Vobec nechapem, kde ste nabrali dojem, ze tato vlada ma snahu ekonomicky setrit…
Ja rozumiem. Najlacnejšie máš eurofondy, lenže tie už nie sú. Lacné máš aj financovanie štátu, ale ak je silná firma, tak si teraz vie tiež požičať relatívne lacno. Predstav si, že by vydával dlhopisy Google, kde je dlh cca. nulový a príjmy omnoho väčšie ako Slovensko. Komu by si pri rovnakom úroku radšej požičal? Samozrejme, toto je extrém, stavebníctvo je už rizikovejší sektor, firmy sú menšie atď atď a netvrdím, že to bude platiť aj tu, ale pri silnej firme tá prirážka nemusí byť veľká. Nehovoriac o tom, že tam máš ‘implicitne očakávanie’ pravidelnej platby od Slovenska, takže do ceny dlhopisov Ti priaznivo vstupuje aj schopnosť Slovenska pladiť.
A hlavným dôvodom PPP nie je ani tak zviazať ruky pri výdavkoch, ale ‘dostať to von z účtovníctva’. Priama výstavba robí deficit a dlh teraz, PPP až v budúcnosti, keď sa bude splácať.
BTW, toto píše Trend - nie je z toho síce jasne, koľko stojí financovanie a pre mňa je tiež najväčší otáznik, či sa porovnávajú porovnateľné splatnosti. Ale smeruje to k tomu, že by pripadna prirážka nemala byť veľká.
Skúsim to rozviť ako to vidím ja:)
Ten dlh Google nie je zďaleka nulový a to z toho dôvodu, že do určitej úrovne je cudzí kapitál lacnejší ako vlastný. Zdroj tu https://www.google.com/finance?q=NASDAQ%3AGOOG&fstype=ii&ei=Zjd1VsjBDImesgG_y4nIAg Našiel som aj jeho minuloročnú emisiu dlhopisov (akciovky to často nerobia) výnos - 3,37% http://www.wsj.com/articles/SB10001424052702304914204579395241871617088 V samotnom článku píšu, že je to o 62 bp nad výnos US dlhopisov (2,7%) Pozri aj vývoj dlhopisov SR s rovnakou splatnosťou. 
Ono nejdem tu rozpisovať od čoho všetkeho závisí výška úroku, len som chcel poznamenať, že štát nie je firma, čo si veľa ludí neuvedomuje. Má ďaleko stabilnejšie príjmy (dane) ako Google, (netreba spomínať snad Dot-com krizu, kedy išlo o rovnaké firmy) keďže sme v EA tak za nami stoji ECB (Grécko), ďalej hlavne vdaka nej si vláda takto lacno požičiava, atd. Preto ja som zvedavý na to “lepšie” financovanie, fakt rád uverím ministerstvu, len sa bojím, že z koho pohľadu to má byť lepšie.
S tým nesúhlasím, priama výstavba nerobí deficit, a teda ani dlh. Čisto hypoteticky si predstav, že štát zostavuje rozpočet, kde prijmy su 14 mld. eur a výdavky 11 mld. s tým, že sa rozhodne postaviť za 3 mld. tento projekt. Historický okamih, média v eufórií, máme vyrovnaný rozpočet a zaroveň aj projekt. Žiadny deficit, žiadny dlh, ani dlhová brzda, nič. Pridávam súčasný stav rozpočtu, aby si vedel, že netriafam do vetra. http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=10297 Takže ano, zviazalo by im to ruky, a veľmi. A ako píše Andi, sám neviem prečo očakávam, že vláda vyberie fakt tú najvýhodnejšiu možnosť. 
K trendu, fakt som zvedavý aké firmy sa financujú lepšie ako štát. A súhlasim s tebou, otázka je či vôbec porovnávajú porovnateľné.
Ahoj, už sme dosť off-topic a vysvetľuješ mi veci, ktoré viem, takže len krátko.
google.sk/url?sa=t&source=w … zptHSL_58A
Treba pozerať rovnakú menu. Je tiež rozdiel medzi cenami zabezpečených a nezabezpecenych dlhopisov.
Problém Tvojho druhého príkladu je, že je hypoteticky 
Konkretne, vytvoril si deficit a dlh asi 4% HDP (z prebytku 4% na nulu).
Cely thread je o financovaní, až tak OT nie sme. V celom článku nie je spomenutá doba splatnosti (alebo som slepý).
Toto mi prosim vysvetli, kludne aj cez PM, ako s vyrovnaným rozpočtom vytvorím deficit a dlh ked nemusiš získavať zdroje emisiou ?? Myslím, že sa nerozumieme. A príklad je hypoteticky, lebo si napísal, že priama výstavba dvíha dlh a deficit. Tak som uviedol príklad kedy nedvíha.
Musíš porovnávať oproti alternatívnemu scenáru.
T.j. prebytok 4% HDP vs. vyrovnaný rozpočet - rozdiel 4 % HDP v schodku. Prebytok 4% HDP znamená, že splatné dlhopisy splácaš z príjmov a nominálny dlh Ti klesá. Vyrovnaný rozpočet znamená, že nominálny dlh sa nemení a dlh tak máš v druhom prípade vyšší. Čiže nemysli sa to ako zvýšenie v absolútnom slová zmysle, ale relatívna m (i keď v slovenských realitách je to obe).
V konkrétnom slovenskom prípade mame planovany deficit na rok 2016 na úrovni 2% HDP a rok neskôr by sme mali mat podľa európskych pravidiel cca. 0.5-1%. Ak by sme to chceli dodržať a zároveň stavať diaľnice za 1.3 mld. eur, čo je asi 1.7% HDP, čiže asi 0.4-0.5% ročne, tak tieto prostriedky bude musiet ušetriť inde a to sa vláde nebude chcieť. Zároveň mame dolezitu hranicu dlhovej brzdy na úrovni 55% HDP a zas tak ďaleko od nej nie sme (a navyše sa čoskoro začne znižovať), takže zvýšenie dlhu o 1.7% HDP veci pre vládu komplikuje.
PPP projekt je pre ňu oveľa jednoduchší, keďže teraz nejde do deficitu, keďže sa nič neplatí a netreba si ani nič požičať. Az v buducnosti, ked budeme platiť splátky, tak nám to pôjde do deficitu a teda dlhu.
Hovorím, že sa nerozumieme. Ten mnou uvedený scénar je príjmy: 14 mld. a výdavky: 11 + 3 mld. projekt (je to tam aj napísané, že vyrovnaný rozpočet ne prebytok a ani deficit) 
Nevidím žiadny rozdiel.
Co sa tyka toho financovania PPP treba to rozdelit na 3 kategorie:
- Vklad akcionarov - tam byva pozadovana vynosnost nad 10%
- Akcionarsky podriadeny uver - pozadovana vynosnost moze byt okolo 6-10%
- Uver od bankoveho konzorcia - tam moze byt urok pokojne aj pod 2%, podla toho kolko do toho vrazili akcionari, cim viac, tym menej rizikove pre banky, pretoze ich uver ma vyssiu prioritu z hladiska splatnosti
Dolezite je kolko vychadza dokopy tento mix financovania, nie kolko vychadza urok iba od samotneho konzorcia bank. Z tohto hladiska nema financovanie sukromnika oproti statu ziadnu sancu. PPP je cisto o uctovnom skryti dlhu a predpokladu neefektivity verejneho sektora.
Celkom velke rozdiely v naceneni od jednotlivych uchadzacov
Cintra 57 mil. rocne
Vinci 69
Hochtief 77
Strabag 91
Mohli by to dat tym od Vinci, maju tam dobu vystavby 3,5 roka, co by urcite zvladli, splatka myslim prijatelna…tej Cintre akosi neverim, Spanieli sa dobre nezapisali ani v PL
Kanky, mne to pripadá, že na NDS a MD rozmýšľajú v podobnom zmysle. Každý má rád spoluprácu s takým, tu staviteľom, ktorého prácu viacmenej pozná. Pozná aj slabé stránky staviteľa a na tie sa dá pripraviť a účelovo zatlačiť, aby sa práca urobila k spokojnosti. Predsunutá zložka Eurovie z Francúzska viedla stavbu R1, slovenské závody Eurovie stavali JaJa2, stavajú Ži Strážov-Ži Brodno. Najpodstatnejší argument “pre áno” je, že Eurovia má D4+R7 voči ostatným súťažiacim dokonale prežutý, ponúkala sa na túto zakázku ešte v období Ficových PPP-fantov, tesne po vyhlásení súťaží PPP1-3 /kde sú tie časy Dialničiara/. Najpodstatnejší argument “pre nie” Eurovii voči Cintre je rozdiel v ročnej splátke 12 mil Eur /Cintra 57 mil. , Vinci 69, Hochtief 77, Strabag 91/. “Deševomu Figeľu” a nám neznalým daňovým poplatníkom to treba dokonale prepočítať a vyargumentovať - veď je pred voľbami. Strašiť čínskym dialničným prípadom v Poľsku, to len tak jednoducho nemožno. Možno preto tak dlho majú zatvorené dvere a hútajú.
Tažko povedat ako rozmyslaju pani na MD. Je pravda, že tá Cintra je v našich končinách pomerne neznáma, ale podla toho čo čítam na internete má pomerne slušné skúsenosti s podobnými projektmi v Európe a v USA. Navyše po stavebnej stránke to bude asi zastrešovať rakúsky Porr, ktorý to má z Viedne na skok. V tomto prípade by som videl pomerne slušné zastúpenie slovenských subiek, napr.taký VHS, ktorý po posledných informáciach nedostane žiadnu novú dialničnú stavbu. Na druhej strane pomerne známe združenie Vinci (Eurovia SK, Eurovia CS, SMS, SMP…), ktorá ma v rukách referenciu z nášho jediného PPP, čo može byť silný tromf. Ak by sa však vybrali touto cestou, musia pre verejnosť vytiahnuť poriadny presviedčací argument, lebo ten rozdiel v cene je poriadne veľký. Uvidíme ako sa napokon rozhodnú, v každom pripade ten čas kedy sa to dozvieme sa rýchlo blíži, len si treba počkať na finalne rozuzlenie…
MD si uz “nevybera” zo sutaziacich, sutaz bola jasna a vyhrala Cintra. Hlavnym kriteriom bola cena. Rychlost stavby mala malu vahu (myslim, ze iba 5%). Technicke parametre splnili vsetci uchadzaci. Jedine co sa moze realne zamiesat karty je ze Cintra bude vylucena lebo nebude vediet dokazat, ze to za tu cenu je schopna postavit a prevadzkovat. Pred volbami by vsak bolo vylucenie najlacnejsieho uchadzaca riskantny krok.
zrejme placena reklama ale trochu pozde…
teraz.sk/slovensko/vytazenos … lanok.html
tých 30 tis vozidiel za den je ale asi scítanych 20 tis Nitra / 10 tis BB
Jednoznačne vyťaženosť cesty stúpa a určite prebrala časť dopravy západ-východ zo severnej trasy.
A ked sa začne stavať vo veľkom priemyselnom parku pri Nitre, resp. keď sa začne prevádzka automobilky to ešte značne stúpne intenzita na celej trase od TT po Zvolen
a úsek TT-NR bude časom vyťažený na hranici svojej kapacity.
na hranici kapacity? zas majme rozum
kolko je vlastne kapacita takej cesty? cca 50 000 v/24 hod?
pozrite si M1 gyor - budapest, ake su tam intenzity a kolko kamionov, mozno 3x viac ako teraz na Pribine