Plánovaný most Devínska Nová Ves - Marchegg

Most cez Moravu má zblížiť susedov

Devínska Nová Ves hľadala inšpiráciu za Tatrami

[29.4.2005, TREND / Iveta Niňajová]

Rieka Morava, lemujúca slovensko-rakúsku hranicu, od nepamäti oddeľuje Slovensko od Rakúska a tvorí prirodzenú bariéru v prechode medzi týmito krajinami. Na jej brehoch sa v histórii udiali viaceré zaujímavé udalosti, ktoré rozdeľovali i zbližovali národy a kultúry.

Od otvorenia hraníc v roku 1989 umožňuje obyvateľom krajín žijúcich na slovenskej a rakúskej strane prechod cez rieku Moravu len kompa vo Vysokej na Morave. Situácia by sa však mala čoskoro zmeniť.

Pre konskú železnicu

Cisárovná Mária Terézia trávila okolo rieky Moravy nemálo času. Obľubovala plavbu loďou po Dunaji a Morave. V roku 1771 nechala medzi Schlosshofom a Devínskou Novou Vsou postaviť pevný most pre konskú železnicu smerom do Viedne, ktorého fragmenty sa zachovali dodnes.

V roku 1755 kúpila poľovnícky zámok Niederweiden neďaleko obce Engelhartstetten. V ten istý rok prikúpila ďalší pre svojho manžela Františka I. Lotrinského v Schlosshofe. Patril medzi jej najobľúbenejšie letné sídla. V súčasnosti ho s vysokými finančnými nákladmi priebežne reštaurovali a 15. apríla opäť sprístupnili verejnosti.

Mestská časť Devínska Nová Ves je známa najmä svojou polohou na severnom úpätí prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, cez ktorú vedie štvorkilometrový náučný chodník.

Najzaujímavejšou lokalitou tejto rezervácie je pieskový odkryv na vrchu Sandberg, svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín.

Osídlenie tohto priestoru vrátane Devína ovplyvnila obchodná Jantárová cesta z doby bronzovej.

Nachádza sa tam významné nálezisko s archeologickými vykopávkami zo staršej i mladšej doby kamennej, bronzovej, železnej, rímskej, slovansko-avarskej, veľkomoravskej a sídlisko s pohrebiskom zo 7. – 9. storočia, ktoré je historickým dôkazom existencie Samovej ríše z roku 623.

Pre peších i cyklistov

Morava naďalej zostáva bariérou zblíženia dvoch národov a ich kultúr, dnes už oboch žijúcich v spoločnom hospodárskom priestore Európskej únie. Prvým prejavom zblíženia je projekt obnovy mostného prepojenia medzi mestskou časťou Devínska Nová Ves a Schlosshofom. Podporil ho aj Európsky fond malých projektov CBC Phare na jeseň roku 2004.

„Od výstavby mosta si sľubujeme zvýšenú návštevnosť a podporu realizácie ďalších pripravených projektov využitia voľného času,“ hovorí starosta mestskej časti Devínska Nová Ves Vladimír Mráz, ktorý myšlienku obnovy mostného prepojenia nosí v hlave už niekoľko rokov.

Tento región je zatiaľ neobjaveným kútom Slovenska a Rakúska, no potenciál v podobe panenskej prírody, významných dejinných udalostí i kultúrnych tradícií ho predurčuje na rozvoj cestovného ruchu a aktivity na využitie voľného času.

Vzhľadom na blízkosť hlavného mesta Bratislavy navštevuje Devín a Nivu Moravy počas víkendov nemálo cyklo- a peších turistov. Podľa výsledkov štúdie poradenskej spoločnosti pre cestovný ruch BeWell, s.r.o., Bratislava by uvítali prepojenosť cyklotrás a peších chodníkov na obidvoch stranách rieky Moravy.

Štúdia podporená prieskumom medzi 500 obyvateľmi poukazuje na nízku informovanosť o aktivitách určených na voľný čas v celom prihraničnom regióne, o slabej propagácii a neexistujúcom systéme riadenia cestovného ruchu. Riešením by malo byť pripravované združenie cestovného ruchu, partner rakúskeho združenia cestovného ruchu, ktoré by postupne budovalo systém koordinácie cezhraničných aktivít cestovného ruchu.

Európa môže pomôcť

Vzhľadom na chýbajúce mostové prepojenie sa mestská časť Devínska Nová Ves v spolupráci s najbližšou rakúskou obcou Engelhartstetten, do ktorej patrí aj Schlosshof, rozhodla pripraviť projekt realizácie obnovy Mostu Márie Terézie pre cyklo- a peších turistov.

Hlavný architekt mestskej časti Devínska Nová Ves Milan Beláček spolu so študentmi architektúry v rámci študentských prác overil viaceré spôsoby premostenia a konštrukcií mostov. Nakoniec na základe skúseností navrhol projekt, o ktorom hovorí: „Tento most bude inteligentnou ekologickou stavbou 21. storočia.“

Umiestnenie ľahkej konštrukcie zminimalizuje zásah do chráneného územia lužných lesov Moravy počas výstavby i následného užívania. Most bude dlhý približne sto metrov a v prípade, že by všetko išlo podľa plánu, mal by byť dokončený už v budúcom roku. Vyžiada si to investíciu vo výške približne 15 –20 miliónov Sk. Mestská časť Devínska Nová Ves plánuje financovať obnovu mosta zo zdrojov Európskej únie, konkrétne z programu Interreg IIIA, určených na rozvoj cezhraničných aktivít.

Vzorom im je v tomto obec Červený Kláštor, ktorá ako partner poľského žiadateľa získala v minulom roku z európskych zdrojov finančné prostriedky na pešiu a cyklistickú lávku cez rieku Dunajec. Spojí obce Červený Kláštor a Romowce-Nine, čo by malo výrazne pomôcť cestovnému ruchu v Pieninách na oboch stranách spoločnej hranice.

Lávka dlhá 70 metrov sa bude využívať celoročne. Celkové náklady na jej výstavbu budú predstavovať 1,8 mil. poľských zlotých (vyše 17 mil. Sk). Ide o spoločný projekt gminy Czorsztyn a obce Červený Kláštor, ale predkladateľom projektu na spolufinancovanie z fondov únie bolo Malopoľské vojvodstvo.

http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=48216

V tejto oblasti stavať most nie je nevyhnutnosťou, nie sú na neho extra nároky ani z jednej strany, bude sa stavať len preto, že “mosty spájajú” a EÚ si to želá.

Pre Devínsku (ako aj pre BA IV) bude dôležitá RC Marchegg-Viedeň a jej pokračovanie na Stupavu: http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=728.

Tento most bude skôr doplnkový a tak-trochu aj turistická atrakcia :sunglasses:

Ano, presne tak, ale bol a je tu aj záujem Rakúska, najmä danej samosprávy, pretože cestovať tam budú najmä Slováci a nebude tomu naopak, že by Rakúšania cestovali na Slovensko, aj keď všetko je možné, v rámci výletov, prečo nie?

Presne, Rakúšania opravili veľký zámok Schlosshof pri Devínskej a chcú zarobiť aj na slovenských turistoch :slight_smile:

No, je to o tom, len rakúska vláda nechce spájať oblasti, pretože sa obáva odlivu firiem na Slovensko ako aj prílev ľudí do Rakúska. :wink:

Ano, ale nátlak rakúskych a nemeckých firiem ako aj nátlak EÚ Rakúsko núti prispôsobovať sa požiadavkám SR, aj keď vlastne je to len prirodezný vývoj, ktorý sa tu 40 rokov zakazoval a ďalších 10-15 rokov sa nič nemenilo. :laughing:

v tomto myslim, ze hlavne rakusky podnikatelske kruhy zacali velmi velmi masivne tlacit na vladu. vsak uz si stihli vycislit tusim 3-5 mld euro straty za to ze uz neni dialnica A6 v roku 1995 ako mala byt :wink:

Dosť výrazne naliehal VW, komplet celá firma, nielen BA VW, že to diaľničné spojenie jednoducho chýba, pretože potom sa dá od Viedne cestovať do Nemecka bez problémov. :sunglasses:

VW tu naliehal už 10 rokov, ale len vďaka EÚ sa Rakúsko “pohlo dopredu”. :laughing:

tak tak, tam nebol len VW. ten hral skor tie druhe husle lebo bol na SK, ale islo o rakuske firmy ktore nemohli logicky garantovat JIT.. plus kopu kopu dalsieho :wink:

Aquila,

ja som povedal, že celá skupina VW a ten má svoju silu v celej Európe. To už potom nie je len o VW, veď ten “rozhýbal” aj ostatných.

Okrem toho, VW Slovakia má už dosť veľký vplyv v celej štruktúre VW. :sunglasses:

Caesar,

veď daj si povedať … aj keby “neviem kto” loboval za diaľnicu, tak Rakúsko jednoducho nechcelo stavať túto diaľnicu a až vstup do EÚ vytvoril veľmi silný tlak, dokonca nutnosť vybudovať toto spojenie, ktoré je naviac zo slovenskej strany už hotové.

Ale zase aby to nebolo to “staré Rakúsko”, tak predstavili ambiciózny plán (voči doterajšiemu stavu), no reálny (vzhľadom na hospodársku silu Rakúska), že spojenie so SR bude nakoniec 2 diaľnicami a viacerými mostami. :laughing:

Ano, presne tak, nápor firiem tu bol už dosť dlho, ale až po vstupe ten tlak od firiem bol taký silný, že sa Rakúsko konečne rozhýbalo a EÚ ho aj skritizovala za pomalú výstavbu v smere na SR podobne ako aj Nemecko, ktoré zase stavia pomaly (zámerne) v smere na ČR a Poľsko.

Ale dá sa očakávať podobný postoj aj nás a Poľska pri budovaní infraštruktúry v smere na Rusko a Ukrajinu.

V rámci Maďarska, tam boli a sú dodnes dobré vzťahy s Rakúskom ešte z histórie, keď bolo Rakúsko-Uhorsko. :wink:

Opravím ťa, Dy. Nemecko nestavia v smere na Poľsko, prtože tam diaľnice už sú nejaké tie desaťročia postavené. Z Berlína a Drážďan je diaľnica až na poľské hranice :sunglasses:

Mňa netreba opravovať, ja píšem o nových (niekoľko rokov) projektoch. :wink:

No, do histórie by som veľmi nezachádzal, máme aj dosť negatívnzych skúseností… Ale, nechajme históriu radšej tak.

Hmm, o koordinácii s Poliakmi v smere na UA a Rusko. Ukrajinci stavajú z poľských hraníc na Ľvov koncesnú diaľnicu, Poliaci zase budú predlžovať A4 z Krakova na hranicu z UA. Ukrajinci by inak mohli rekonštruovať úsek Užhorod-Mukačevo, ktorý je štvorpruh, ale rekonštrukcia by iba pomohla.

Dy,v pohode… :wink: Nemecko smerom na Poľsko môže maximálne rekonštruovať diaľnice, nehovorím o ostatnej infraštruktúre. Nemci smerom na ČR zas celkom slušne stavajú smer Drážďany-Ústí nad Labem (D8 ), hoci faktom je, že úsek Rozvadov-Nurnberg (pokračovanie D5) sa neuveriteľne slimačí…

Branco,

naštuduj si trošku históriu výstavby diaľnic medzi ČR a Nemeckom a zistíš, že Nemecko zámerne odďaľovalo mnohé rozhodnutia, … ja už ťa nemienim ďalej presviedčať, maj si svoj názor a mysli, že všetko je ok. :wink:

Neviem, kde berieš informáciu, že všetko je O.K. A ohľadom toho naštudovania histórie, skús sa pozrieť na www.dalnice.com. Diaľnicu Drážďany-Ústí odsúhlasili obzvatelia Drážďan v referende niekedy začiatkom 90tych rokov, nechceli ju stavať, ale ju stavajú a celkom slučným tempom. Ja aspoň píšem fakty, nie všeobecné konštatovania … Mňa nemusíš presviedčať, len skús podprieť svoje konštatovania aj faktami, prípadne linkami.