Vzhľadom na nedostatok času chcem túto tému dať skôr aj keď v nej nie sú hneď v 1. príspevku žiadne konkrétne údaje. Nechcem blokovať diskusiu a kľudne sa realizujte aj Vy, kľudne sem píšte, čo by sa malo alebo nemalo meniť, alebo nepíšte aj nič, ale oblasť tu je a nie je správne, aby bola takto “blokovaná”.
Ja možno neskôr sem dám aj konkrétne informácie, keď bude záujem o niečo konkrétne. 
Dy, zvolil si skutočne zaujímavý prístup v dnes pridaných regiónoch 
Ja sa podrobnejšie k tejto oblasti vyjadrím v najbližších dňoch 
Myslím si, že to je správny postup. Ja tie regióny nemám ešte premyslené, sú to “citlivé” oblasti a ja nechcem do toho teraz ešte zasahovať. Takže to nechávam proste na “Vás” a ja budem len rád, keď bude niekto reagovať predo mnou.
O.K., Dy .
Tento región by mal byť v budúcnosti obslúžený R2. Najfrekventovanejšími úsekmi podľa mňa - sú to len osobné skúsenosti, je I/50 za Zvolenom a ďalej úsek Zvolenská Slatina-Kriváň. Kritickými úsekmi sú podľa mňa Zvolen-Zvolenská Slatina, dve serpentíny za Vígľašom v smere od ZV a Kriváň. Vyriešenie týchto miest pokladám v prípade realizácie R2 za prioritu.
Obchvat Kriváňa by mal byť severný, pretože zohľadňuje aj vyriešenie dopravy smerom na Hriňovú, Kokavu a Hnúšťu. Podľa vizualizácie vo Fotogalérii: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=186 je navrhnutý severný varinat, ktorý bol aj prerokovávaný.
Toľko k R2.
Perspektívne by bolo možné uvažovať s nasledovnými obchvatmi: Hriňová, Detvianska Huta, prípadne Kokava v smere na 526 a 529
zlepšiť napojenie Poltára na R2: obchvat Poltára v smere na 595
Obchvat Kalinova, resp. Brezničky na 595
V prípade neralizácie obchvatu Poltára aspoň výraznú opravu a rozšírenie 595 v smere na LC. Problémom podľa mňa sú železničné priecestia na 595, ktoré sú v doslova hroznom stave a celkový stav cesty 595. Napojenie Poltára na R2, resp. na 50tku ktorý sa stále pýši prosperujúcou sklárskou výrobou, ktorou bol kedysi známy celý región, okrem toho napojenie už fungujúceho, ako aj rozšíreného priemyselného parku v Poltári, hrá tiež dôležitú úlohu.
Údržba ciest: vzhľadom na to, že tento región žije dosť z turistiky, zlepšiť zimnú údržbu ciest 526 a 529 a 595.
Toľko zatiaľ moje postrehy
Citlive oblasti podla Dy 
…
Poltar - prezident
Spisska Nova Ves - premier
Stropkov - minister dopravy
Martin a Ruzomberok - stredna varianta R3, vela moznych info
Humenne, Snina - neviem co je citlive
Vranou nad Toplou - neviem co je citlive
Ale skor tie posledne moznosti budu len “ako kryci manever”.
To je zaujímavá úvaha. Možno po voľbách pridám aj tie oblasti, ktoré si vymenoval. Ale vážne, toto komentovať nebudem.
Ďakujem Brančovi za jeho snahu, ako je vidieť, tak v tejto oblasti ja sám žiadne ďalšie informácie neprinášam a to ani v mesiaci apríl, ktorý som sám označil za mesiac, v ktorom prinesiem do každej témy nové informácie a do každej oblasti komplexné informácie. Nechcem to ospravedlňovať, ale cestná sieť v SR je veľmi veľká (na jedného človeka) a nedá sa všetko stíhať naraz.
Ako menšie ospravedlnenie prinášam aspoň mapy cestnej siete v tejto oblasti a zdrojom týchto máp je SSC:
Poznámky:
Cesty I. triedy
Cesty II. triedy
Cesty III. triedy
Diaľnice
Rýchlostné cesty
Mesto Lučenec si zvyká na nové semafory, tie by mali zvýšiť plynulosť dopravy.
Táto oblasť hospodársky po dlhšej dobe ožíva. Hlavné cesty, t.j. cesty I. triedy sa udržiavajú v dobrom stave, najviac investorov smeruje do Lučenca. Ožíva však aj Detva. Cesty II. a III. triedy sa viac menej neopravujú, aj v zime sa len slabo udržiavajú, čo však súvisí s ťažkým terénom a horšou hospodárskou situáciou celého BB VÚC.
To, čo chýba je určite zmena klasifikácie cesty II/595 aspoň po Poltár na cestu I. triedy aj s následnými zmenami parametrov. A to z jednoduchého dôvodu, aby aj Poltár mohol hospodársky rýchlejšie rásť.
Čo by ste uprednostnili skôr a prečo 
Myslel som si, že niekto odpovie … jednoznačne treba zlepšiť napojenie.
Firma Jackuliak zamestná v Lučenci 160 osôb. Domáci drevovýrobca by sa mal stať jedným z dodávateľov tovaru do siete švédskeho predajcu nábytku a doplnkov do domácnosti Ikea. Doteraz najväčším investorom, ktorého sa Lučencu podarilo pritiahnuť, je americká spoločnosť Johnson Controls. V meste stavia závod, v ktorom už rozbieha výrobu penových výplní do automobilových sedačiek. V plnej výrobe plánuje spoločnosť zamestnávať v Lučenci približne 350 osôb. Príchodu nových investícií do tejto oblasti na južnom Slovensku častokrát zabráni chýbajúca infraštruktúra.
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. oznamuje, že od nedele 18. marca 2007 sa mimoriadne mení cestovný poriadok vlakov v úseku Lučenec – Utekáč a späť. Dôvodom mimoriadnej zmeny je zlý technický stav trate. Železnice Slovenskej republiky rozhodli o znížení traťovej rýchlosti v niektorých úsekoch na 30 km/h.
Rekonštrukcia ciest na ťahu Detva-Lučenec
od: 13. 03. 2007
do: 31. 07. 2007
miesto: cesta medzi Kriváňom a Podkriváňom
smer oba
Cesta I/50 v obci Kriváň v okrese Detva je z dôvodu stavebných prác na moste až do 31.7.2007 čiastočne uzavretá. Doprava je vedená v jednom jazdnom pruhu s prednosťou vozidiel riešenou dopravným značením a svetelnou signalizáciou.
Rekonštrukčné práce sú aj pri obci Podkriváň (výstavba oporného múru), doprava bude riadená svetelnou signalizáciou.
zdroj: KR PZ Banská Bystrica, zjazdnost.sk
I/75 Lučenec - preložka na roky 2009 az 2011 v sume 786 mil skk
I/75 Lučenec - hranica SR/MR na roky 2009 az 2011 v sume 1,643 milirady skk
no prave som dočital na stranke detvy že ako su pripraveny na zimu . no ako som čital tak som sa aj nič nedočital . zase nás čakaju stre traktory Uds-ky a naši počiernejši občania s lopatami:) . ale vždy lepšie ako napr. v Žiline kde vôbec pred 2 rokmi chodniky neodhrnali 
(minuly rok nesnežilo tak neboo čo odhrnať )
Nie je v silách samosprávy ani štátu riešiť sneh. Ani v Holandsku, ani v Kanade, ani na Slovensku.
Diaľnice sa v snehu zatvárajú ako prvé. Cesty nižších kategórií sú zatarasené stromami. Zostanú len hlavné cestné ťahy, aj to ťažko prejazdné. V mestách a obciach je dôležité, aby sa činili aj občania pred domami, bytovkami a obchodami. Samospráva by mala riešiť miestne komunikácie, parkoviská a samozrejme aj prípadne centrum, ak prestane sneh padať.
Ja viem, že Žilina zamestnáva každú zimu 50-100 pracovníkov.
Tiež viem, že Skalica 10-20 pracovníkov.
Je to aj od techniky, ale v princípe je jedno, či sú 2 nové alebo 2 staré traktory, pretože je to hlavne od ich počtu.
Detva je v ekonomicky slabom prostredí, takže verím, že údržba ciest a chodníkov je slabá. Ale jednoducho nečakajte zásadné rozdiely v Bratislave, Trnave či Toronte v Kanade.
Záleží hlavne od počasia. A treba si konečne uvedomiť, že príroda je mocnejšia ako človek a treba sa prispôsobiť tomu, že je zima a padá sneh.
no hej chápem že žilina ja veľke mesto a že prostriedky su slabe no určite viem že za celu zimu neboli schopny odhrnúť chodnik ž Hllín k pošte .
z Detvou maš pravdu to je .
dialnice.info/viewtopic.php?t=3711
Košice z finančných dôvodov už dlhé roky neriešia odhŕňanie tak, ako by to bolo potrebné. Bratislava dlhodobo bojuje s poľadovicou aj v centre. A Pezinok dokáže investovať do vyhrievaného chodníka v stúpaní v dĺžke cca. 400 metrov (ak si dobre pamätám).
Je to len o financiách. Ale aj tak: treba si dávať pozor a ak, tak kontaktovať miestnu samosprávu či technické služby.
no neviem či je to len o financiach. podľa mňa je to dosť aj o ľudoch ktorý su zato zodpovedný.príklad ked raz sivie čkolek vypočítqť že ked ten chodnik bude zohrievať a ž sa mu to oplatí po prerátani nákladov na udržbu či naklady zo zimnou udržbou prečo nie. je to dosť aj o ľudoch
Oplatí sa vyhrievať chodník tam, kde je chodník postavený v stúpaní/klesaní, prípadne tam, kde sú v schody.
Napríklad ja poznám počty pracovníkov aj techniky, ak by sme chceli, aby bola zvládnutá priemerná zima:
Mesto Žilina - min. 500 pracovníkov, z toho 300 s lopatami
Mesto Skalica - min. 100 pracovníkov, z toho 60 s lopatami
A toto je o financiách. Na takéto niečo nie je dosť peňazí. Je to len o financiách. Ale dohadovať sa nebudem.
Aj ľudí totiž treba zaplatiť, aj VPP nie je zadarmo. A napríklad je tiež rozdiel maž v teréne 2 traktory, 1 sypač a 1 malý bagrík ako mať v teréne 4 traktory, 2 sypače a 2 malé bagríky.
Údržba ciest a chodníkov stojí bratislavský magistrát denne podľa zimy 1-2 mil. SKK. A to zďaleka sa ešte nerieši všetko, čo by sa malo … je to len o financiách.
Vyhrievanie chodníkov sa na Slovensku oplatí len v stúpaní a na schodoch, nikde inde. Nie sme Island.
