aquila,
a ja si dovolím nesúhlasiť s tebou.
Ak sa mladý človek (a nielen mladý 
) napije viac než znesie, tak ráno určite nie je fit, pretože nie je fit min. celý deň.
Pri drogách ako marihuana je možným problémom dlhodobé neškodné užívanie s vytváraním si ani tak nie závisloti ako skôr prechod k niečomu ďalšiemu, čo spôsobí závislosť a väčšie škody ako pri pití alkoholu sem-tam. 
No moje pozorovanie okolia 
mi hovori:
Mlady clovek, co sa opil, je rano fit.
Neznesie tolko a odburavanie mensieho mnozstva v mladsom organizme ide rychlejsie.
A vacsinou skor skonci - ide domov.
U “starsich” ludi som pozoroval horeopisane priznaky.
Nejasno ale asi mame v definicii, co je mlady clovek - mozno ja som pre teba mlady a napr. pre Juniora uz stary 
Alebo naopak.
Ale citim sa mlady, keby nieco!
Plati: Alkohol je taka ista droga ako aj heroin. Tazka droga, ale je legalna. Cisla ktore hovoria o pocte zavislych ludi a o pocte liecenych ludi su az hrozive. Da sa zabranit pitiu alkoholu roznymi sposobmi - vysoke dane, caste kontroly prevadzok a zabavnych zariadeni - aby nebol alkohol lahko dostupny pre mladych ludi a aby to nebol vyhodny obchod pre podnikatelov ale skor cez tvrde kontroly len velke riziko pre obchodnikov.
Ale pri alkohole plati: vysoka tolerancia spolocnosti a nevedomost ludi ze by mohli existovat nejake problemy s legalnou drogou.
Cigarety su droga ale lahka - na druhu stranu je vela ludi ktory fajcia 2-3 krabicky tazkych cigariet. Horsie je ked niekto pije kazdy den 2-3 pohare tvrdeho alkoholu - to za 5-6 rokov sposobi efekt ze s tym uz tento clovek neskonci ale zvysi davku.
To neznamena ze je nefajcim a nepijem. Ale treba si ujasnit pojmy.
Ze dnes mlady ludia skusia aj nieco ine - to je experiment. A ked to skonci experimentom tak je to OK - a ziadny zakaz ani vychova nezabrania tomu co mlady clovek spravi - co chce spravit tak to spravi. Len male % je o vychove atd. pretoze dnes mlady ludia maju viac info o vsetkom nez 3 generacie dozadu ked boli mlade - a je to od drog cez sex az po technicky pokrok a vyvoj. Realita.
Na tuto temu sa da diskutovat stale ale musi clovek chciet otvorit oci alebo nieco prezit alebo nieco vediet o inych alebo …
Každý deň začína dávkou drogy
Máloktorý narkoman si otvorene prizná, že sa vezie v neustálom kolobehu, v ktorom ide len o dve veci. Zohnať peniaze na drogu za každú cenu a potom ju dostať do žíl. „Ale veď ja s tým môžem kedykoľvek skončiť,“ to je veta, ktorú má takmer každý drogovo závislý človek spočiatku na jazyku. Klame.
Nielen svojich priateľov a príbuzných, ale predovšetkým sám seba. Dvadsaťštyriročný Paťo Olšiak z Podrečian ochutnal príliš skoro, ako chutí droga. Mal len osemnásť a pred sebou sľubnú kariéru umelca. Takmer pred pol rokom sa vrátil z výkonu trestu ako čistý. Nepotreboval svoju dennú dávku a zmysel života hľadal v iných hodnotách. Nevydržal však dlho. Opäť vstúpil do bludného kruhu, z ktorého sa bez pomocnej ruky odborníkov dostalo len veľmi málo šťastlivcov. Pozerám do úprimných chlapčenských očí a nechce sa mi veriť, že len pred chvíľou si vzal to svinstvo. Ešte pred dvomi, tromi rokmi nedokázal otvorene hovoriť o pekle, ktoré prežíva každý narkoman.
DÍLEROV NETREBA DLHO HĽADAŤ
„Zistil som, že mi je ľahšie, keď o svojich problémoch otvorene rozprávam. Je jedno komu. Nezáleží na tom, či je to psychológ alebo obyčajný feťák z partie,“ začne svoje rozprávanie mladý chalan, ktorý už dávno pozná chodníčky miestnych drogových dílerov. „Zohnať drogu v Lučenci nie je žiadny problém. Dokonca netreba na to ani poriadny balík peňazí. Aj tak vám málokto predá „čistý tovar,“ povie Paťo, ktorému sa veľakrát stalo, že mu pichli poriadnu dávku glukózy, ktorá mu navodila stav, podobný po požití pervitínu, známeho ako piko. „Dlho som si sám nemohol pichať do žily. Jednoducho som to nedokázal. Dávku mi vždy podali kamaráti. V tom čase som si neuvedomoval riziko, že vo chvíli, keď narkoman prežíva „fleš“, nemusí dobre napichnúť žilu,“ dodá Paťo a vyrovnaným hlasom oznámi svojej mame, sediacej s hlavou v dlaniach oproti, že predvčerom predal sestrin MP3 prehrávač a pred pár hodinami aj bratove značkové lyže. Na matkine výčitky reaguje pokojne. „Veď to sú len veci. Zmysel života netreba hľadať v materiálnych hodnotách. Čo máš z toho, že máš dobré auto na lízing, super kabelku za nejakých päť litrov a mobil?“ pýta sa svojej zlomenej mamy, ktorá ho na oplátku zahrnie spŕškou otázok a výčitiek.
MATKA VERSUS SYN
Sledujem dialóg medzi závislým synom a matkou, ktorá sa mu snaží pomôcť zo všetkých síl. Na priame otázky dostáva len vyhýbavé odpovede. „Ako mi chceš pomôcť, keď nedokážeš pomôcť sama sebe. Fajčíš jednu od druhej a myslíš si, že to nie je droga?“ spytuje sa mladý chalan, ktorý pred šiestimi rokmi začínal pri ušúľanej marihuane. K tvrdým drogám bol už len krôčik. „Kto ich zakúsi, tomu opantajú jeho myseľ a začnú ho zamestnávať počas celého dňa. Pamätám si na časy, keď som si hovorieval: „Paťo, veď len teraz, zajtra už nemusíš. Môžeš s tým kedykoľvek prestať. Sú to prázdne reči a dnes si otvorene priznám, že som len obyčajný narkoman, ktorý klame sám seba,“ zamyslí sa nad svojim doterajším spôsobom života. Oči, ktoré pre neho tisíckrát plakali, ho neustále sledujú. „Ako chceš ďalej žiť? Dostať sa späť za mreže, alebo máme všetci čakať, kým rozpredáš celú domácnosť?“ obráti sa na neho mama. Už dávno prestala veriť prázdnym sľubom. Zvykla si na to, že izby v dome treba zamykať, ak chce niečo zachrániť pred vlastným synom. „Čo je to za život? Ešte aj obyčajný prach na pranie, múku alebo cukor musím držať pod zámkom, inak by to všetko rozpredal po dedine. Drahé veci z domu už dávno zmizli …,“ nedopovie, pretože pohľad na syna, ktorý ničí sám seba, ju zakaždým zlomí. Vyskúšala už všetko. Vyhodila ho z domu, ale po troch dňoch ho opäť prijala späť, pretože nemohla hľadieť, ako trpí. Vybavila liečenie, odkiaľ Paťo po dvoch mesiacoch odišiel. Zašla na políciu v nádeji, že mu nariadia ústavnú liečbu. Namiesto toho prišiel verdikt: basa! „Prežívala som peklo na zemi. Každý mesiac som chodievala do nápravno – výchovného ústavu v Trnave. Posielala balíky a listy. Dúfala, že odtiaľ sa vráti ako iný človek. Márne. Už sama neviem, ako by som mu mohla pomôcť. Obetovala by som všetko na svete, len aby sa toho svinstva zbavil,“ žalostí sa pani Jolana. Paťo si matku pozorne vypočuje. Neoponuje jej, len prehodí, že sa mu zbytočne snaží pomôcť, keď si nedokáže urobiť poriadok vo vlastnom živote.
MOHOL BYŤ Z NEHO UMELEC
„Tak krásne maľoval! Chodil na umeleckú školu a vždy viedol svojim spôsobom bohémsky ľahtikársky život,“ rozpráva Jolana, ktorá si dodnes spytuje svedomie, kde nastal zlom. Možno to bola nešťastná láska, ktorá ho dohnala k droge, alebo chuť vyskúšať zakázané ovocie. Sila drogy ho dohnala na hranicu zákona. „Kto chce, dostane sa k droge aj v base. Keď som do výkonu trestu nastupoval ja, v posudku som mal zapísané, že som narkoman. Svoj život za mrežami som však začal vypĺňať iným spôsobom. Opäť som začal maľovať a namiesto drogy som si uvaril kávu. Dokonca som úplne prestal fajčiť,“ hovorí mladý narkoman, ktorého návrat domov zviedol do starých koľají. Ku káve sa pridružili cigarety, alkohol a zakrátko aj drogy. „Pamätáš mami, ako si za mnou dobehla do miestnej krčmy a vyzúvala ma z bratových značkových botasiek?“ zasmeje sa Paťo a spomenie si, ako prišiel na návštevu jeho starší brat, ktorý žije a pracuje v Holandsku. Paťo odišiel z domu v jeho botaskách. Aj tak nikto nedokázal zabrániť tomu, aby ich onedlho nevymenil. Ešte minulý týždeň stál na dvore gril. Dnes má iného majiteľa, ktorý dal zaň Paťovi pár drobných na drogu. „Boli časy, keď som si za týždeň dával drogu za päť, šesťtisíc. Teraz som bez peňazí, preto zháňam, čo by som predal. Babka mi naoberala tri kilá jahôd. Aj tie som predal, aby som si mohol dopriať dávku. Keď bude treba, naoberám jablká a popredám ich. Nechcem zažiť absťák,“ objasní Paťo spôsoby, akými si zaobstaráva prostriedky na svoju dennú dávku. Na otázku, aký má pocit, keď sa krv v jeho žilách pomieša s pervitínom alebo heroínom, odpovedá ťažko. „Je to individuálne. Pre mňa je to dobrý pocit. Dokážem šlapať niekoľko dní bez toho, aby som mal potrebu oddýchnuť si alebo spať. Ani posledné dve noci som nezažmúril oko,“ odpovie. S partiou feťákov z neďalekej dediny prežívajú narkomanské hody niekedy aj niekoľko dní. Potom sa potrebuje zavrieť medzi štyri steny alebo to zo seba dostať. Je jedno, akým spôsobom. Rozprávaním, alebo pokrikovaním po ľuďoch, ktorí práve prechádzajú popri ich bráne. „Každý vie, že som narkoman a ja to netajím,“ dodá chalan, ktorému želám lepšiu budúcnosť, než tú, akú si pomaly, ale isto pripravuje.
Marcela Ballová, [27. 6. 2006]
Tento štát sa o drogové problémy nestará .. možno bojuje proti pašovaniu a dílerom ale aj to podla mňa slabo ..
Zrovna Blava. Tu je najviac problémov, stačí mať len oči otvorené. Sú štvrte a miesta kam neni bezpečné ani cez deň ísť a tam sú hlavne drogy .. tam vás seknú aj pre 20 Sk ..
Ale v BA je dost vela centier a poradní. Ale financie sú od sponzorov a mesta BA a financie sú z 2% daní a štát sa stará len minimálne. To je škoda rozprávat ale je to aj o Slovákoch .. dojde sa na návštevu a prvé a posledné je: “čo si dáte na pitie ? .. ale no, dajte si .. a dolieva sa a dolieva .. jediná záchrana: nemožem, som na aute .. nevadí, necháš tu a zajtra si pre neho dojdeš”, .. proste milión argumentov. Potom je tu velká tolerancia k alkoholu a tá sposobuje že sa dost nalieva alkohol aj luďom mladým, 12-14 ročný sa dneska dostanú po alkohol bez problémov. Pokuty za to sú ale asi slabé alebo nie sú kontroly alebo sú tu úplatky. Aspoň to je Blava a myslím si že aj všetky mestá.
Potom sú iné drogy. Tu nemám čo by som napísal.
Prevencia existuje .. chodí po školách polícia, diskutuje. Chodia niekedy aj vyliečený feťáci a robia sa diskusie. Ale to neni záujem štátu ale mesta. Dneska neni problém zohnat infos - net, letákov je milión ale chýba podla mňa dobrá odborná diskusia, keby odborníci chodili po školách a potom chýba aj dobrá liečba.
Ale vela je podla mňa aj na rodine. A hlavne na rodičoch. Výchova. A proste ukázať deťom nejaké záujmy jako šport alebo domáce zviera alebo niečo iné. Ale ja poznám dost vela rodín kde o vlastné deti je minimálny záujem a tu sa to niekde začína .. 
Stará mama poslala vnúčikovi do väzenia marihuanu
Jedna babička v Maďarsku by zrejme pre svojho vnuka urobila čokoľvek. Do basy v maďarskom Pécsi mu totiž poslala malé množstvo marihuany, ktoré schovala v balíku. Pri kontrole však strážcovia väznice kontraband odhalili.
Podľa informácie polície Somogyskej župy babka schovala drogy do balíka, kde ich pri preverovaní zásielky vo štvrtok policajti našli. Strážcovia zákona následne prehľadali väzenskú celu odsúdeného za pomoci stopovacieho psa, omamné látky u 30-ročného vnuka ale nenašli.
Babka, prejavujúca svoju lásku k vnukovi trošku nezvyčajným spôsobom, čelí teraz podozreniu z trestného činu “zneužitia drog v ozbrojených silách, poriadkových silách alebo v zariadeniach na výkon trestu”.