ludo, v tomto ma jozef pravdu, urbanisti si mozu kreslit aj vesiloje kartinky, ale ked nie su peniaze, tak sa hlavne na slovensku vzdy hladaju kompromisne riesenia. ukazmi jedno jedine mesto, ktore dodrziava co i len 10 rokov stary uzemny plan .. konkretne ziadne velke …
vid vyssie, kazdy si moze skakat len do takej vysky do akej su peniaze.
vsak to je jasne 
je to aj v planoch
Ale však to je podstata veci. Urbanisti nežiadajú, aby sa to čo naprojektovali stavalo HNEĎ a TERAZ. Urbanisti projektujú do budúcnosti, predpokladajú a usmerňujú vývoj osídlenia nie na týždeň či mesiac, ale desaťročia dopredu. Urbanisti žiadajú tak málo : keď mám niekde 2-prúdovú cestu, ochrániť koridor, aby sa za 20 rokov dala rozšíriť na 4-prúdovú. Keď mám mesto, ktoré nezmizne do roka v povrchovej bani na uhlie a predpokladám aspoň minimálny rozvoj, tak ochránim koridor, aby som za 20-30 rokov mohol postaviť obchvat alebo okružnú komunikáciu. Keď dnes nemám peniaze na diaľnicu, za 30 rokov ju bude potrebné postaviť, tak ochránim jej trasu pred ostatnou činnosťou.
Ale u nás nie. Keď nám to dnes “niečo hodí”, tak veselo predáme pozemky v trase dopravných koridorov na rodinné domy, supermarkety atď. Kto chce vidieť dôsledky takéhoto prístupu, nech sa páči do Žiliny-Budatína pozrieť na dom uprostred (skoro)štvorprúdovky. To je reálny výsledok myslenia “čo ma je po tom čo bude zajtra, veď dnes ešte žijem” 
.
Nepleťme si SR s USA či Ruskom. V našej maličkej stredoeurópskej krajinke s prehustením osídlením v dolinkách nie je miesto na stavanie “od nuly”.
Keď porovnávanie v rámci Slovenska ja proste nepovažujem za relevantné kritérium. Poznačený ČS minulosťou 
pozriem sa do ČR a vidím, že sa dá aj inak a lepšie. Veci, ktoré sa na Slovensku (aj v Žiline) vydávajú za “úspechy”, sú u našich západných susedov bežné. Ale už dosť OT.
Ludo napísal: “Ale u nás nie. Keď nám to dnes “niečo hodí”, tak veselo predáme pozemky v trase dopravných koridorov na rodinné domy, supermarkety atď. Kto chce vidieť dôsledky takéhoto prístupu, nech sa páči do Žiliny-Budatína pozrieť na dom uprostred (skoro)štvorprúdovky. To je reálny výsledok myslenia “čo ma je po tom čo bude zajtra, veď dnes ešte žijem” ” .
Ja ti opäť nerozumiem. Na diaľničnom privádzači v Budatíne nikto nepredával pozemky, aby si postavili domy v rozpore s územným plánom. Privádzač je postavený cez jestvujúcu zástavbu a v stavbe mu stál jeden starý neobývaný dom, ktorý nemohla SSC vykúpiť pre neprimerané nároky majiteľov. A ty tu stále splietaš, akoby si niekto v rozpore s územným plánom pred pár rokmi postavil v blízkosti rodinný dom. Diskutujúci si môžu pozrieť tento starý neobývaný dom, ktorý si tu uviedol ako príklad. Skutočne stojí v tomto prípade tvoja argumentácia na zamyslenie.
Fotografia “novostavby” domu “v rozpore s územným plánom” : dialnice.info/album_page.php?pic_id=434
Novinový článok o tom dome si môžete prečítať na stránke Pravdy: vyvlastnenie.sk/clanky/pravda20050108/
Našiel som v archíve spred štyroch rokov plánik Obytnej zóny Žilina - Juh. V hornej časti je obytný súbor rodinných domov, ktorý je už v tomto čase takmer postavený. Medzi ním sú naplánované obytné priestory služieb a až potom je tu zakreslená IV. okružná. Za ňou je jestvujúca Obvodová ulica a celkom dole je sídlisko Solinky.
Prepojenie medzi terajšou Obvodovou ulicou (pri sídlisku) a obytnou zónou je plánované ponad plánovanú a zapustenú komunikáciu IV. Okružná. Rodinné domy sú postavené ako vidieť na tom plániku a priestor pre IV. Okružnú tam je, tak ako to tiež vidieť na plániku. dialnice.info/album_page.php?pic_id=452
Skuotočne sa tu dá ťažko argumentovať, ale pre mimožilinských som to urobil. Musím hľadať materiály spred štyroch rokov, aby som dokázal, že IV. Okružná tam je zakreslená aj s plánovaným prepojením do obytného súboru s dostatočným priestorom.
Ukazovať napr. v predchádzajúcom súbore fotografiu neobývaného starého domu na privádzači v Budatíne, aby som tu dokazoval, že si ho tam nepostavil niekto len nedávno v rozpore s územným plánom, odkazovať na článok z Pravdy z januára tohto roku ako to vlastne je s tým starým možno 80 ročným domom. Mala ho vykúpiť SSC alebo vyvlastniť.
Diskutovať tu o nejakej plavebnej komore na vodnom diele, ktorá sa bude niekedy budovať, ale aj tak je katastri obce Teplička, o nedobudovanej Zriaďovacej stanici ŽSR mimo Žiliny v katastri iných obcí a podobne. Posúvať železničnú stanicu v Žiline o 70 m k Váhu, keď ŽSR zastavila predľženie 2. nástupišťa o pár metrov pre nedostatok finančných prostriedkov.
Aj IV. Okružná hneď za Solinkami prechádza do katastra obce Rosina. Sú oblasti o ktorých prevažná časť diskutujúcich vie, že Mesto Žilina o nich nerozhoduje, ale v tvojich príspevkoch cítiť, že za to môže a chceš tu mimožilinským vnucovať že áno.
Ja poznám zdroje tvojich príspevkov a nie sú mi neznáme. Odvolávaš sa na územný plán, ktorý sa rozsypal ako domček z karát po budovaní považského variantu diaľnice D1 namiesto rajeckého. Všetky dôležité komunikácie sú už ináč smerované.
Odčlenením obcí od Žiliny po roku 1989 sa zmenila aj plánovaná bytová výstavba. Kto dnes môže budovať nejaké obytné súbory južne od Soliniek, ktoré patria do katasra Rosiny, ktorá už nie je súčasťou Žiliny? Má význam diskutovať tu o nepodstatných veciach, ktoré nesúvisia s týmto diskusným fórom?
Projektantská firma Geoconsult, s.r.o. Bratislava vypracuje dokumentáciu pre stavbu diaľničného privádzača Lietavská Lúčka - Žilina v dĺžke 4,85 kilometra. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. podpísala s firmou 21. októbra tohto roka zmluvu na vypracovanie dokumentácie stavebného zámeru a aktualizácie dokumentácie na stavebné povolenie, pričom zmluvná cena predstavuje 14,6 mil. Sk bez dane z pridanej hodnoty. O tri dni neskôr podpísali zúčastnené strany ďalšiu zmluvu, a to na vypracovanie dokumentácie na ponuku so zmluvnou cenou 26,7 mil. Sk bez dane z pridanej hodnoty. Bližšie na žilinskej stránke:
zilina.sk/index.php?page=uka … avodajstvo
Dom v Žiline-Budatíne uprostred štvorprúdovky je reálny výsledok myslenia “čo ma je po tom čo bude zajtra”. To som napísal. Územné plánovanie slúži na dlhodobé projektovanie výstavby aj dopravných koridorov. Súčasťou územného plánovania sú aj asanačné plány. Neochota a neschopnosť ich dodržiavať je súčasťou krátkozrakosti volených predstaviteľov mesta. Situácia privádzača Žilina-Budatín je logickým dôsledkom nasledovných skutočností : Považsko-kysucký variant diaľnic bol presadený po roku 1990. Nebol územne chránený, ani jeho privádzače Žilina-Strážov a Žilina-Brodno. Preto sú dnes tieto komunikácie vedené cez zástavbu, čo prináša obrovské problémy s výkupmi nehnuteľností a pozemkov, prípadne vyvlastnením. Od r. 1990 nebol štát (SSC) schopný stavbu privádzača ZA-Brodno pripraviť, hoci vedel, že ju bude realizovať. Otázkou je, ako mohlo byť vôbec vydané stavebné povolenie, keď inkriminovaný dom nebol a dodnes nie je vykúpený ani vyvlastnený. Otázkou je kolaudácia spomínaného úseku, ktorý nemôže byť v súlade s platnými STN. A ďaľšou otázkou je, kedy a či vôbec sa podarí spomínané úzke miesto odstrániť a na čie náklady.
IV.Okružná aj s plánovanou križovatkou je zakreslená v mape. To som tvrdil ja a ty netvrdíš nič iné. Vynechaný priestor nepostačuje a zástavba sa realizuje blízko k Obvodovej ulici. To tvrdím ja a ty tvrdíš, že to tak nie je. Som ochotný osobne za tvojej účasti zmerať šírku vynechaného pásu a dokázať, ktoré tvrdenie je pravdivé.
K tomu som sa vyjadril v predchádzajúcom príspevku.
Nekompetentnosť a krátkozrakosť súčasného vedenia mesta sa preukázala už v roku 1990 na počiatku jeho éry. Odčlenenie 6 obcí od mesta bolo schválené mestským zastupiteľstvom a primátorom a malo fatálne dôsledky:
-pokles počtu obyvateľov z 97000 na 84000
-v rebríčku miest SR pád z 3.miesta na 6., čoho dôsledky súvisia s územným členením a KÚRS
-zmenšenie rozlohy mesta zo 150 km2 na 80 km2
-VD Žilina, priemyselný park, diaľnice - všetky tieto pre mesto životne dôležité projekty sa ocitli mimo jeho územia
Mesto Žilina si samo môže za to, že už nemá priamy dosah na spomínané projekty.
Moje zdroje sú v dlhoročnom poznaní mesta Žilina a záujme o problematiku dopravy a územného plánovania. Súhlasím s názormi ľudí, ktorých som uviedol v predchádzajúcich príspevkoch. Územný plán samotného mesta sa nerozsypal zrušením Rajeckého variantu, ten mal vplyv hlavne na systém privádzačov a niektorých segmentov cestnej siete.
Ak sú toto “nepodstatné veci”, tak skutočne nemá význam o tom diskutovať. 
Môžme v IS.
Nebudem sa vôbec zapájať do vašej diskusie, ale mám moderátorskú poznámku.
Na tomto fóre bol pôvodný názov Súkromná Správa premenovaný na Internú správu. Takže skratka nie je SS ale IS.
Prosil by som (aj takouto verejnou formou), aby sa aj priamo na fóre dodržiavala skratka IS.
Píšem to ako príspevok, pretože som si to všimol u viacerých a chápem že na fóre je veľa príspevkov a veľa tém a je zrejmé že nie všetci sledujú všetky sekcie. Odporúčam však sledovať aspoň sekciu O tomto fóre.
Skratka SS spôsobovala isté problémy hlavne v súvislosti s históriou.
Na tento príspevok nečakám odpoveď, čakám, že si ho všetci prečítajú a vezmú na vedomie.
Musím povedať že ja už dlho sledujem túto tému a viac sa prikláňam k Jozefovi v názoroch na dopravné riešenia v Žiline.
Každý kto oponuje voči Slotovi v jeho riešeniach na dopravné riešenia je len nahnevaný na to, že spravil riadny poriadok po komunistickej ére na mnohých stoličkách v meste a v orgánoch mesta. Aj keď to bolo aj na môj vkus razantné, tak to bol správny krok.
K hospodáreniu mesta. Mesto má už väčšie dlhy než v minulosti, ale stále aktívne investuje do dopravy narozdiel od ostatných miest na Slovensku.
To, že mesto je menšie a že už nemá priamy dosah na vodné dielo atď. vôbec ničomu neprekáža … skôr naopak, tá predstava, že dnes by muselo viac investovať aj mesto do týchto oblastí je až hrôzostrašná.
Mesto ZA investuje aj do dopravy tak ako treba vzhľadom na D1 a D3. To je môj názor. A že chýbajú cykloturistické trasy a že sú niektoré cesty rozbité atď., … nič nie je ideálne a je veľa ciest opravených.
A ešte mám jednu poznámku k Adoasovi len na doplnenie lebo mu tu bola poskytnutá nepresná informácia: V ZA je 5 sôch respektíve sa stavajú. A ja som tiež toho názoru, že táto posledná socha Hurbana za 30 mil. SKK mohla ešte počkať a mesto mohlo investovať niekam inam … ale od toho je tu aj MsZ, veď to schvaľuje ako sa bude hospodáriť, nie len Slota sám. 
A ešte si zabudol dodať, že každý oponent je neúspešným kandidátom na primátora, že mu závidí mladú ženu atď. V svojich príspevkoch popisujem technický stav veci, nie politiku, ale nakoniec to dopadne tak, že kto v Žiline kritizuje, je vlastne nepriateľ a závidí Slotovi “úspechy” mesta. Aj mne dosť dlho trvalo (cca do roku 2000), kým sa mi otvorili oči a začal som dianie v ZA vidieť komplexne. Možno že bude viac obyvateľov, ktorým sa rozsvieti 
.
Tu mám opačný názor. Výhoda menšej veľkosti je skutočne len dočasná. Skôr čí neskôr narazí Žilina na svoje limity a zistí, že ju obmedzujú vlastné hranice pri rozvoji.
Žilina už reálne narazila a to v týchto prípadoch :
1.) projektovaný priemyselný park, dnes KIA - časť ležala na území mesta, dnes na katastri obce Teplička nad Váhom, ktorá sa odčlenila v roku 1990 od mesta. Práve tu boli najväčšie problémy s výkupom pozemkov pod samotný závod a príjazdovú komunikáciu.
2.) najväčší v súčasnosti projektovaný urbanistický obvod Žilina-západ pre cca 40000 obyvateľov vrátane kompletnej infraštruktúry bude z väčšej časti ležať na katastri obcí Hôrky, Bitarová a Ovčiarsko. A môžeme očakávať rovnaké problémy ako pri výstavbe KIA zo strany obyvateľov týchto obcí.
3.) prirodzený rozvoj osídlenia mesta smerom na juh nie je nemožný, ako sa tu snažil vysvetliť Jozef. Opäť je to o jednaní s obcami Rosina, Lietavská Lúčka či Višňové a ich obyvateľmi. Všetky tieto obce boli súčasťou mesta do roku 1990. A znovu čakajme tie isté problémy.
3500-tonový lis pre automobilku Kia prišiel na Slovensko po častiach kvôli nedokončenej diaľnici sa jednotlivé časti stroja sa prevážajú vlakmi i kamiónmi. Cez Žilinu 2.januára 2006 prechádzali dve nadrozmerné časti lisu pre automobilku Kia, ktoré vyšli z bratislavského prístavu. Preprava 197-tonovej a 109-tonovej súpravy nemohla prechádzať cez mosty Estakády, a tak trasu určili cez mestské komunikácie v Žiline vo väčšej časti aj pod trolejbusovým vedením. Preto sprevádzali a technickú pomoc preprave mestom robili aj pracovnici a vozidlá Dopravného podniku mesta Žiliny.
Trasa viedla po príjazde od Bratislavy mestskými komunikáciami po Priemyselnej ulici pri DPMŽ, pokračovala poza kasárne, cez Rajeckú, obchádzala okolo sídliska Solinky, novou cestou medzi Solinkami a Vlčincami okolo Žilinskej univerzity, Rosinskou cestou, Celulózkou, Košickou ulicou k hypermarketu Tesco a cez Tepličku do závodu KIA. Pri preprave boli aj kritické úseky, hlavne výjazd z Rajeckej cesty na Obvodovú ulicu a na križovatke z Obvodovej na Ul. Pod Hájom. Tu sa doprava na vyše hodinu zasekla, nepremávali medzi Solinkami a Vlčincami ani trolejbusy a DPMŽ zabezpečoval náhradnú autobusovú dopravu.
Náklad viezol špeciálny Mercedes s hydropohonom na kolesá v smere ťahu a zozadu na postrk bolo ďalšie vozidlo. Prepravované kusy sú súčasťou 3500-tonového lisu, ktorý na Slovensko priviezli v 300 debnách. Ich doprava do závodu začala kamiónmi už vo štvrtok 22.12.2005 a v stredu 28. decembra priviezol nákladný vlak časť lisu do Varína.
Rovnaký lis pre juhokórejskú automobilku dorazí na Slovensko vo februári alebo v marci a obidva budú hlavnými lismi v lisovni závodu Kia. Výtlak lisu je 5 400 ton a je rozdelený do 4 výrobných staníc. Výtlak prvej je 2 400 ton, ostatných troch po 1 000 ton.
Bližšie informácie si môžete pozrieť aj na stránkach:
etrend.sk/generate_page.php?page_id=60548
tvojepeniaze.sk/sk_pludia.as … pludia_p01
Zaujímavé fotografie z večernej prepravy lisu po žilinských uliciach si môžete pozrieť na stránkach www.mestskadoprava.sk v žilinskej sekcii alebo priamo:
mestskadoprava.sk/diskusia/viewt … 7fee#14916
Aaa, vidim, ze zilinske kruhove objazdy sa osvecili
Neviem ci to je nejaka kritika, ale ak aj ano tak nema vyznam, pretoze nadrozmerne naklady maju problemy vzdy a vsade a dolezity je vysledok - ci ten naklad prejde a povedal by som ze tu bol najvacsi problem a najvacsie riziko hlavne ta trolejbusova siet. 
adoas:
samozrejme ze som to myslel ironicky, pretoze sustava kruhovych objazdov v Ziline je navrhnuta velmi zle. A je mi jasne, ze nadrozmerny naklad ma problem vsade.
Toto je úplne OT, tento náklad nešiel cez žiadny z existujúcich kruhových objazdov v Žiline
Myslim, ze magnus to myslel ironicky vediac, ze naklad nešiel cez žiadny z existujúcich kruhových objazdov v Žiline, kedze su na to nepouzitelne
Ja som myslel krizovatky v ZA vseobecne. Nielen kruhace.
Neviem presne, ale zda sa mi, ze pre nadrozmerne naklady su riesene v ramci SR nejake prioritne trasy, nema niekto nejaku mapku? Bolo by to celkom zaujimave, hlavne aj z pohladu vystavby novych dialnic a zelznic, ci sa tieto tranzitne tahy pre nadrozmerne naklady neprerusia. Aby sa zas nemuseli burat nejake mosty, alebo nieco podobne…