No ja nie som taký presvedčený a istý si v tom, že výrobcovia áut majú v zálohe aj iné alternatívne pohony automobilov než existujúce…
Velmi rád chodím na toto fórum a som zvedavý aký máte na túto tému názor
VY!
Nech sa páči.
Tuším kde sa dostane debata(možno vodík), ale aj zvedavý či sú aj iné nápady, prípadne môžte hodiť aj nejaké zaujímavé linky, určite budú prospešné všetkým 
propan-butan
bionafta
vodik
slnecna energia + akumulatory
jadrovy pohon (termoelektricky,tepelny okruh)
staci?
Vyraba sa, tak isto ako bezin, ci nafta z ropy. Je to lahka frakcia, kedysi odpad z rafinacie benzinu a nafty.
Dobrý nápad, len ma jeden základný zádrhel. Môžeme si dovoliť míňať produkciu olejnatých rastlín na výrobu bionafty, keď toľko ľudí na svete hladuje? Z tohoto istého súdka je i gasohol (z cukornatých rastlín vyrábaný alkohol použivaný v doprave). V dosť veľkom pomere používaný v Brazílii.
Podľa môjho mienenia asi najrozumnejšia alternatíva, len pokiaľ viem tak stále sú problémy z vhodným skladovaním vodíka, aby sa dal použiť ako pohonná hmota v automobiloch. Premena vodíka, či už výbuchom na výrobu tlaku, alebo priamou premenou, miešaním s kyslíkom za výroby elektrickej energie, sú už celkom dobre zvládnuté.
Slnečná energia, je na priame využitie vo vozidlách (sú relatívne malé plochou), prakticky nepožiteľná. V najleších podmienkach v našich zemepisných šírkach je slnečné žiarenie asi 1000 Watov na jeden meter štvorcový, z čoho dokážeme využiť zatiaľ okolo 15%. Dalo by sa to riešiť pomocou trolejového vedenia, kde by do vedenia bola dodávaná elektrická energia zo slnečných kolektorov, ktoré by mohli prekrývať napríklad cesty či diaľnice. Ale to sú veľké investície a neviem, či by to chcel niekto riešiť.
Také prekrytie R1 z NR do TT (má vhodné východo-západné smerovanie), by bolo schopné vyrobiť asi toľko elektrickej energie ako JE Jaslovské Bohunice a vacsinu z toho v lete a niečo na jar, či na jeseň. JE vyrábajú okrem elektrickej energie aj teplo, ktoré sa v lete prakticky vyhadzuje. Mohli by sa vhodne dopĺňať tieto dva zdroje.
No to som sa už dostal niekam inam ako je zameranie tohto diskusného serveru.
No vyrobiť to dostatočne malé, aby sme to mohli vložiť do auta. Tak to si ešte dosť dlho počkáme. Prečo asi tak tie jadrové elektrárne majú také veľké chladiace veže.
V zálohe možno priamo nie, ale už sú tu prvé lastovičky.
Toyota Prius - kombinácia benzínového pohonu s elektrickým (Zaujímavé vozítko, možno sa mi dakedy podarí s ním zoznámiť a povoziť sa v ňom.)
V rakúskych Alpách sa použivajú stroje s tzv. elsbett motorom. (dúfam, že som to správne napísal) Je to motor, ktorý zvládne využiť rastlinný olej. Nie je potrebný krok esterifikácie raslinného oleja aby vznikla bionafta.
V Austrálii sa každoročne konajú preteky so slnečnými vozidlami, ale to je skôr o zábave, čo sa tam ešte dá vymyslieť.
Asi pred trištvrte rokom som zaregistroval pokusy z autom na vzduch, ale neviem ako to nakoniec dopadne. http://www.autonavzduch.cz/
Dajú sa nájť nejaké pokusy automobiliek na využitie vodíka, zvačša ako palivové články s premenou na elektrickú energiu.
Ropa tu bude ešte min. 40 rokov. Zemný plyn ešte cca. 100 rokov. Pri náraste spotreby každý rok o 15%. Dokonca sa tu počíta aj s tým, že po 40 rokoch, stúpne spotreba zemného plynu o 250%.
Jazdiť sa bude vždy, tomu ver. A keď neveríš, ok. Máš na to právo.
Čo je podstatné?
Ak nebudeme mať diaľničnú sieť, tak budeme na úrovni priemeru Afriky, t.j. ekonomika na úpadku, …
Ak nebudeme mať ďalšiu dopravnú infraštruktúru ako železnice, tak nebudeme konkurencieschopný a bude platiť bod 1.
Huhu, skús myslieť aj ďalej, než len na výstavbu ciest. Teba hnevá, že 1 km stojí 1 mld. SKK. A ja ti poviem, že budú úseky, ktoré budú stáť 1,5-2,5 mld. SKK na 1 km. 
Vo svete sa stavajú aj také križovatky diaľnic s rôznymi obchvatmi a menšími križovatkami len pre nejaké jedno mesto (USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Taliansko, …), že rozpočet je na 1 km cesty (nadjazdy, podjazdy, križovatky, …) 10-20 mld. SKK/1 km a stavajú takéto diela aj 10-20 rokov. A stále ich prebudovávajú … a zväčšujú …
Problém s ropou je ešte niekde inde. Ropa sa ešte používa na výrobu plastov, obalových materiálov, liekov a iných zdravotníckych materiálov. Takže môže v budúcnosti chýbať tam, kde ju možno nebudeme vedieť nahradiť.
Ohľadom odhadu. Tie odhady sa robili včase, keď ešte Čína nejak nejavila veľký záujem o ropu na pohom vozidiel. No to sa začína veľmi rýchlo meniť. Netrúfam si robiť odhady. Na to sú určite aj povolanejší.
Ďalší problém je v tom, že spalovaním ropy sa uvoľňuje veľké množstvo prvkov, ktoré boli uschované vo vnútri zeme a zväčša živočíchom (aj ľuďom) a rastlinám zrovna dobre nerobia. Prechod na spalovanie zemného plynu to nerieši.
Bude. To viem, Ale buď to takým spôsobom neunesie životné prostredie, alebo bude treba vymyslieť niečo iné. Príroda od nás závislá nie je. No my sme od prírody závislý až príliš.
nie tak celkom … su to sice odpadove latky pri rafinacii ropy ale pokial si dobre pamatam tak sa vacsinou dotuju chlorom sirou a tak … a potom sa polymerizuju
… zemny plyn je ta pravym zdrojom tychto latok … ich spolocny obsach je asi 99% v zemnom plyne
no existuje vela sposobou ako sa dopracovat k pouzitelnym horlavim latkam biologickou cestou … napriklad aj metanol a etanol su velmi dobre spalovatelne v zazehovych motoroch … velmi lahko sa skladuju a maju vykon asi ako vodik (na moloarnu hmotnost)
ak ide o skladovanie vodika tak to problem nieje problem je ze pri tankovani (ak ide o kvapalny vodik) sa dosahuju tak nizkych teplot ze aj tie najodolnejsie materiali su krechke ako sklo! … no a potom je tu ten chlad … po natankovani takeho auta by som ho nechal asi den ohriat 
… ak ide len o stlaceny vodik tak tam take problemi niesu … ale potom je aj celkova energia ktoru mozno pouzit o vela nizsia … je rozdiel dojazd 10000km a 100km pri 100l nadrzi …
… spomenul si tu spalovacie clanky … tie su zname viac akoi 50rokov a minimalne 40rokov sa uz bezne pouzivaju v kozmonaoutike … nebyt nich tak clovek nikdy nevkroci na mesiac a po raketoplanoch tu nie je ani slichu … ich jedinym problemom je ich objem … jeden takyto clanok (dve elektrody v malej kapsulke) ma napatie 1V a vygeneruje niekolko desiatok miliamperov takze ak by jeho rozmery boli napriklad 1x1x1mm (to je normalna velkost) tak si to spocitajte kolko by ich trebalo na vyrobu 50kW energie (podotykam ze P=U.I) … ale aj napriek tomu maju az oslnivu ucinnost 60-90%!(ak sa nemilim tak spalovacie motory maju ucinnost asi 50%)
tych 1000W/m^2 je pre vzdialenost slnko zem a kolmo na smer lucov ! … z toho aj vyplyva ze tie paneli sa musia otacat za slnkom aby mali dobru ucinnost… ani ta plocha aut nie je nijak oslniva 3-5m^2 … to je malo … z toho by bolo tak 500-2000W … zalezi od pouzitych clankou … dneska su k dyspozicii aj lepsie clanky ako tie ktore tu spominas … dnes sa pohybuje ich ucinost (pri tych najlepsich) az niekde okolo 60% ale k takym sa tak lahko asi nedostanes (1m^2 stoji asi 20mil.$ … za to mozes mat vylet na ISS)
LOL! no comment
nie je to take zle s tymi clankami … pokial ide o termonuklidove clanky tak tie su velmi jednoduche a dnes dokonca kontajnery tychto zdrojov vydrzia aj nechraneny vstup do atmosfery a naraz o betonovu stenu pri rychlosti 2km/s … a este aj potom su uplne bezpecne a znovu pouzitelne … najnovsie clanky (RTG2) toskytuju dostatocnu ochranu pred ziarenim aj pri pouziti plutonia (jeden z najaktivnejsich prtvkov) … no vyroba energie nieje nijak prevratna … pretoze je silne zavysla od chladenia celeho systemu … vo vakuu dava 1kg (asi velkost jednej tuskovej baterky AA) elektricky vykon asi 1W a tepelny viac ako 1000W! pri izbovej teplote a pri pasivnom chladeni vzduchom za normalneho tlaku by daval asi 100W elektrickej energie po dobu 20-30rokov (polcas rozpadu plutonia 239 je 87,6r) … takze taketo clanky by sa dobre dali pouzit niekde de je velka zima … a vlastne sa uz pouzivaju … ale nie vo velkom… ale to je tiez iba otazka casu…
klasicke jadrove reaktori ake pozname z velkych elektrarni sa vo “vreckovych” formach zatial zial nevyskytuju … a ak tak ide iba o prototypy ktore maju este do realneho pouzitia daleko … ale pracuje sa na nich a do 2015 by tu mal byt prvy reaktor ktory bude mat dlhu zivotnost relativne male rozmery a prikon az 100kW vo vakuu! … a mozno do 40-50rokov by sa nieco podobne mohlo vyskytnut aj pre auta…
inu rusi a americania uz pouzivali kvazi reaktory na spionaznych druziciach ktore obiehali velmi nizko (cca 140km) a po skonceni ich zivotnosti (30-180d) bol nebespecny reaktor pomocou specialneho tahaca vyneseny na vyssiu drahu (asi 1000km) kde ostane dostatocne dlho aby neohrozil populaciu na Zemi.. aj napriek malej zivotnosti sa tieto zazraky pouzivali velmi dlho a na obeznu drahu sa ich dostalo niekolko desiatok 
)
… este by som dodal: medzi dobre alternativy patry aj pouzitie akumulatorov … dneska su k dispozicii vynikajuce technologie len je potrebne aby dostatocne zlacnili a je po probleme … predstavte si … pridete domov a jednoducho aouto na noc strcite do zasuvky … ziaden prebytocny produkt pri prevadzke (ako plyny … kila vody a tak) … a ak vam dojde stava niekde po ceste … tak vyberete baterku z telefonu a tidete dalej … ale toz fantazirujem
PS: ak su tam nejake nepresnosti v odhadoch vykonov tak len koli tomu ze su to odhady z brucha
bionafta - to je snad najvacsi ofajc na verejnosti. jednak do bionafty ide max 5 az 10% biologickej zmesy, dalej tam ide klasicka nafta + asi 5% aditiv. cize docela zbytocne.
navyse na 1l bionafty sa minie v prepocte energeticky asi 0,7l normalnej nafty. cize je to docela neefektivne.
prius ma navyse tu vyhodu, ze brzdenim si vlastne dobijas akumulator. je to idealne vozitko do mesta. kedze sa chodi vacsinou pomaly a vela sa brzi a startuje, kedy vlastne mozes stale jazdit na elektirnu.
inak odporucam tento podrobny test
autorevue.cz/Automobilka/AR.asp?ARI=5357
ono takychto uprav motorov je viacero. v nemecku sa napriklad da upravit starsi diesel na spalovanie stareho prepecenho oleja => su ludia co proste “tankuju” po restauraciach a kupuju od nich prepaleny pouzity tuk/olej.
inak osobne vidim buducnost v motorizme v nejakom sposobe co bude zahnat najprv hybrdine motory/elektromotory a casom nieco na elektirnu. len je otazne co to bude. vodik pochybujem, lebo tam su prilis velke bezpecnoste rizika => havarie su u aut docela bezne ..
s vodikom je to podobne ako s plynom … pri vysokom tlaku v nadrzi pri jej prerazeni neexploduje … ani ked je priamo zapaleny … jeho vysoka vytokova rychlost z poskodenia plamen jednoducho sfukne … a dalej to len jednoducho vysici .. problem je ale neskor ked sa nasyti vzduch vodikom … vtedy to buchne …
… no dneska su uz take materialy (podotykam nekovove) ze aj naraz v 150 o betonovu stenu im narobi iba zopar skrabancov … rec je o kopozitoch … a dnes sa uz bezne pouzivaju
Neide o úpravu motora, ale o motor vyvynutý niekedy v šesdesiatych rokoch. Vyznačuje sa vyššou účinnosťou ako dieslové, alebo benzínové motory. V predchádzajúcom príspevku som urobil chybu. Pohľadal som si stránky odkiaľ mám tieto informácie a tam sa píše o Bavorsku (pre mňa je to niekde na západe v nemecky hovoriacej krajine )
Moje zdroje:http://www.elsbett.com/ a http://www.fae.sk/DOPRAVA/paliva/Bionafta.htm.
Účinnosť eslbett motora je približne 40%. Najlepšie naftové sa zastavujú pri 28%.
Elektrina (lepšie povedané elektrický motor) to bude s veľkou pravdepodobnosťou. Ide len o to, čo bude zdrojom elektrickej energie.
Ale isto by som nezavrhoval stlačený vzduch, či stlačený (prípadne skvapalnený) dusík. Nechajme sa prekvapiť, alebo sa môžme do nejakého výskumu aj zapojiť.
Dovolím si reagovať na túto tému ešte raz a trošku širšie.
Planéta Zem je jednoznačne človekom poškodzovaná a človek sám speje so záhuby. Je dobré, že sa tým človek zaoberá a že sa to snaží riešiť. Takisto je dobré, že tu máme aj takúto tému.
Všetkým je nám jasné na tejto planéte, že ropa a zemný plyn sa raz “minú”, len všetci vieme, že je čas 50-100-200 rokov. Ale raz ten okamih príde.
Až ten okamih príde, tak budeme musieť vedieť tieto tak potrebné látky vedieť nahradiť. Ja si myslím, že to ľudia dokážu. Budú musieť, ale hlavne už dnes sa investujú mld. USD do vedy a výskumu toho, koľko tu je ešte zásob týchto látok a do výskumu iných zdrojov energie.
Ohľadom témy diaľnic má táto téma spoločné len toľkoto: Pri výstavbe diaľnic sa spotrebujú obrovské množstvá nafty. Počas prevádzky diaľnice sa spotrebujú znovu obrovské množstvá nafty a bezínu. Až raz ropa nebude. A nebude ani zemný plyn. Čo potom s diaľnicami? Nielen so slovenskými, ale aj s americkými, európskymi?
A vôbec, čo potom s milónmi automobilov, ropnými vežami, … veď to budú mld. až bilióny USD/EURo úplne “fuč” … tak načo ďalej investovať, keď už teraz vieme, že toto všetko zmizne? Ja to ešte trošku “okorením” … načo budeme rodiť deti, keď vieme ako to celé skončí? 
Osobne si myslím, že potom až nebude ropa ani zemný plyn a uhlie, už budú iné technológie, ktoré sa dnes aj v praxi uplatňujú - elektromobil, … - ale čo bude ďalej neviem. Nie som boh ani veštec.
Le Figaro: Biopalivo ešte ani zďaleka nie je rentabilné v porovnaní s naftou
Otázka, či vysoké ceny ropy a ropných produktov podnietia viac diskusie o výrobe a používaní biopohonných látok, je stále aktuálna. V súčasnosti sa barel ropy predáva za približne 50 USD, v prepočte 1 586 SKK. Problematikou biopohonných látok v automobilovej doprave sa zaoberal denník Le Figaro v spojitosti so začatím výstavby závodu na produkciu biopohonných látok v juhozápadnej časti Francúzska.
Všetky diskusie o pohonných látkach sa točia okolo ich cien. V súčasnosti je liter pohonnej látky vyrobenej z biologických zdrojov, bez príplatkov, stále drahší ako liter “obyčajného” paliva. V číselnom vyjadrení je to 60 centov, (0,60 EUR), v prepočte 23,4 SKK, oproti 30 centom. Aby biopohonné látky boli rentabilné, musela by sa trvalo zvýšiť cena za ropu na 80 až 100 USD/barel, uvádza sa v Le Figaro.
Aktivity súvisiace s biopohonnými látkami sú v tomto čase vo veľkej miere dotované. Noviny uviedli príklad, že teraz zo 42 centov z ceny za liter biopaliva (pochádzajúceho z repky alebo slnečnice) sa výrobcovi vracia 33 centov.
Francúzska politická iniciatíva je odpoveďou na presný cieľ, určený pre všetky členské štáty Európskej únie, aby sa používalo v automobilovej doprave 5,75 % biopalív okolo roku 2010. Mnohí experti označujú tento cieľ za veľmi ambiciózny, preto aj ťažko dosiahnuteľný, uviedol Le Figaro.
V súčasnosti je pomer používania biopohonných látok na úrovni približne 1 %. Vo Francúzsku to predstavuje subvenciu v sume zhruba 180 miliónov EUR ročne. Ak by sa dosiahla požadovaná hranica 5,75 %, znamenalo by to, že štát by musel vynaložiť vysoké prostriedky na subvencie.
Riaditeľ pre obnoviteľné energie v Agentúre pre životné prostredie a kontrolu energií (ADEME) Jean-Louis Bal pre denník zdôraznil, že danú problematiku nemožno brať len z pohľadu nároku na rozpočet. Podľa neho už teraz treba myslieť na obdobie, keď už nebude dosť ropy. Navyše, používanie biopalív prispeje k zníženiu emisií plynov, vyvolávajúcich skleníkový efekt, do ovzdušia.
Podľa Bala vzniknú aj nové pracovné príležitosti a medzi tými, čo budú za používanie biopalív, nebudú chýbať ani pestovatelia obilnín.
Naopak, dodávatelia súčastí do automobilov neprejavujú veľký optimizmus. Priveľký nárast používania biopalív by znamenal, že výrobcovia by museli nanovo skonštruovať palivové injekčné čerpadlá.
Predstavitelia ADEME zastávajú názor, že stále treba veľa robiť v oblasti výchovy obyvateľstva, informoval denník Le Figaro.
Jazdiť sa bude vždy a zdôrazňujem, že je to môj osobný názor. 
Už teraz existujú reálne elektromobily. Trochu som sa tejto téme venoval. Vo Veľkej Británii má polícia elektromobily, ktoré majú dojazd 100-150 km, takže ich v mnohých oblastiach aj majú. Na bežné obhliadky či kontroly atď. to stačí a stačí mať len dobíjacie miesta a aj tie existujú, je ich viac ako 850. Elektromobilov v polícii je viac ako 100. A ak bude dojazd 250-300 km, tak je záujem o ďalších 200.
A dojazd sa zvýši v r. 2010 na 250 km, pretože už teraz sa dá dosiahnuť na 200 km, len s ďalšími úpravami auta. Je to automobilka Ford (alebo Rover, teraz si nie som istý).
Okrem elektromobilu, existujú aj autá na vodu či opotrebovaný jedlý olej. Sú to síce len malé náhrady na reálne zavedenie do 1 mld. automobilov, ale keďže ropa tu bude ešte min. 40 rokov a možno aj 100, keďže nové a obrovské ropné polia sa stále nachádzajú, tak je čas investovať do nových, obnoviteľných zdrojov.
V r. 2004 investovali všetky automobilky do tejto oblasti viac ako 10 mld. USD, pričom chceli investovať viac ako 15 mld. USD. Takže finančné zdroje sú a automobilky si nenechajú “ujsť budúci biznis”. Možno to bude zase nový začiatok áut, t.j. malé a drahé autá a veľké a úplne nedostupné autá, ale jazdiť sa bude aj naďalej.
Ak by niekto pochyboval o zmysle budovania cestnej infraštruktúry, tak si dovolím povedať verejne (ekológovia nereagujte), že tie cesty vydržia 50-100 rokov, dosiahne sa socio-ekonomický rozvoj spoločnosti a potom môžme prípadne (ak by sa skutočne prestalo jazdiť a lietať) cesty rozobrať. Inak dúfam, že sa budú cesty pravidelne opravovať a udržiavať tak, aby sa rozobrať nemuseli s výhľadom ďalšieho jazdenia po nich.
Už aby tu boli elektromobily s dojazdom aspoň 200 km. To by mi na väčšinu mojich presunov celkom stačilo a to by bolo ticho. Konečne. Už sa neviem dočkať.
Pri elektromobiloch nieje problem ani tak ich hmotnost (vid vlaky a elektricky niekolko 10tok - 100vak ton) ale skor je tu problem zo zasobov energie … cim viac tym lepsie … boli pokusi so spalovacimi clankami … no zatial je tato moznost drahsia ako akumulatory aj ked ucinnost a obnovitelnost je neporovnatelna (po 1000 nabijacich cykloch je akumulator fuc) problem je skor s plnenim treba natankovat vodik(metan, etan,metil, etil, jednoduchy alkohol …) a kyslik (kyslik tankovat?!.. no radsej budem chodit peso … kusok mastnoty na ventile alebo nepozornost a je po problemoch … ale napriek tomu je ucinnost viac ako 80% (dokonca u vodikovych je to okolo 90%) … narozdiel u akumulatorov je to jednoduche bud ho ako celok vymenite alebo prilozite + a -… a chvylku si pockate (niekolko hodin:( ) akumulatory su pritom nie prave najucinnejsie a najlahsie … s ucinnostou je to na urovni max 60% (na nabijanie potrebuje takmer 2x viac energie ako dokaze uchovat) a ich hmotnost … aoutomaticky odpadaju olovene akumulatory (nemaju obmedzenie v cykloch ale v rokoch … myslim 5rokov a dost … zvladaju prudy aj desiatky amper (teda takmer skrat) bez poskodenia alebo extremneho poklesu napatia … ale su extremne tazke) … v uvahu prichadzaju akumulatory hlinik-vzduch (velky objem ale ak dojde stava staci do neho hodit plechofku od kokakoli a ide sa dalej … dalej su tu NiCd alebo NIMH (maju celkom slusnu ucinnost a celkom slusnu zataz znesu ale su tahsie a maju vysoky samovybijaci prud (nemozu sa nechat dlho ladom inak sa same vybiju … cca 1/2roka) a mozu sa nenavratne poskodit samozrejme maju pamatovy efekt:( ) … no a napokon Li-kombinacia SO2 (ION),Polymer,Polonium,SOCl2 (thionylove) … ich cena je zavratna maju problem trocha s prudom ale vdaka ich obrovskej kapacite na jednotku hmotnosti nie je problem sa vysporiadat aj s takymto problemom dokonca posledne menovane (thionylove) maju asi 2,5x vacsiu kapacitu na jednotku hmotnosti ako Li-ION… vybyjaci prud je minimalny a v aktivnom stave vydrzia 3-5rokov … poskodenie pry uplnom vybiti tu je ale nemaju pamatovy efekt… ich doba zivotnosti je 5rokov (alebo 1000cyklov) a +5rokov skladovania (toto su info ktore niesu 100% bo si to uz len matne spominam) … su len o cosi tahsie ako voda (asi 2,5x takze baterka s objemom 60l by zaberala asi tolko ako klasicky 4valcovy 2,5l motor so setkym co k tomu patri … a mala by hmotnost 150kg co je tiez na urovni takehoto motora… dokazala by uchovat asi 18kWh elektrickej energie … vykon ktory by mohla poskytnut na prevadzku by bol asi 6kW … pri ucinnosti elektor motorov 70-80% by to bolo celkom uctihodne (dokonca je dnes trend vyvoja novych este ucinnejsich ele motorov s ucinnostou >90%) .. nabijanie by prebehlo za menej ako 3h (ale tie kable by boli ako do elektrarne:) … no a kde je problem … vsetky Li batrie su velmi agresivne pri styku elektrolitu s vodov (dokonca aj exploduju) … pry poruche nabijania moze dojist k tak silnej explozii ze by to v pohode znieslo zo sveta nie len auto ale aj garaz v ktorom to auto bolo pripadne aj cas domu pri garazi 
… a po 1000cykloch (najneskor vsak do 10rokov) by bolo treba vymenit bateriu v hodnote od 0.5-2melonov …
huh, tak toto bolo hodne vycerpavajuce.
no pravdu povediac pravdepodobne som na niektorych miestach trosku odbehol od pravdy … takze pozrem sa ako to ma byt spravne a opravim … sorry …
len skus to trosku poodsadzat enterom lebo sa to docela zle citalo
Random,
to sú skutočne dlhé a obsažné články, no tiež ti doporučujem urobiť tam niekoľko odstavcov, až budeš znovu niečo písať, lepšie sa to potom číta.
Inak, tých 1 000 nabití by nemuselo byť zase také zlé, ak povedzme dosiahnu dojazd 400 km a ten počet nabití by stačil na úrovni 1 000 nabití. Potom by to auto mohlo jazdiť 400 000 km a to by bolo dosť.
V tomto by som problém nevidel, keďže by úplne tomu autu stačilo 100-200 tis. km. Len horšia bude samotná cena toho auta, kde v podstate práve tá “iná energia”, iný zdroj pohonu bude veľmi drahý.
Viac aj na tejto linke: tvojepeniaze.pravda.sk/sk_pludia … pludia_p01 , tá cena toho auta bude stále vysoká, ale zase na druhú stranu, ľudia budú jazdiť autom skutočne len tam, kde to bude nutné a cesty nebudú preplnené.
Ak by mala byť životnosť “batérie” len 5 rokov, je to málo. Toto by sa malo zväčšiť, lebo potom až bude vysoká cena auta, tak ľudia budú ochotní si auto nechať aj 10 rokov a budú jazdiť aj 200-400 000 km. Otázkou zostáva, koľko bude stáť nielen auto, ale aj to “dobíjanie”?
A samozrejme bude veľmi dôležité aj to ako sa bude žiť na Slovensku, aká tu bude životná úroveň a vôbec na svete, pretože podľa mňa tu budeme časom vyrábať aj takéto autá, ale 99% ich pôjde na export vzhľadom na ich vyrobený počet, … ale to už som o 50-100-200 rokov dopredu.
Vodíkový pohon je budúcnosť dopravy