a v tych prevádzkach na kable, dvera a sklá do aut sa hromadne zamestnavali ludia zo stredu a vychodu hned ako tieto prevadzky vznikli. bolo by dobre zistit kolko ich asi bolo za poslednych 15 rokov, urcite by sme prisli k velmi zaujimavym cislam.
Nemáš pravdu, zamestnávali sa až po klesnutí nezamestnanosti pod 10%. A teraz podiel zamestnaných, čo sa týka spomenutých prevádzok, zo stredného a východného SVK dosahuje v týchto firmách 20-30%, viac to nie je. Takže žiadne zaujímavé čísla nedostaneš, vieš ? 
A len tak mimochodom, 2 z 3 týchto firiem tu nie sú dlhšie ako 7,5 roku. 
Je mi ozaj ľúto, že obhajuješ lenivosť devil. A čo sa týka toho, že žiadaš nie jednu firmu, ale min. 10, tak ja viem aj o Sewone, aj o Yazaki MI. Nikdy nebudú pracovať všetci, ale aby nepracovalo viac ako 10% je choré.
to je tvrdenie proti tvrdeniu. ja poznam takych ludi zo stredu a vychodu. tolko k tomu.
RS, MI atd…to je pekne.
inac ten sewon ma take obrovske problemy ze ide rozsirit vyrobu o dalsich 900 ludi. tak by bolo dobre nerobit tu humbuk lebo nie je problem najst aj clanky ake problemy ma npr. rozne firmy na zapade pri zhanani ludi a ako sem idu vozit poliakov a ukrajincov.
dialnice.info/viewtopic.php?t=9490
vratme sa radsej k teme, preco obchadzaju kamiony usek RS-tornala a idu radsej po ceste II. triedy. ze ci sa presunu na I/50 to bude zavisiet od toho ci bude spoplatneny obchvat Figa a hlavne ci budu aj dalsie obchvaty. myslim ze este bude treba aspon jeden usek.
Potom je ešte jeden podstatný údaj: fluktuácia.
a co tych 75%+ co pracuje, to su tiez lenivci? kvoli par romom urazas pracovitych ludi z juhu Slovenska… to je v poriadku podla teba?
Si mimo témy i15.
Niekde je záujem oveľa vyšší, aj bez infraštruktúry a pri platoch 10.000 SKK čistého a niekde to ani za tento plat a pri vysokej nezamestnanosti možné nie je a čo sa týka Rómov, nie je to len o nich, čo dokazujú štatistiky tých, čo pracujú v daných firmách či v tomto regióne alebo v iných.
Vždy budem tvrdo kritizovať tých, čo nepracujú, lebo si myslia, že keď to je len mierne nad min. mzdu alebo nad soc. dávky, tak sa to neoplatí. A ešte ostrejší postoj mám k tým inteligentným, ktorí ich aj za to budú obhajovať.
A naspäť k téme pls.
Rimavská Sobota vyčlenila na r. 2008 na cestnú dopravu 55 mil. SKK, z toho na opravy a údržbu ciest smeruje 46 mil. SKK. Ďalšie väčšie opravy budú závisieť od plnenia rozpočtových príjmov.
Revúcky okres dostane na cesty i školy
REVÚCA. Najzaostalejšiemu okresu v Banskobystrickom kraji, Revúcej, zrejme svitá na lepšie časy. Vo štvrtok minulého týždňa sa tam uskutočnilo výjazdové zasadnutie poslancov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. Tí sa, podľa slov primátorky Revúcej Evy Cireňovej, mohli na vlastne oči presvedčiť o tom, v akom zanedbanom stave celý okres je.
“BBSK plánuje z vlastných zdrojov vyčleniť na cesty v Revúckom okrese 45 miliónov korún, ďalších 65 miliónov pôjde zo zdrojov zhotoviteľa, teda vypísaním verejnej súťaže. Toto je investícia, ktorá Revúcu aspoň trochu priblíži turistom a možno aj investorom,” uviedla primátorka.
Pomoci sa dočkajú aj dve stredné školy v pôsobnosti BBSK sídliace v Revúcej i v Tornali. Samosprávny kraj plánuje vytvoriť podmienky na spoluprácu so samosprávou a zamestnávateľmi v oblasti elektrotechniky, strojárstva a textilníctva. Školy sa dočkajú aj materiálnej podpory.
18.4.2008
korzar.sk/clanok.php3?sub=18.4.2008/3482G
zdroj: korzar.sk
hlavne oblasť ratkovej, ratkovského bystrého v smere na revúcu a tornaľu by si fakt zaslúžilo väčšiu pozornosť aj zo strany revúcej aj zo strany rim. soboty. cesty sú v katastrofálnom stave, napr. na úseku medzi gemerskou vsou a rybníkom max rýchlosť 40 km/hod!!!
a to nehovorím o populácii, kde sa do tohto regiónu vysťahovávajú rómovia z iných vyspelejších regiónov…
Samospráva žiada o predĺženie ozdravovacieho režimu
Neúmerná dlhová zaťaženosť prinútila poslancov Tornale prijať už začiatkom júla ozdravovací režim. Dlhy sa vyšplhali nad hranicu tridsiatich miliónov a investície podľa niektorých poslancov boli nepremyslené, robili sa svojvoľne a preto sa mesto začalo topiť v dlhoch.
Ozdravný režim bol pre mesto nevyhnutný. Jeho cieľom bolo predísť nútenej správe a zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu záväzkov. Hlavný kontrolór mesta po jeho prijatí uviedol, že existuje reálny predpoklad, že mesto má šancu vyhrabať sa z dlhov a začne normálne fungovať.
Koncom mája Mikuláš Cmorík, hlavný kontrolór mesta, poslancom oznámil, že mesto je zadĺžené.
Na čele Tornale stojí už druhé volebné obdobie Ladislav Dubovský. Ten sa stal populárnym najmä vďaka koncertom a iným kultúrnym aktivitám. Niektorí poslanci mu vyčítali, že porušoval povinnosti pri správe cudzieho majetku. Dokonca bolo na neho podané aj trestné oznámenie. Údajne mal bez súhlasu zastupiteľstva a v rozpore so schváleným rozpočtom mesta čerpať z pokladne aj z bežného účtu peňažné prostriedky bez vydokladovania účelu ich použitia. Peniaze mal použiť na financovanie minimálne deviatich kultúrnych akcií. Po meste kolovali fámy, že mestu spôsobil škodu za viac ako milión korún. Primátor tieto obvinenia odmieta. Pripustil však, že v účtovníctve sa stala chyba.
Mesto už v júli urobilo opatrenia. Okrem ozdravovacieho režimu odvolali viceprimátora a prednostu.
„Začiatkom roku 2007 si mesto zobralo investičný úver vo výške 50 miliónov korún. Primátor si myslel, že keď má peniaze, môže robiť desať vecí naraz. To bola podľa mňa chyba. Začali sa naraz viaceré investičné akcie, ako budovanie Námestia umelcov, rekonštrukcia mestského úradu, kultúrneho strediska, základnej školy, futbalového ihriska. Skrátka, nešlo sa na to premyslene. Dobrý hospodár si rozmyslí, na čo má a do čoho môže investovať. U nás sa to všetko dialo v takom, podľa mňa, hurá systéme. Na niektoré akcie zrejme ani neboli vypísané výberové konania, zákazky šli priamym zadaním,“ skonštatoval nezávislý poslanec Attila Legát, zároveň aj predseda investično-finančnej komisie.
„Primátor poslancov dostatočne neinformoval o všetkých investíciách, ktoré sa realizovali pod hlavičkou mesta. V novembri minulého roku malo mesto neuhradené faktúry za desať miliónov korún. Vo februári tohto roku to už bolo sedemnásť miliónov a v apríli až tridsaťtri,“ povedal poslanec Ľudovít Katona.
„Zodpovednosť nesieme všetci. Poslanci, primátor aj kontrolór, ale aj iní vedúci pracovníci na mestskom úrade. Vina je kolektívna. Mesto minulo viac, ako si mohlo dovoliť. Zle hospodárilo a preto sme sa dostali do ťažkostí. Najväčšie podlžnosti máme u firmy Strabag, ktorá nám opravovala miestne komunikácie. Opravy boli nevyhnutné, ale táto investičná akcia sa mala rozložiť na tri roky a nie na rok a pol. Je to ako beh na dlhé trete, pri ktorom je potrebné rozložiť si sily,“ povedal poslanec Peter Dobias.
„Nechcem nikoho obviňovať. Za terajší stav nesú vinu aj niektorí poslanci. Koncom minulého roka mestský parlament odsúhlasil primátorovi možnosť robiť zmeny v mestskom rozpočte. Týmto dostal do rúk prakticky neobmedzené možnosti Proti sme hlasovali piati. Stalo sa napríklad, že úrad kúpil auto a my sme mali jeho kúpu odsúhlasiť vtedy, keď už pol roka jazdilo. Som predsedom kultúrnej komisie, no o niektorých kultúrnych alcicách som sa dozvedel len na zastupiteľstve,“ povedal v auguste pre MY Novohradské noviny Ladislav Iván.
Dlhy mesta boli 33 miliónov korún. Za 180 dní mali klesnúť pod hranicu 17,5 miliónov. Samospráve sa podarilo znížiť záväzok len o približne 3,5 milióna korún. Podarilo sa im vymôcť aj pohľadávky. No zatiaľ to nestačí a preto, aby sa vyhli nútenej správe, rozhodli sa požiadať ministerstvo financií o predĺženie ozdravovacieho procesu na ďalšie tri mesiace.
ZITA SURÁKOVÁ
© 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
[9. 10. 2008 9:17:50]
BB VÚC v tomto regióne pripravuje na r. 2009:
Cesta II/531 Rimavská Sobota - Pavlovce, preložka. Náklady: 1,7 mil. SKK.
Cesta II/531 Rimavská Sobota - križ. s I/50, R2. Náklady: 0,8 mil. SKK.
Už viacero rokov a s pribúdajúcou dopravou čoraz viac robí život takmer päťstovke obyvateľov obce Rimavská Píla v okrese Rimavská Sobota zložitým chodník pri hlavnej ceste. Nie preto, že je neudržiavaný alebo v dezolátnom stave. Preto, že vôbec nie je. Obyvatelia Píly samosprávu v Tisovci, kam obec administratívne patrí, žiadajú o vybudovanie chodníka už niekoľko rokov. Márne.
Prechádzanie je pre peších na tejto ceste rizikom. Vodiči nerešpektujú predpísanú štyridsiatku, pokojne sa aj predbiehajú.
Autor: Števo Rimaj, Pravda
“Chodník potrebujeme z jednoduchého dôvodu. Cez celú obec prechádza priečne hlavná cesta v dĺžke asi kilometer. Denne ňou prejde niekoľko stoviek áut, z toho mnoho kamiónov, pred ktorými ľudia nemajú kam ustúpiť,” povedal obyvateľ Rimavskej Píly Zdenek Očovan. “Chodník nie je ani na jednej strane cesty, preto pred prichádzajúcimi autami, najmä keď sa pri nich stretávajú dve idúce oproti, musia ľudia uskakovať do kanálov vedľa cesty,” vysvetlil Očovan, ktorý zastupuje spoluobčanov v iniciatíve za vybudovanie chodníka.
Vodiči prechádzajúcich áut tiež často nerešpektujú predpísanú štyridsiatku. “Bývala tu šesťdesiatka, ale po našich aktivitách bola pred tromi rokmi znížená na štyridsiatku. Nepomohlo. Niektorí vodiči tu často preháňajú autá stovkou aj ešte vyššou rýchlosťou. Aj kamióny pravidelne prechádzajú osemdesiatkou,” povedal rozhnevaný Očovan.
Súhlasí aj majiteľ ďalšieho z domov vedľa hlavnej cesty Ľubomír Lacko. “Je to tu naozaj o držku. Prejsť cez hlavnú sa u nás nedá bez obáv a rizika,” zdôraznil.
Obyvatelia Píly už v roku 2007 spísali petíciu a ňou samosprávu v Tisovci žiadali o vybudovanie chodníka na jednej strane cesty. Nestalo sa. “Odpoveďou bol list, že situáciu a stavbu cesty budú riešiť už v roku 2008. Toto odporúčal aj Okresný dopravný inšpektorát v Rimavskej Sobote, ktorého stanovisko tiež máme k dispozícii. Rok 2008 však prešiel a veci sa nepohli z miesta,” povedal Očovan.
Prednostka Mestského úradu v Tisovci Zuzana Kederová síce považuje požiadavky obyvateľov Rimavskej Píly za oprávnené, ale mesto podľa nej už túto situáciu nevie riešiť. “Na rozšírení cesty a vybudovaní chodníka sme boli dohodnutí s Banskobystrickým vyšším územným celkom, kam cesta administratívne patrila. V druhej polovici minulého roku však bola preklasifikovaná z druhej na cestu prvej triedy a jej správcom sa stal štát. Na úpravy tejto cesty už nemáme legislatívny dosah,” vysvetlila.
Obyvateľom Píly Kederová odporúča, aby zorganizovali ešte jednu petíciu za vyriešenie tohto problému. Po doručení na ich úrad ju môžu odstúpiť ministerstvu dopravy. Inak sa vec podľa nej nepohne.
“Sme sklamaní z toho, ako sa samospráva v Tisovci k problému stavia. Tu sa asi oči všetkým kompetentným otvoria až vtedy, keď pod kolesami ženúceho sa auta skončí nejaký chodec - nebodaj dieťa,” uzavrel sklamane Zdenek Očovan.
Števo Rimaj, Pravda | 9. januára 2009 11:46, spravy.pravda.sk/ludom-z-pily-st … egiony_p23
*článok nebol daný do monitoringu tlače preto, lebo ide o vysoko lokálny problém
Mestu Tornaľa svitá na lepšie časy. Uchádzali sa o približne o 63 miliónov eur. Tornaľa, Gelnica, Bardejov, Trnava a Stropkov dostanú spolu 37 miliónov. Z toho sa Tornaľčanom ujde približne 10 miliónov eur. Primátor mesta Ladislav Dubovský to považuje za veľký úspech pre celý región.
Peniaze podľa neho prídu do regiónu, ktorý takúto pomoc nikdy nedostal, no potrebuje ju ako soľ. Pred rokom ukončil pôsobenie v meste najväčší zamestnávateľ - textilka Ozeta Neo. O prácu vtedy prišlo viac ako šesťsto ľudí. Mnohí dodnes nenašli prácu a z finančného dňa sa im nepodarilo dostať. S finančnými problémami zápasilo aj mesto. Dlh mesta sa v minulom roku vyšplhal na približne 33 miliónov korún. V júli bolo mesto nútené prijať ozdravný režim. Z mestskej pokladne sa platili len najnevyhnutnejšie výdavky.
V ozdravnom režime bolo mesto do konca decembra 2008. Hospodárenie mesta sa podarilo zlepšiť. Dlh sa dostal na hranicu 11 miliónov korún, teda 360 533 eur.
Zmluvy s úspešnými žiadateľmi o peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie začnú podpisovať ešte v tomto mesiaci, takže už čoskoro budú môcť víťazi čerpať nenávratný finančný príspevok.
Zdroj: MYNOVINY
Cesty v Rimavskej Sobote bude brázdiť nové auto mestskej polície Fiat Linea 
Cesta II/526 v úseku Kriváň - Hnúšťa v okresoch Poltár a Rimavská Sobota je až do 31.12.2010 z dôvodu realizácie zosilnenia cesty čiastočne uzavretá. Doprava je dočasným dopravným značením usmernená do jedného jazdného pruhu. km 90-92
Banskobystrický samosprávny kraj prostredníctvom odboru dopravy a komunikácií zabezpečil realizáciu rekonštrukcie mostného objektu s evidenčným číslom 526-058 na ceste II/526 v katastri obce Červeňany v okrese Revúca. V letných mesiacoch roku 2009 bol odovzdaný do užívania.
V roku 2005 bol hlavnou prehliadkou zaradený do stavebného stavu 6- veľmi zlý, nakoľko druhá opora v smere staničenia bola podmytá a hrozilo zrušenie hlavného cestného prepojenia miest Hnúšťa – Jelšava – Revúca. Most sa nachádzal na nevhodnom tvare neprehľadnej Y- križovatky.
V rámci stavby sa previedla rekonštrukcia priľahlých úsekov cesty vrátane križovatky v celkovej dĺžke 233 m. Pôvodný mostný objekt sa asanoval a realizoval sa nový mostný objekt.
Dĺžka premostenia: pôvodná 5,40 m; nová 7,20 m,
Dĺžka mosta: pôvodná 10,053 m nová 13,067 m
Šírka mosta: pôvodná 8,00 m nová 9,100 – 11,237 m
Rekonštruovaná križovatka bude vyhovovať ako úrovňová neriadená s výhľadovým dopravným nárokom aj v poslednom výhľadovom roku 2029.
Kvalitná konštrukcia cesty a výmena poškodenej mostnej konštrukcie za novú spolu s funkčným odvodnením a zlepšením podložia konštrukcie vozovky dovolí previesť dopravnú záťaž tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k nutnosti častých opráv a tým prerušenia plynulosti cestnej premávky.
Cesta II/526 v úseku Kriváň - Hnúšťa v okresoch Poltár a Rimavská Sobota je až do 31.12.2010 z dôvodu realizácie zosilnenia cesty čiastočne uzavretá. Doprava je dočasným dopravným značením usmernená do jedného jazdného pruhu.
km 90-92
Zdroj: www.zjazdnost.sk
BB VÚC plánuje zmodernizovať 144 km ciest cez eurofondy
*v článku sú úseky týkajúce sa aj tohto regiónu
Modernizácia a rekonštrukcia cesty II/526, Hriňová - Klenovec - Hnúšťa km 84.928-92.923
Navrhnuté technické riešenie pozostáva z opravy a realizácie nového vrchného krytu vozovky na ceste II/526, z rekonštrukcie nespevnených krajníc, z výstavby a výmeny záchytných a bezpečnostných zariadení, ktoré tak budú predstavovať významné dopravné subsystémy predmetného úseku. Predmetom projektu je aj rekonštrukcia 17 priepustov a jedného zárubného múru.
Dátum uzatvorenia zmluvy
18. 4. 2011
Začiatočná predpokladaná celková hodnota zákazky
Hodnota: 779964,4700 EUR
Bez DPH.
Celková konečná hodnota zákazky:
Hodnota: 655098,8500 EUR
Bez DPH
Názov a adresa dodávateľa, s ktorým sa uzatvorila zmluva
Skanska SK a.s.
Modernizácia a rekonštrukcia cesty II/526 Látky - Kokava nad Rimavicou na posilnenie vybavenosti územia
Prioritou je najmä rekonštrukcia nevyhovujúceho odvodnenia cesty, ktorá je najčastejšou príčinou porúch cestného telesa.
Osadenie cestných zvodidiel vo vybratých úsekoch. Na uvedený objektoch bude realizovaná predovšetkým sanácia zosúvaním poškodených úsekov cesty, osadenie cestných zvodidiel, zosilnenie únosnosti vozovky vo vybratých úsekoch, výmena priepustu
dlzka useku 16,8 km
Začiatočná predpokladaná celková hodnota zákazky
Hodnota: 3092865,5800 EUR
Bez DPH.
Celková konečná hodnota zákazky:
Hodnota: 1998926,7200 EUR
Bez DPH.
Dátum uzatvorenia zmluvy
18. 4. 2011
Názov a adresa dodávateľa, s ktorým sa uzatvorila zmluva
OHL ŽS, a.s.