne a 3+3 voci 2+2 ma len o 50% vacsiu priepustnost. Je rozumnejsie vybudovat novu kapacitnu cestu 2+2.
To pripajanie predlzenia nasilu niekam ku D1 je uplny nezmysel, to pripojenie sa priam pyta niekde pri Vahovciach.
Roky som tu pisal, ze v podstate kazde mesto dedina potrebuje na dopravu kapacitu ciest pocet jej obyvatelov deleno dvoma za 24h. Cize v pripade BA to je okolo 250.000aut/24h.
Jedna nova cesta 2+2 by pridala 50.000. Kolko mame teraz nech si kazdy spocita sam.
250.000 uz ma.
Ano ma, preto su teraz relativne male zapchy, vacsinou sposobene stavbou na D1. Dalsia vec, ze kopa tych ciest konci v meste na semafore. Napr. R7 samotna do mesta ma 3 pruhy 90.000/24h, ale realne odbocka na Pristavnu je ukoncena 2 pruhmi so semaforom Pristavna/Plynarenska, to je tak 10.000/24h, R7 na Prievozskej je ukoncena 3 pruhmi na semafore 15.000/24h, na Trnavskej 6 semaforov 30.000/24h, plus asi 10.000/24h na Ruzinovskej. To je 60.000/24h v idealnom pripade. Rovnako, alebo horsie je to na ostatnych cestach, Raca dvojpruhova cesta s 60.000aut/24h od Pezinka konci pri Bielom Krizi na semafore s 5.000aut/24h. Most 1+1 cez Maly Dunaj vo Vrakuni 60.000 na 5.000 orezavatko.
Takze realita je o dost horsia ako ten sucet ciest.
Pritom by stacilo za relativne lacny peniaz poodstranovat tie uzke hrdla.
Ja by som hlavne uvital, keby sa spravila severna tangenta a cely okruh od Prievozu az po Lamac by bol mimo urovnovnovy. 
2 lajkov